Moskovský kremeľ - div sveta

Moskovský kremeľ - div sveta

Sídlom ruských cárov i komunistických vládcov bývalého Sovietskeho zväzu bol moskovský Kremeľ. Zasadá v ňom i vláda dnešnej Ruskej federatívnej republiky. Jeho história siaha do roku 1328, keď sa Moskva stala sídelným mestom veľkokniežaťa a najvýznamnejším mestom Rusi. Názov pochádza z gréckeho slova kremlos - breh nad riekou. Súčasnú podobu dostal najmä v rokoch 1470 až 1530 za vlády veľkokniežat Ivana III. a Vasilija III., ktorí do Moskvy povolávali nielen ruských, ale predovšetkým talianskych staviteľov a architektov.

Kurssi venäjän rupla (RUB) - Venäjä

Odvtedy vnútornú časť Kremľa viac ráz prestavali, výraznejšie po požiari v roku 1574, po tatárskom plienení (1571), ale i po vpáde poľských vojsk (1610) a vojsk francúzskeho cisára Napoleona I. (1812). Na viac ako dve storočia, od roku 1712 do roku 1918, bol hlavným mestom cárskeho Ruska Sankt Peterburg (Petrohrad, od roku 1918 Leningrad). Presťahovanie cárskeho dvora z Moskvy do Sankt Peterburgu sa uskutočnilo za cára Petra I. Veľkého, keď tento cár zvíťazil nad Švédmi v roku 1703 a získal prístup k pobrežiu Baltského mora. Vtedy vybudoval na jednom z ostrovov močaristého ústia rieky Nevy, Petropavlovskú pevnosť - základ - Sankt Petrburgu. Po októbrovej revolúcii 1917 sovietska moc presťahovala svoje sídlo znovu do Moskvy.

Kremeľ sa budoval ako pevnosť na ľavom brehu rieky Moskvy, na 40 m vysokom návrší. Je preto obkolesený 2 235 m dlhým, 19 m vysokým a 6,5 m hrubým múrom. Na ploche 28 hektárov sa tu v priebehu storočia postavili chrámy, pýšiace sa pozlátenými kupolami, impozantné štátne budovy, zväčša s ľahkými sedlovými strechami. Kremeľský múr prerušuje 20 strážnych veží, z ktorých päť tvoria brány Kremľa. Do nich hviezdicovité ústia hlavné triedy mesta. Najznámejšia je Spaská veža, postavená v roku 1491, je vysoká 67 m. Z kremeľských stavieb najvýznamnejšia je Chrám Nanebovzatia Panny Mária (Uspenský chrám). Postavil ho podľa vzorov starej vladimírskej a su z ďalšej architektúry Aristotele Fioravanti, ktorého dal cár priviesť z Benátok. Chrám nazývajú aj Katedrálou, je vysoký 38 m a bol miestom korunovácie cárov.Louvre Dejiny Louvru sú úzko späté s dejinami Francúzska.

Louvre bol postavený vroku 1190 ako pevnosť. Za vlády Františka I. z Angouleme, ktorý tu takisto založil kráľovskú umeleckú zbierku, sa stal rezidenciou panovníka. Všetci následujúci králi prispievali svojím dielom k podobe, akou je Louvre známy dnes. Budova, ktorá dnes nesie názov Louvre, vznikla za vlády Henricha IV. V tom čase tu bola postavená Grande Galerie, ktorá prepojila pôvodný Louvre s Tuilerijským palácom. V roku 1793 za Francúzskej revolúcie bol Louvre zmenený na múzeum a jeho zbierky sa začali rýchlo rozrastať vďaka Napoleonovej koristi z dobytých území, darom, výmenám a archeologickým vykopávkam.

Posledná fázy prestavby Louvru prebehla až vroku 1992, kde boli konečne strhnuté pozostatky Tuilerijského paláca, zničeného požiarom vroku 1871. Louvre už neslúžil ako sídlo panovníckej moci abol plne zasvätený umeniu. Vroku 1981 architekt Ieoh Ming Pei realizoval projekt Grand Louvre, ktorý výstavné priestory adaptoval na zmenené potreby adoplnil nový vstup, ktorý svojou formou sklenej pyramídy symbolizuje obrodu múzea. Zbierky Louvru sú rozdelené do ôsmych oddelení a pokrývajú jedenásť storočí dejín umenia Európy a Stredomoria. Návšteva Louvru je ako cesta časom a priestorom za majstrovskými dielami s významom pre celé civilizácie. Najstaršie jadro zbierky tvorí talianske maliarstvo. V 18. storočí bolo pridané maliarstvo španielskych, holandských a flámskych autorov. Kráľovské zbierky najviac rozšírili František I. a Ľudovít XIV., napoleonským vojnám zase múzeum vďačí za nové prírastky vďaka klauzulám v mierových zmluvách. Od 19. storočia bohatstvo a rôznorodosť zbierok rastie vďaka archeologickým vykopávkam a darom.

Pozri nižšie aj ďalšie divy sveta.

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/geografia/12978-moskovsky-kremel-div-sveta/