1. zadanie – Zem ako vesmírne teleso

1. Zadanie

1.) Zem ako vesmírne teleso -opíšte tvar Zeme a pohyby Zeme okolo Slnka a okolo osi, dôsledky z toho vyplývajúce, popíšte slapové javy – skočný a hluchý príliv.

(všeobecné pomôcky: glóbus)

- Názory na tvar Zeme- heliocentrizmus- Kopernik, Galileo, Magalhaes, Newton

-pri rotácii Zeme okolo osi vzniká odstredivá sila, kt. spôsobuje sploštenie ( rovníkový priemer 6378, poludníkový 6357)

- Geoid- geometrické teleso, kt. sa snaží čo najpresnejšie vystihnúť tvar Zeme

- Elipsoid/ Sféroid- geometrické teleso, kt. slúži na matematické a fyzikálne výpočty

Obeh okolo Slnka- Príslnie/Perihélium: zima, zem sa pohybuje rýchlejšie posilnená gravitáciou Slnka- 30,3km/s

Odslnie/Afélium- leto, 29,3km/s

- z východu na západ, tvar elipsy, dráha obehu- Orbita

 - N severnej pologuli sú letá chladnejšie ako na juhu, je ďalej od Slnka, sú dlhšie lebo Zem sa pohybuje pomalšie

- tropický rok- Doba rotácie Zeme okolo Slnka- 365 dní 5 hodín 48 minút 45,7 sekúnd

Rotácie Zeme okolo vlastnej osi- zo západu na východ, rovník a ekliptika sa 2x za rok pretnú, 0‘ uhol- 23.9,20/21.3 -2x za rok sú najďalej od seba- uhol je vtedy najväčší- 21.6, 22.12

Ekliptika- zdanlivá dráha Slnka okolo Zeme, kolmo dopadajúci slnečný lúč, ktorý vytvára zdanlivú kružnicu

Hviezdny deň- doba rotácie zeme okolo vlastnej osi- 23h 56min 4s

Pravý slnečný deň- doba medzi dvoma vrcholeniami Slnka- keď je Slnko najvyššie na oblohe- 13.00-13.00

Stredný slnečný deň- zaviedol sa z praktických príčin, 0.00-24.00

Dôsledky rotácie Zeme okolo Slnka : a) 4 ročné obdobia, striedanie dňa a noci

  1. b) jesenná rovnodennosť - 23.9, deň=noc, uhol rovníka a ekliptiky=0*, slnečné lúče dopadajú kolmo na rovník
  2. c) jarná rovnodennosť - 20/21.3, deň=noc, uhol 0*, slnečné lúče kolmo na rovník
  3. d) letný slnovrat - 21/22.6, lúče kolmo na obratník Raka, uhol 23*30‘, deň najdlhší, noc najkratšia
  4. e) Zimný slnovrat - 22.12, kolmo na obratník Kozorožca, uhol 23*30‘, najdlhšia noc, najkratší deň

Slapové javy- prejavujú sa deformáciou zeme- odliv a príliv

- vznikajú dôsledkom gravitácie Mesiaca a Slnka a odstredivej sily rotácie Zeme

- sú znásobené fázami Mesiaca, vidíme vždy len privrátenú stranu Mesiaca, lebo on rotuje okolo vlastnej osi tak isto dlho ako okolo Zeme

Skočný príliv- gravitačná sila Mesiaca posilnená gravitáciou Slnka, mesiac musí byť v splne alebo november Hluchý príliv- nie je posilnený, prvá a posledná štvrť

2.) Porovnajte poľnohospodársku výrobu v týchto štátoch sveta: Holandsko, Kanada, Keňa, Malajzia 

Vysvetlite akú úlohu zohráva reliéf a klimatické faktory v poľnohospodárskej výrobe.

Zhodnoťte vplyv poľnohospodárskej výroby v týchto štátoch na životnú úroveň.

