Rusko - Ruská Federácia

Ruská Federácia

- nezávislosť od ZSSR 1991
- k Rusku patrí aj Kaliningradská oblasť medzi Litvou a Poľskom
OBYVATEĽSTVO : 82% Rusi 18% Čečenci, Tatári, Kareli, Jakuti, Dagestánci, Čukčovia

HOSPODÁRSTVO

ťažba surovín:
ropa a zemný plyn Povolžie, Ural, Pečorská panva
uhlie Kuznecká panva (Kuzbas), Moskovská panva
železná ruda Ural, Kuznecká panva (Kuzbas)
farebné kovy (mangán, meď, zinok, wolfrám, nikel) draselné soli, fosfáty) Ural zlato, striebro, platina Sibír
energetika:
tepelné elektrárne (70%) – Ural, Moskovská panva, Kuzbas
vodné elektrárne (20%) – Lena, Volga, Jenisej
jadrové elektrárne (10%) – Petrohrad, Samara, Moskva
hutnícky priemysel:
produkcia železa a ocele, spracovanie farebných kovov – Ural, Kuzbas
výroba ferozliatin, hliníka, spracovanie medi – potrebné v elektrotechnike, jadrovej a kozmickej technike
strojársky priemysel:
výroba automobilov GAZ, AVTO-VAZ (bývalé lady), traktorov, ťažkých
poľnohospodárskych strojov, stroje pre hutnícky, chemický strojársky priem., zariadenia pre elektrárne, zbrojársky priem. a kozmonautiku
Moskva a okolie, Petrohrad, Ural, Povolžie
chemický priemysel:
výroba kyseliny sírovej pre hutníctvo (pri tavení rúd), dusíkaté hnojivá (výroba z ropy), fosforečné hnojivá (z apatitu), chemické vlákna, plasty, syntetický kaučuk (výroba gumy) Povolžie, Ural, Petrohrad
textilný priemysel:
bavlnárske závody ľanárske, hodvábne, odevné závody
(Moskva – centrum svetovej módy, Petrohrad)
potravinársky priemysel:
mäso, mlieko, cukor, konzervárne – v poľnohospodárskych oblastiach, produkcia rýb a rybích konzerv (v súčasnosti je Rusko závislé od dovozu potravín) rastlinná výroba:
obilniny (pšenica, ovos, jačmeň, proso), kukurica, zemiaky, vinič, bavlník, ľan, slnečnica, tabak, strukoviny, ovocie a zelenina
stepné oblasti, Východoeurópska nížina
živočíšna výroba:
hovädzí dobytok, ošípané, hydina, ovce, kone, včely, priadka morušová – stepné oblasti a Východoeurópska nížina, rybolov, chov sobov a kožušinovej zveri – tundry a tajgy
Rozloha: 17 miliónov km2
Počet obyv.: 142 miliónov
Hl. mesto: Moskva
Mena: ruský rubeľ

DOPRAVA

Najväčší význam v preprave surovín a tovarov má železničná
doprava. Rusko vybudovalo Transsibírsku magistrálu
(červená farba na obrázku) – spájajúcu priemyselnú časť Ruska
s východnou časťou bohatou na nerastné suroviny (Moskva –
Vladivostok cez južný Ural) a na ňu nadväzuje Bajkalskoamurská
magistrála (zelená farba na obrázku) – dokončená
v roku 1984 (Tajšet – Chabarovsk)
Potrubnou dopravou sú spojené ťažobné polia na Sibíri, Urale a Povolží s Európou.
Ropovod Družba (severná vetva: Rusko – Bielorusko – Poľsko – Nemecko, južná vetva: Rusko – Ukrajina – Slovensko – Maďarsko – Česko)
Plynovody Sojuz (Bratstvo) a Progress (Rusko – Ukrajina – Slovensko – Maďarsko – Česko – Rakúsko – Nemecko)

Wechselkurs Russischer Rubel (RUB) - Russland

Cestovný ruch

Úroveň služieb nedosahuje štandard vyspelých štátov Európy, ale aj tak je Rusko lákadlom turistov, napr. vysokohorské oblasti Kaukaz (s najvyššou horou Európy Elbrus), Altaj, sopka Avača na Kamčatke, Bajkalské jazero (najhlbšie jazero sveta), čiernomorské oblasti (riviéra Soči) a hlavne mestá s bohatou históriou: Moskva: Červené námestie s Kremľom a Chrámom Viktora Blaženého, Veľké divadlo, Tretiakovská galéria, Petrohrad: Zimný palác, galéria Ermitáž, Petropavlovská pevnosť
Obchodná bilancia: pasívna
Export: nerastné suroviny (ropa, plyn), kozmické družice, zbrane, autá, drevo
Import: potraviny, textil, strojárske, chemické výrobky
OP: štáty EÚ, štáty bývalého ZSSR