Pondelok, 27. februára 2017, meninyAlexander, zajtra Zlatica
Dnes prezretých 55897 študentských prácOnline: 1611 mladých ľudí

:: Prihlásenie

Odporúčame

:: Prírodné vedy » Geografia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

Žilina mesto

Autor: Dievča petuska1 (21)
Typ práce: Referát
Dátum: 14.01.2016
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1277 slov
Počet zobrazení: 346
Tlačení: 22
Uložení: 29

Žilina mesto

Počet obyvateľov - 81 515
Rozloha - 80,03 km2
Nemecký názov - Sillein
Maďarský názov - Zsolna

Prvé stopy prítomnosti človeka na tomto území pochádzajú z roku 10 000 pred n. l. Vďaka priaznivým podmienkam začalo trvalejšie osídlenie po príchode Slovanov v 5. storočí n. l. Jeden z významných slovenských básnikov nazval Žilinu perlou na Váhu. Niet výstižnejšej charakteristiky. Už v stredoveku ho nazývali uhorským Norimbergom. Žilina sa prvý raz spomína v roku 1208. Po zničení starej žilinskej osady okolo roku 1270 si v týchto miestach postavili nové trvalé príbytky. Práve zničenie starej Žiliny bolo asi impulzom pre postavenie pevného panského sídla – hradu. Vzhľadom na viaceré priame listinné doklady zo 14. storočia nemožno jeho existenciu popierať. Roku 1397 spustnutý žilinský hrad dal kráľ Žigmund do správy Sudivojovi aby ho opravil. Po dohode uzavretej 25.5.1454 medzi Janom Huňadym a Pankrácom zo sv. Mikuláša, uhorský kráľ Ladislav Pohrobok ponechal Pankrácovi fojtovstvo (dedičné richtárstvo), ale bezprávne uzurpovaný žilinský hrad sa má podľa tejto dohody vrátiť opäť kráľovi. Žilinský obyvatelia získali mestské privilégiá už roku 1290 a vybudovali mesto na dnešnom Mariánskom námestí. Prvá zmienka o Žiline je z roku 1312, prvé privilégium z roku 1321. V tom čase bolo mesto majetkom kráľa. Prvý knižný zápis v slovenčine je z roku 1451 a najmä Privilégium pre žilinských Slovákov z roku 1381, ktorým Ľudovít Veľký pri svojej návšteve zrovnoprávnil Slovákov s Nemcami. Roku 1542 už existovalo evanjelické gymnázium, 17. storočí tu bola známa Dadanova tlačiareň. Roku 1691 bolo založené jezuitské gymnázium, ktoré od roku 1777 prevzali františkáni. V roku 1938 bola v Žiline vyhlásené autonómia Slovenska. Vznikali tu významné podniky–Váhostav, Mliekárne, Tehelne, Pozemné stavby, atď. Roku 1960 premiestnená z Prahy Vysoká škola dopravy a spojov.Budatínsky zámok Názov Budatín vznikol z mena Budata a označuje to vzbudenie božstva. Na križovatke miest nitrianskej, sliezskej, považskej a na sútoku riek Váh a Kysuca stojí Budatínsky zámok, ktorého charakteristickú dominantu tvorí mohutná kruhová veža, výrazne vystupujúca zo siluety tejto historickej architektúry. Písomné správy o budatínskom zámku pochádzajú zo začiatku 14. storočia. Napriek tomu možno podľa tvaru usúdiť, že kruhová veža vznikla v polovici 13. storočia, v období doznievajúceho románskeho slohu. Veža slúžiaca ako pozorovateľňa bola súčasťou colnej a mýtnej stanice na ceste do Sliezska–patrila do sústavy pohraničných pevností. Je typickou vežovou stavbou 13. storočia. Prístupná bola z 1. poschodia a schodište tvorilo súčasť vonkajšieho múru. Veža nestála dlho samostatne. Už za čias Matúša Čáka alebo majstra Donča v 1. tretine 