Zóny pre každého študenta

Košice mesto

Košice mesto

Počet obyvateľov - 240 688

Rozloha - 237,05 km2

Nemecký názov - Kaschau

Maďarský názov - Kassa

Košice, druhé najväčšie mesto na Slovensku s takmer tristotisíc obyvateľmi, sú prirodzenou metropolou východného Slovenska už od čias svojho vzniku. Vyrástli na podhorí Slovenského Rudohoria, v mieste, kadiaľ odpradávna prechádzali obchodné cesty spájajúce Južnú Európu s oblasťami Baltu. Časom sa ich sieť rozšírila aj o trasy vedúce zo západu na východ, z Rakúska, Čiech a Sliezska smerom do Holíča do Ruska.

Brigády Košice

Po tom, čo existovali už od sklonku 12. storočia v podobe Kráľovskej osady, povzniesli sa prispením kolonistov z Dolného Saska v druhej polovici 13. storočia sa skutočné mesto obohnané hradbami. Stredoveké dejiny mesta sú úzko spojené s obchodom a remeslom. Košice boli jednak sídlom mnohých remesiel združených v desiatkach cechov, jednak centom, sústreďujúcim výrobné prebytky zo širšieho okolia, z ktorými potom obchodovali na Balkáne, hlavne však v severných častiach Európy, v oblasti Hanzovných miest. V diaľkovom obchode boli Košice pojmom počas celého 14.a 15. storočia.

PSČ Košice Poštová

V tomto čase získali výsady slobodného kráľovského mesta a stali sa jedným z najbohatších a najväčších miest Uhorska. Vtedy tiež vznikli ich najkrajšie stavebné pamiatky. Od počiatku 16. storočia však kupecká sláva Košíc začala upadať. Po období ekonomického rozkvetu a relatívneho mieru, prežívali Košice v 16. a 17. storočí veľmi rušné časy spôsobené Tureckým ohrozením krajiny i sériou stavovských povstaní, počas ktorých často prechádzali z rúk do rúk bojujúcich strán. K tomu sa naviac pridala reformácia a časom i protireformácia. V súvislosti s častými vojnami boli Košice prestavané na najsilnejšiu uhorskú mestskú pevnosť a bolo v nich sídlo kapitanátu.

Napriek rinčaniu zbraní sa v tejto dobe stalo mesto aj sídlom univerzity v roku 1657 a stredného školstva, spojeného s rekatolizáciou. Pôsobili tu tlačiarne, a stavali sa tu nové kostoly. Zmätky nastupujúceho novoveku vystriedal mier a postupný rozkvet v 18. a 19. storočí. Košice sa vzchopili z ekonomického a demografického úpadku. Rástla tu nová baroková architektúra, ktorú vystriedal klasicizmus a romantizmus. Do mesta sa sťahovala šľachta, pestovalo sa umenie, divadlo, spoločenský život. Po vojnových udalostiach rokov 1848- 1849 sa rozmach mesta urýchlil.

Do konca 19. storočia sa stalo jedným z najvýznamnejších priemyselných miest Uhorska. Vzrástlo čo do veľkosti i krásy a stalo sa akýmsi taviacim kotlom národov Nemcov, Maďarov, Slovákov, Židov, ale i rôznych náboženstiev a kultúr. Túto vlastnosť si Košice podržali až do polovice 20. storočia, napriek tomu, že od konca roka 1918 sa stali súčasťou Československej republiky a na krátky čas, v roku 1919 súčasťou Republiky Rád. Až okupácia, v rokoch 1938 až 1945 znamenal opäť ekonomicky a demograficky úpadok a hlavne zánik významnej židovskej komunity v meste. Na konci 2. svetovej vojny boli Košice načas hlavným mestom obnoveného Československa. Historické centrum mesta je najväčšou mestskou pamiatkovou rezerváciou na Slovensku.

Bola vyhlásená v roku 1983. Zo všetkých slovenských pamiatkových rezervácií eviduje aj najviac pamiatkovo chránených objektov, ktorých je 501. Jadro mesta pretína šošovkovito roztiahnuté námestie. Po jeho dĺžke pretekal Čermeľský potok. Jeho imitácia bola v severnom a južnom úseku ulice inštalovaná v roku 1996. Dóm svätej Alžbety je najväčšou gotickou katedrálou na Slovensku. Bol budovaný od konca 14. storočia do roku 1508. Dóm má aj samostatnú zvonicu, ktorou je dodnes funkčná - Urbanova veža.

V severnej časti sa nachádzala mestská radnica, od 18. storočia ju však nahradila reduta s divadlom. Dnešná honosná budova Štátneho divadla bola postavená v roku 1899. Ulica je po celej svojej dĺžke lemovaná meštianskymi domami a šľachtickými palácmi. Na námestí stoja reprezentatívne budovy Východoslovenského múzea a Úradu Košického samosprávneho kraja.

Vo východnej časti historického jadra vznikla spojením dvoch gotických meštianskych domov Miklušova väznica. Medzi ňou a pozostatkom košického mestského opevnenia Katovou baštou sa nachádza Kavlínsky kostol. Vo dvore muzeálneho komplexu Katovej bašty vybudovali repliku exilového tureckého domu Františka I. Rákociho Rodošto. Na vrchu Hradová stál v stredoveku Košický hrad. Značná časť jeho základov bola archeologicky preskúmaná a odkrytá v roku 1996.

Pozri nižšie aj ďalšie mestá na Slovensku.

Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/geografia/12963-kosice-mesto/