Zóny pre každého študenta

Zvolen mesto

Zvolen mesto

Mesto Zvolen ležiace na strednom Slovensku sa rozprestiera vo Zvolenskej kotline. Čo sa týka minulosti jedná sa o 3. najstaršie mesto našej vlasti. Stopy po osídlení siahajú až do staršej doby kamennej. Viaceré nálezy a vykopávky pri riekach Slatina a Hron svedčia o intenzívnom osídľovaní v mladšej dobe kamennej, dobe bronzovej, laténskej, rímskej, v období sťahovania národov, či počas Veľkej Moravy. Prechádzala tadiaľto aj významná cesta Via Magna.

Brigády Zvolen

Už od začiatku Uhorska bol Zvolen významným sídlom. Ako osada existoval pred Tatárskym vpádom v roku 1241. Bol postavený Horný a Dolný hrad – dnes Pustý hrad a pod ním vznikla osada Zvolen. Tatári územie úplne spustošili, no Belo IV. sa pričinil o obnovu mesta. V decembri 1243 obnovil výsady. Obyvateľom bola zaručená slobodná voľba richtára, farára, odvolanie sa proti rozsudku priamo u kráľa. Zároveň boli oslobodení od mýta a mohli ťažiť kameň a drevo. Zvolen priamo podliehal panovníkovi. Veľmi významný bol starý hrad, kde bolo sídlo zvolenskej veľžupy, do ktorej patrilo Pohronie, Liptov, Turiec a Orava.

Ľudovít I. dal v roku 1382 postaviť nový zámok v gotickej podobe. Počas stredoveku sa tu dosť často zdržiavali panovníci, napr. Matej s manželkou Beatrix. V 15. storočí sa na zámku bol častým hosťom J. Jiskra z Brandýsa. Pre jeho historickú, umeleckú a architektonickú hodnotu bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Po rekonštrukcii v roku 1969 bola doň premiestnená expozícia Slovenskej národnej galérie. Zvolen zohral významnú rolu aj v období protitureckých bojov. Bránil vstupu Turkov do územia stredoslovenských banských miest.

Viaceré obce v okolí boli vypálené. Zlé spomienky zanechali aj vodcovia protihabsburských povstaní, najmä vojská F. Rákociho mesto takmer uplne vypálili. K zažehnaniu dôsledkov vojenských udalostí 16. – 18. storočia prispela usilovnosť obyvateľov a osvietenskí panovníci. Mesto malo výnosy z chovu oviec, mlynov, pivovaru atď. Do roku 1775 bolo vo Zvolene aj sídlo župy, ktorá potom prešla do Banskej Bystrice. Významnými feudálnymi rodmi v meste a okolí boli Esterházyovci, Koháryovci a Ostrolúckovci. Zachovalo sa niekoľko domov mešťanov a feudálov postavených v renesančnom, barokovom, či klasicistickom slohu, napr. budova mestskej radnice (Vlastivedné múzeum), Finkova kúria.

Medzi známe osobnosti tu pôsobiace patrili Matej Bel, Andrej Sládkovič, spisovateľ a novinár Mikuláš Štefan Ferienčík, zakladatľ slov. múzejníctva A. Kmeť, spisovateľky Terézia Vansová a Elena Marothy Šoltésová. Zvolenskí národovci Juraj Bánik, dr. Jozef Kozáček a Andrej Lange sa pričinili o zvolenie Ľudovíta Štúra v októbri 1847 za poslanca do Uhorského snemu za mesto Zvolen. V 2. polovici 19.storočia sa vytvorili predpoklady na hospodársky rozvoj. Prispela tomu najmä výstavba železničnej trate Budapešť – Lučenec – Vrútky. Postupne sa Zvolen stal križovatkou piatich smerov. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia silnelo nár. hnutie.

Nastal rozvoj hospodárstva školstva, kultúry a umenia. V 1900 – 1909 v meste pôsobili 2 tlačiarne, ktoré už v tom období tlačili slovenské knihy a časopisy. V 1. svetovej vojne bojovalo 1860 Zvolenčanov z toho 88 sa z frontu nevrátilo. Po vojne vznikla 1. ČS republika a Zvolen naďalej pokračoval v rozmachu. Mesto malo výhodnú polohu v centre župy a tak sem prichádzali nové osobnosti a možnosti rozvoja. V 1921 tu žilo 9 000 obyvateľov. Začali sa stavať župné domy, stavali sa nové ulice za hradbami, postavili sa legiodomy, budovy dievčenskej školy, nemocnice, okresného súdu, štátneho reformného gymnázia Dr. Miloša Štefanoviča. V 1925 bola dokončená železnica do Krupiny. Rozširovala sa sieť obchodov a služieb. Vznikli nové hoteli ( Grand, pri zámku, pri starej stanici ), nové pobočky peňažných ústavov – Légiobanka, Tatrabanka, Nár. záložňa.

Začali sa stavať kasárne a letisko na Sliači. Hlavné cirkvi boli rímskokatolícka, evanjelická augsburského vyznania, židovská obec a upadajúca kalvínska cirkev. Vznik Slovenského štátu znamenal začlenenie Zvolena do Pohronskej župy so sídlom v Banskej Bystrici. V 1940 žilo vo Zvolene približne 13 000 obyvateľov. Aj počas 2. svetovej vojny pokračovala výstavba. Napredoval aj kultúrny život. V 1942 bolo založené Mestské múzeum. Z hľadiska ľudského potenciálu, strategickej polohy, politickej sily, bol Zvolen v čase SNP popri Banskej Bystrici najdôležitejším mestom. Železničiari zhotovili 3 pancierové vlaky, fungovala vojenská nemocnica. Dôležité úlohy zohrali aj letiská Tri Duby na Sliači a v Zolnej. Po obsadení mesta Nemcami nastali ťažké časy. Nastal teror, represie, prenasledovanie. 2 mesiace po oslobodení Lučenca v 1945 bol aj Zvolen oslobodený 2. ukrajinským frontom, ktorého súčasťou boli aj rumunskí vojaci. Nad mestom boli vybudované ústredné cintoríny na počesť padlých vojakov. V 1948 nastal prevrat a začalo sa 40 ročné obdobie totalitného režimu. Nastali mnohé zmeny.

Stavali sa závody, sídliská. Došlo k plynofikácii, výstavbe a rekonštrukcii zdravotníckych, školských, kultúrnych, športových a rekreačných objektov. Zvolen si upevňoval postavenie v oblastiach lesníctva, strojárstva, drevárstva, poľnohospodárstva, vzdelávania, kultúry ( Akademický Zvolen, ZHZ ). Z výskumných ústavov dominujú LVÚ a VÚSAM. Ďalšie zmeny nastali v novembri 1989. Začatá transformácia pokračovala aj po vzniku samostatnej SR. Realizovalo sa mnoho projektov. Rekonštrukcia DJGT, elektrifikácia železničnej trate, prestavali sa objekty starých kasární, vybudoval sa obchvat južnej časti. Prebehli rekonštrukcie tržnice, 1. časti námestia SNP ako aj iných ulíc. Do Zvolena bolo premiestnené velenie vzdušných síl ASR. V novom územnosprávnom členení bol okres Zvolen oklieštený o okresy Detva a Krupina. Škoda, že sa nepodarilo presadiť, aby mesto sa stalo sídlom VÚC.

Pozri nižšie aj ďalšie mestá na Slovensku.

Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/geografia/12966-zvolen-mesto/