Poľsko – Poľská republika

Poľsko – Poľská republika

Poľská republika

Rozloha: 312 679 km²

- ležiaci v strednej Európe pri Baltskom mori.

- Územie Poľska takmer celé leží v nížinách (Severoeurópska nížina), priemerná výška krajiny je 173 m n. m., hory ležia len na juhu krajiny (Sudety zahrnujúce Krkonoše a Karpatyzahrnujúce Tatry s najvyšším poľským vrchom – Rysy 2 499 m n. m.) a tvoria južnú hranicu Poľska. Severná hranica je pobrežie Baltského mora od mesta Świnoujście do mesta Krynica Morska a pozemné hranice s Ruskou enklávou Kaliningrad a Litvou.

- Poľskom preteká niekoľko veľkých riek, napríklad Visla, Odra, Varta, Bug, Pilica a Noteć.

- V Poľsku je vyše 9 300 jazier, predovšetkým na severe krajiny. Západné Pomoransko a Východné Pomoransko spolu tvorí najväčšie a Mazúrsko najnavštevovanejšie územia Poľska s jazerami. V Poľsku sa taktiež zachovalo niekoľko pralesov, napríklad Bielovežský prales (po poľsky: Puszcza Białowieska), 50 km na východ od mesta Białystok a 70 km na sever od mesta Brest na poľsko-bieloruských hraniciach. Poľsko leží v miernom podnebnom pásme.

Príroda: sa vyznačuje stredoeurópskou lesnou vegetáciou na severe krajiny a v horských oblastiach a stepnou vegetáciou na východe krajiny.
Lesy pokrývajú asi 30% krajiny
- ihličnaté lesy (Tatry, Karpaty, Krkonoše)
- Listnaté lesy prevažujú najmä na severe (Pomoransko, Mazursko), v podkarpatských lesoch, brezové lesy a rašeliniská v nevyužívaných nížinách. Vo Vysokých Tatrách je vo vyšších vrstvách rozšírená aj alpská vegetácia.
Štetínsky záliv, špeciálna oblasť ochrany vtáctva
Močiarové oblasti v Podlasii, Mazursku, Warmii a Pomoransku sú chránené niekoľkými spôsobmi, vrátane Biebrzanskeho národného parku, Wolinskeho národného parku a lokalít Natura 2000, ako je napriklad Štetínsky záliv.
V Poľsku žijú najmä jelene, srnce, diviaky, v Tatrách aj medvede, vlci, chránené kamzíky, svište či rysy. Z vtáctva sú to chránené morské a skalnaté orly, bociany, kormorány, tetrovy či výry.

V Bielovežskom pralese žijú, donedávna ako v jedinom mieste v Európe, vo voľnej prírode zubry európske (nedávno boli vypustené do voľnej prírody aj v slovenskom národnom parku Poloniny). Okrem nich tam žijú aj losy, medvede, rysy či bobry.
V Poľsku je celkovo chránených 101 588 km² územia, čo predstavuje 32,1% rozlohy krajiny. Ochrana prírody je sústredená hlavne v 23 národných parkoch.

Cestovný ruch: zameriava sa predovšetkým na historické objekty a rekračné oblasti v atraktívnej prírode (kúpele, národné parky).
UNESCO – 16 oblastí
zázemie pre turizmus je vybudované na vysokej úrovni, existujú početné turistické informačné stánky a veľmi populárne sú reštaurácie, kaviarne, krčmy a mliečne bary.

Hranice:
- Z Nemecko
- JZ Česko
- J Slovensko
- V ukrajina a Bielorusko (Kalingradská oblasť)
- SV Litva
- S Rusko
Celková dĺžka poľských hraníc je 3 582 km.
je rozdelené na 16 vojvodstiev (do 31. decembra 1998 na 49), ktoré sa delia na 373 powiatov (okresov) a 2 483 gmín (obcí)

Hl.mesto: Varšava
Úradný jazyk: poľština
Hlava štátu prezident: Andrzej Duda
Predseda vlády: Beata Szydlová
Počet obyvateľov:
Odhad- 2017 je 38 634 007
Hustota obyvateľstva: 123/km2
Mena: Poľský zlotý kalkulačka zloty euro
Názov dlhý: Rzeczpospolita Polska)
Krátky názov: Polska
Internetová doména: pl
Smerové telefónne čislo: +48 (0048)

Štátne symboly:
• Znak
• Vlajka
• Hymna - Mazurek Dąbrowskiego

Pieseň vznikla v roku 1797 v Taliansku. Melódia bola chytľavá a text bol neskôr zo solidarity k Poliakom preložený do 17 jazykov. (nemčina, francúzština, angličtina, ruština, maďarčina, chorvátčina, slovenčina a iné). V revolučnom roku 1848 sa Mazurek Dąbrowského spieval na uliciach Viedne, Berlína i Prahy.
Na základe tejto piesne napísal slovenský spisovateľ Samuel Tomášik v roku 1834 s takmer identickou melódiou novú pieseň (najprv v češtine), ktorá sa na Všeslovanskom zjazde v Prahe v roku 1848 stala všeslovanskou hymnou pod názvom Hej, Slované a bola preložená do množstva slovanských jazykov.
Lužickosrbská verzia Hišće Serbstwo njezhubjene bola národnou hymnou tohto národa do prvej svetovej vojny.

Počas druhej svetovej vojny bola hymnou Slovenského štátu.
Po roku 1945 bola prijatá za štátnu hymnu Juhoslávie.