14. storočia bola opevnená obvodovým múrom, čím vznikol priestor nádvoria prístupný rampou a padacím mostom.Vo východnej časti nádvoria postavili gotický palác.Pre Budatín je 14. a 15. storočie charakteristické striedaním majiteľov. Až Gašpar Suňog, nový majiteľ Budatína od roku 1487, naznačil smer, ktorým sa bude uberať stavebný vývoj hradu spätý s jeho rodom po niekoľko storočí. Suňogovci postupne dostavovali areál hradu obytnými a hospodárskymi budovami. Rok 1551 sa stal rokom dokončenia renesančnej prestavby, ktorá spojila jednotlivé budovy podľa jednotného architektonického konceptu vo funkčnú a komunikačnú náväznosť so zjednotením riešenia fasád. V prvej polovici 17. storočia dobudovali opevnenie s bastiónmi a s priekopou severovýchodného predhradia. Dejiny hradu koncom 17. storočia boli poznačené kuruckým povstaním, ktoré nešetrilo ani jeho budovy pred silným poškodením.Barokové obdobie prinieslo výstavbu kaplnky, ktorá vznikla asi okolo roku 1745, dostavbou reprezentačného kaštieľa a výsadbou okolitého parku. Priečelie kaštieľa sa orientovalo do novo-koncipovanej zelene okolia. Koncom 18. storočia majetok prešiel do rúk grófskej rodiny Csákyovcov, ktorí vlastnili zá-mok až do roku 1945. Ničivý požiar v roku 1849 vážne poškodil interiéry aj stavebné konštrukcie zámockých budov. Budova lekárne s historickým názvom K zlatému orlovi slúžila svojmu účelu už v polovici 19. storočia. Je pamätná najmä tým, že pred ňou 4. januára 1849 rečnili zhromaždeným Žilinčanom hrdinovia revolúcia z roku 1848 a členovia prvej Slovenskej národnej rady Ľ. Štúr a J. M. Hurban a vyzývali bojovať za národnú slobodu. Z farskej uličky sa návštevník dostane k prudko klesajúcim farským schodom pod farským kostolom. Na svahu tejto terasy po roku 1920 vybudovali balustrádu, ktorá získala súčasnú podobu roku 1940. Na Národnej ulici sa nachádzal Uhorský okresný súd, ktorý pochádza z roku 1900 a druhé žilinské sídlo Šrobárovej povojnovej slovenskej vláde, oficiálne nazývanej Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska. Mestský pivovar už neexistuje, ale jedna ulica po ňom nesie meno Pivovarská. K najstarším stavbám v Žiline patrí farský kostol : Prvý raz sa spomína v mestských záznamoch v roku 1400. Ide o stavbu gotickú s viacerými renesančnými prvkami. V jej blízkosti sa pravdepodobne nachádzal žilinský hrad, písomne doložený v pamiatkach zo 14. a 15. storočia. Na dejinách tohto kostola sa odrážajú dramatické, historické udalosti mesta i celej krajiny. Posledná stavebná úprava kostola je z roku 1942. cennou pamiatkou v ňom sú štyri obrazy J.B.Klemensa. Pri farskom kostole stojí samostatná Burianova veža, ktorú vybudovali v polovici 16.storočia podľa vzoru talianskych mestských zvoníc- kampaníl (t.j. samostatne stojace veže s oknami v horných poschodiach v blízkosti kostola). Pôvodne slúžila ako obranná veža proti majiteľom iných radov, ktorí sa chceli zmocniť Žiliny. Túto mohutnú štvorhrannú kamennú vežu začal stavať Burian Světlovský z Vlčnova, ktorý vlastnil panstvo Strečno a mesto Žilinu v rokoch 1526 až 1534. Nie je vylúčené, že vežu začali stavať na pozostatkoch bývalého žilinského hradu.Pevnosť dal dostavať