Balkánsky polostrov

Prírodné vedy » Geografia

Autor: Chlapec sp-prace (11)
Typ práce: Referát
Dátum: 14.01.2018
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 174 slov
Počet zobrazení: 1 418
Tlačení: 53
Uložení: 53

Balkánsky polostrov

- charakterizujte prírodné pomery regiónu

- poukážte na rozdiely v ekonomike, štruktúre, a rozmiestnení obyvateľstva štátov Balkánskeho polostrova

- zhodnoťte význam cestovného ruchu

Balkánsky polostrov bol oddávna mostom medzi Európou a Áziou. Stretajú sa na ňom rôzne civilizácie, kultúry, jazyky, tradície a náboženstvá. Juhovýchodná Európa sa rozkladá pri StredozemnomČiernom mori. Povrch tvoria horské masívy rôzneho veku a výšky. V západnej časti sú Alpy. Balkánsky polostrov vypĺňajú Dináre, Stará planina (Balkán) a Rodopy. Na severovýchode v Rumunsku sú Karpaty. Nížiny sa rozkladajú pri riekach DunajMarica. K Balkánskemu polostrovu patrí veľké množstvo ostrovov hlavne v Jadranskom, IónskomEgejskom mori.

Podnebie: je prevažne stredomorské, smerom do vnútrozemia sa mení na kontinentálne a vo vyšších pohoriach je podnebie horské. Balkánsky polostrov tvoria štáty Slovinsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Srbsko a Čierna Hora, Albánsko, Macedónsko, Grécko, Bulharsko a Rumunsko. V 20. Storočí bol súčasťou Balkánu aj štát Juhoslávia, ktorý sa po roku 1991 rozpadol počas série občianskych vojen. Proces rozpadu bývalej Juhoslávie sa ešte doteraz celkom neskončil, pretože autonómny štát Kosovo síce vyhlásilo nezávislosť od Srbska, ale väčšina krajín sveta, vrátane Slovenska, ju neuznala. Slovinsko : sa rozprestiera v severozápadnej časti Balkánskeho polostrova. Z Rakúska a Talianska zasahujú na jeho územie Alpy a na juhu sa rozprestiera pohorie Kras. Slovinsko má prístup k Jadranskému moru, najväčšie rieky sú Sáva a Dráva. 92% obyvateľov Slovinska sú Slovinci, menšinu tvoria Chorváti a Srbi. Prevažná časť obyvateľstva je katolícka. Slovinská republika je najpriemyselnejšia časť bývalej Juhoslávie. Priemyselná výroba tvorí asi 35% hrubého domáceho produktu. Na území Slovinska prevažuje strojársky priemysel, výroba automobilov a elektrospotrebičov, farmaceutický a chemický priemysel, tiež sa tu ťaží hnedé uhlie, polymetalické rudy, ortuť , ropa a zemný plyn... Na horných tokoch riek sú vodné elektrárne. Slovinsko má tiež vyspelé poľnohospodárstvo, produkuje obilie, ovocie, zeleninu a vinič. Hlavné hospodárske centrá sú Ľubľana, Maribor, Cejle a prístavy Koper, Izola a Piran.