lúpežný rytier Rafael Podmanický, ktorý v rokoch 1540 až 1548 dobyl a vypálil brániacu sa Žilinu. Veža sa zvonicou stala v roku 1583, keď vtedajší majiteľ Žiliny Mikuláš Dersffy farsky kostol postavený Podmanickým opäť prinavrátil pôvodnému účelu. Pri požiari v roku 1678 sa zvony vo zvonici rozliali. Neskôr hlasné bitie zvonov odplašilo kobylky, ktoré napadli polia v Žiline. Po častých požiaroch postupne strechy veže a kostola dostavali rovnaké barokové podoby. Dnešný tvar veže pochádza z obdobia po požiari z roku 1890, kedy boli k veži pristavené stĺpy a oblúky. Veža sa pôvodne volala Nová veža. Podľa zvona nazývaného Burian sa potom volala Burianová veža. Vo zvonici boli tri zvony – už spomínaný Burian (vážil 2336 kg), potom to bol Median (655 kg) a Umieráčik (25 kg). V prvej svetovej vojne ich použili na výrobu kanónov pre rakúsko-uhorskú armádu. Potom bolo v Burianovej veži 6 zvonov. Sú na nich latinské a slovenské nápisy a erby patrónov. Z Burianovej veže je tiež krásny výhľad na okolie, sídliská a horstvá. Na ulici Horný val sa nachádza Reprezentačný dom, stavba s prvkami neoklasicizmu. Postavili ho v rokoch 1942 až 1944 a počas svojej polstoročnej existencie viackrát zmenila svoj účel – boli v nej rôzne školy, divadlo a kancelárii kultúrnych inštitúcií. Na ulici J. M. Hurbana, oproti je tzv. Finančný palác z 30 rokov 20.storočia, funkčne plánovaný pre mestské a správne finančné úrady. Dnes sa tu nachádza Prvá Komunálna Banka. Staviteľ neďalekého Rosenfeldovho paláca pozoruhodnej pamiatky secesného rázu z roku 1907 sa očividne inšpiroval viedenským zámkom Belvedere. Projekt synagógy na rohu ulíc Hurbana a Kuzmányho postavenej v rokoch 1933 až 1934 pochádza od známeho berlínskeho architekta P.Behrensa a je významný i z celoslovenského hľadiska. V súčasnosti je v budove kino Centrum. V blízkosti týchto ozajstných architektonických skvostov sú ďalšie pamätihodné stavby : * neoklasicistická budova bývalej filiálky Rakúsko-uhorskej banky teraz Československej obchodnej banky, tzv.Reálka, dokončená v roku 1913, v ktorej v súčasnosti pôsobí VŠDS * trochu ďalej od centra a mesta, na Kálovskej ceste stojí Remeselnícky dom s pôvodným názvom Priemyslový dom Gabriela Barossa. Postavili ho v roku 1910 a bol strediskom remeselníckej výroby v meste.Takto by sme vo výpočte kultúrno-historických i prírodných pamätihodností a zaujímavostí alebo historických udalostí mohli pokračovať ešte veľmi dlho. Veď žilinský región sa zaraďuje k najbohatším v Slovenskej republike. Žilina so svojím okolím patrí aj k najkrajším a najpríťažlivejším mestám u nás. A preto ju jeden z básnikov právom nazval perlou na Váhu.

Pozri nižšie aj ďalšie mestá na Slovensku.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

Mestá na Slovensku

  Ďalšie práce z rovnakej sady Rozsah
Slovenčina Banská Bystrica mesto 697 slov
Slovenčina Bardejov mesto 545 slov
Slovenčina Bratislava mesto 937 slov
Slovenčina Košice mesto 641 slov
Slovenčina Prešov mesto 505 slov
Slovenčina Sabinov mesto 542 slov
Slovenčina Zvolen mesto 857 slov
Slovenčina Žarnovica mesto 544 slov
Slovenčina Želiezovce mesto 175 slov
Slovenčina Žiar nad Hronom mesto 635 slov
0.049