Cestovný ruch: Slovinsko disponuje atraktívnymi strediskami zameraných na zimné športy a turistiku v Alpách. Nachádza sa tu viacerých liečebných vôd a kúpeľov. V Krase sú bohato navštevované jaskyne napr. Postojna jama a pobrežie Jadranského mora. Chorvátsko:  na západe krajinu ohraničuje Jadranské more, väčšina Chorvátskeho pobrežia pripadá na oblasť Dalmácie. Pri členitom pobreží sa nachádza vyše 600 ostrovov napr. Brač, Hvar, Krk a iné. Na severovýchode sa pohorie Dináre zvažuje do úrodnej nížiny medzi riekami Sáva, Dunaj a Dráva. Obyvateľstvo republiky tvoria Chorváti (80%), Srbi, Taliani, Maďari a ďalšie menšiny. Nerastné suroviny a vodná energia vytvorili vhodné podmienky pre rozvoj priemyslu. Ťaží sa čierne uhlie, bauxit, ropa a zemný plyn. Rozvinuté sú tiež odvetvia ako strojárstvo, chemický, textilný a drevársky priemysel. Na nížinách je rozvinuté poľnohospodárstvo, pestuje sa tu obilie, cukrová repa, vinič na pobreží Jadranského mora olivy, figy a citrusy. Najväčší podiel na HDP majú služby, až 2/3. CR : Chorvátsko je veľmi vyhľadávaná dovolenková destinácia, k najpríťažlivejším cieľom sú Záhreb, Dubrovník, Split, Rijeka, Makarská riviéra(celkovo pláže Istrie a Dalmácie) a veľmi populárny je národný park Plitvické jaze Bosna a Hercegovina: Väčšina povrchu je hornatá, sčasti zalesnená a sčasti pozostáva z holých krasových pohorí. Pôda je úrodná v údolí rieky Sáva, kde je sprašová nížina. Krajina dostala názov podľa rieky „Bosna“, kt. pramení pri Sarajeve. Bosna a Hercegovina má pestré národnostné zloženie. Žijú tu Srbi, ktorí sú pravoslávneho vierovyznania, Chorváti, kt. sú katolícimoslimovia. Tento štát je bohatý na rudy, uhlie a energiu. V hospodárstve prevláda priemysel – strojársky, hutnícky, drevársky a potravinársky. V doline rieky Sáva, sa pestuje kukurica, pšenica, vinič, tabak a ovocie. V horách prevláda chov dobytka a oviec. V rokoch 1992 až 1995 tu vypukla občianska vojna, ktorá deštruovala nielen spoločnosť, ale aj krajinu a jej hospodárstvo. Nachádza sa tu pútnické miesto Medžugorie.

Srbsko: sa nachádza v centrálnej časti Balkánu, jeho súčasťou sú Vojvodina na severe a Kosovo na juhu. Územie na juhu a juhozápade vypĺňajú vrchy, sever je nížinatý. Obyvateľstvo tvoria Srbi, Albánci, Čiernohorci, Maďari, Slováci a Rumuni. Najväčšie priemyselné a kultúrne stredisko je hlavné mesto Belehrad. Vojvodina je hlavnou obilnicou krajiny, pestuje sa tu obilie, cukrová repa, vinič, zelenina, ovocie a tabak. V živočíšnej výrobe prevláda chov oviec. Základom priemyslu je ťažba nerastných surovín, ktorá slúži na rozvoj strojárstva, chemického a textilného priemyslu. *Kosovo je najzaostalejšia časť Srbska, ktorá požaduje autonómiu. Je pod správou OSN a najväčším strediskom priemyslu je hlavné mesto Priština. Čierna Hora (Podgorica) hornatá krajina, ktorá má postup k moru. Nachádzajú sa tu významné ložiská bauxitu a rozšírený je hutnícky, strojársky a drevospracujúci priemysel. Macedónsko: je malý vnútrozemský štát, povrch je prevažne hornatý a viac ako 1/3 územia pokrývajú lesy. Macedónsko je významná hospodárska a dopravná os z Európy do Grécka aj do Turecka. Významná je len ťažba rúd (železo) a dreva. Priemyselné centrum je mesto Skopje. Albánsko:  je prímorský štát na juhu Jadranského mora. Podnebie je subtropické a stredomorské. Obyvateľstvo je národnostne jednotné, 98% obyvateľstva sú Albánci, 2/3 z nich sa hlásia k islamu. Prirodzený prírastok je vysoký a väčšina obyvateľov žije na vidieku. Väčšie mestá sú Tirana (hl. mesto), Durres, Skadar a Elbasan. Albánsko patrí k najzaostalejším krajinám Európy, kde 50% obyvateľstva pracujepoľnohospodárstve. Dominuje potravinársky a ťažobný priemysel. Iba 1/3 ciest v Albánsku je asfaltovaná a CR je malý. Grécko: zaberá juh Balkánskeho polostrova a priľahlé ostrovy. Na severe hraničí s Albánskom, Macedónskom, Bulharskom a Tureckom. Na juhu tvorí prirodzenú hranicu EgejskéIónske more. Roztrúsené ostrovy tvoria asi 1/5 povrchu krajiny. Pri západných brehoch sa nachádzajú Iónske ostrovy, najznámejšie sú Itaka a Korfu. Súčasťou gréckeho územia sú aj takmer všetky ostrovy v Egejskom mori (okrem ostrovov Bozcaada, Imroz patria Turecku) napr. Eubója, Lesbos, Samos, Kyklady, Rhodos, Kréta. Juh pevniny tvorí Peloponézsky polostrov. Pohoria PindosOlymp obkolesujú Tesálsku nížinu. Rozloha lesov sa výrubom z minulosti značne zmenšila, rozšírili sa tu trávnaté porasty macchie. Obyvateľstvo je národnostne takmer jednotné, Gréci tvoria až 95% obyvateľstva. Drvivá väčšina patrí ku gréckej pravoslávnej cirkvi. Hospodárstvo: Typické je pestovanie citrusov, olív, hrozna, bavlny, tabaku,... V priemysle prevládajú podniky sa spracovanie textilu, tabaku a potravinárskych surovín. Priemysel je sústredený v hlavnom meste Atény, kt. s prístavom Pireus tvoria aglomeráciu. Na severovýchode leží Solún, priemyselné stredisko a zároveň prístav. V Grécku je dôležitá námorná a letecká doprava. Cestovný ruch: Grécko ponúka veľké množstvo historických pamiatok hlavne v Aténach a mestách ako Téby, Delfy, Korint a Olympia. Na polostrove Atos je pôsobivý súbor kláštorov v Meteore. Bulharsko: leží v juhovýchodnej časti Balkánskeho polostrova pri pobreží Čierneho mora. Väčšinu severnej hranice s Rumunskom tvorí Dunaj, okolo ktorého sa rozprestiera úrodná Severobulharská nížina. Stredom krajiny sa tiahne horský systém Stará planina, známa aj ako Balkán. Veľmi hornatý je juhozápad, kde sa vyskytujú pohoria ako Rila, Pirin a Rodopy, ktoré od Starej planiny oddeľuje Hornotrácka nížina. Obyvateľstvo tvoria najmä Bulhari a Turci. Väčšina obyvateľov žije v mestách . Hlavné mesto je Sofia, ďalšími väčšími sídlami sú Varna, Plovdiv, Ruse a Burgas. Hospodárstvo: V poľnohospodárstve prevláda rastlinná výroba. Pestovanie pšenice, kukurice, slnečníc, bavlníka, paradajok, paprík, viniča a tabaku. Špecialitou Bulharska je pestovanie ruží a výroba ružového oleja. Priemysel strojársky, hutnícky, petrochemický (Burgas), textilný a potravinársky. CR: najnavštevovanejšie je pobrežie Čierneho mora, napr. Zlaté piesky alebo Slnečné pobrežie. Rumunsko: stred krajiny tvorí rozsiahla Transylvánska vysočina, obkolesená Karpatským oblúkom a na západe Benátskymi a Apusenskými vrchmi. Do Rumunska zasahujú nížiny s Maďarska, väčšinu juhu zaberá Valašská nížina. Najdôležitejšie rieky Dunaj a Prut sú hraničné. Hospodárstvo: Rumunsko je bohaté na ropu, zemný plyn, uhlie, železnú rudu. Preto je tento štát zameraný na ťažobný , strojársky (Dacia), chemický (Rompetrol) a potravinársky priemysel. Rastlinná výroba: obilniny, kukurica, slnečnica, ovocie, zemiaky, vinič... Lesy zaberajú ¼ územia. K najväčším sídlam Rumunska patria hl. mesto Bukurešť, Konstanca, Temešvár, Satu Mare a Plojesť. Doprava: prevažne cestná a železničná, pričom dopravné siete sú väčšinou zastarané.

CR: -pobrežie Čierneho mora s centrami Mamaia, Eforia, Mangalia. Oplatí sa navštíviť aj hl. mesto Bukurešť a oblasť Bukoviny. Pre milovníkov zimných športov sú tu aj lyžiarske strediská v Karpatoch. Dunajská delta je chránené územie s jedinečnou faunou a flórou.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 9.3)

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#Balkansky polostrov #chorvatsko #uhlie #peloponezsky poloostrov #chorvatsko, bosna a

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Prírodné vedy » Geografia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.010