Vplyv reliéfu na poľnohospodársku výrobu : nadmorská výška- viac RV v nížinách, kotlinách

- viac ŽV -pahorkatiny, podhorské oblasti

- rieky- úrodné riečne nivy, zavlažovanie, usadené nánosy= podklad pôdy, pôdny horizont= glejový horizont

- pôdny typ- fluvizeme, lužné pôdy, čiernice

- pretvorenie pôdy človekom- zmena pôdneho typu- nasadenie ihličnanov

- odstránenie vetrolamu, výrub amazonského pralesa

- odlesnenie horného toku rieky—erózia

- orať by mal vodorovne

Klimatické faktory: najlepšie pásmo- mierne, stepi- najviac pretvorené človekom

- monzúny- množstvo zrážok, ryža sa môže zbierať 2-3x ročne

- oceánske, morské prúdy

Holandsko: trhové záhradníctvo- typický pre rozvinuté krajiny, dôležitý je dopyt pre výrobu 

- intenzívne hospodárstvo- vyspelé krajiny, na málo osídlených miestach na čo najmenšej ploche vypestovať čo najviac

- krajina tulipánov

- polder- vysušené pozemky, na kt. sa pestuje

- prímestský typ krajiny- novodobá, vybudovaná s rastom miest, aby sa nemuseli plodiny dovážať

Kanada: - pšeničné poľnohospodárstvo v kanadských prériách

- trhový extenzívny typ- veľké plochy poľnohosp. pôdy, neinvestujú do plochy tak veľa ako intenzívne, nechajú rásť plodiny prirodzene, koľko bude, toľko bude

Keňa: samozásobiteľská farma- najprv si ľudia vypestujú pre seba, až keď majú prebytok, tak ho predávajú, typ pre rozvojové krajiny

-chov hovädzieho dobytka, pestovanie bavlny, kávy, podzemnice, strukovín

Malajzia- plantážnický systém, lacná pracovná sila

- trhový, extenzívny

- Stredná, Južná Amerika

- bavlník, tabak, agáva

Kanada, Holandsko- viac % ľudí pracuje v službách ako poľnohosp.

Malajzia, Keňa- viac % ľudí pracuje v poľnohospodárstve

3.) Doprava SR -pomocou mapy analyzujte vplyv prírodných podmienok Slovenska na cestnú dopravu. 

Daný vplyv dokumentujte tvarom cestnej siete v SR. 

Charakterizujte súčasný dopravný systém SR, popíšte hlavné ťahy diaľnic a rýchlostných komunikácií. 

(všeobecné pomôcky : všeobecnozemepisná mapa SR, mapa dopravy v SR)

Hlavné dopravné ťahy- Západ-Východ, Východ-Západ

Dôvody: spojenie BA- KE

dlhodobá orientácia ČSR na surovinovú základňu Ruska a na štáty východného bloku

rovnobežkový tvar SR

tvar reliéfu, doliny riek- Váh, Hron, Hornád

Najproblematickejšie dopravné trasy: Donovaly- NT, Čertovica

MF- Strečno- vybudovaná dvojprúdovka

Šturec- VF- serpentíny

Vernár- hranice NT a Slov. Raj

Transkontinentálne dopravné ťahy: Spoj Jadranské more- Pobaltie

Záp. Európa- Ukrajina, Rusko

Severné more- Balkán

Diaľnice

D1- najdlhšia, spojenie Z- V, hlavný severný dopravný ťah SR

- spája 6 krajských miest: BA, TT, TN, ZA, Prešov- PO, KE

- BA- TT- rozšírenie na 3 prúdovku

- 3km pred Považskou Bystricou diaľnica končí

- otvorený úsek Hričovské podhradie

- najproblematickejšie- ZA- Strečno

- Ružomberok- Važec- otvorený úsek

- PO- KE- diaľnica

- Poprad- Mengusovce- Jánovce- cesta smrti

- Tunely: Branisko- najdlhší na SR, najdrahší, má len 1 rúru, súčasť D1, ale nejde sa po diaľnici

Lučivná- úsek Važec-Mengusovce, tesne pred dokončením

Višňové- oblasť Strečna

Ovčiarsko- Lietavská Lúčka- Hričovské podhradie

Bôrik- oblasť Poprad- Svit( Mengusovce- Jánovce)

- Prístavný most- súčasť D1, 2 podlažia, najvyťaženejší na SR

D2- Bratislava- Malacky, smer ČR na Brno- Praha

- jediná celá vybudovaná

- tunel Sitina

- medzinárodný charakter

- most Lafranconi

D3- prepojenie na Poľsko cez Kysuce, hraničný prechod Skalité

- pri Hričovskom podhradí sa má napájať na D1

- tunel Horelica- je súčasťou obchvatu Čadce

- tunel Poľana- vo výstavbe- pri poľských hraniciach, Svrčinovec- Skalité

D4- plánovaný nultý obchvat BA od Kitsee, križovať sa má s D2 pri Jarovciach aD1 pri Ivanke pri Dunaji, most do Rakúska cez rieku Morava

- plánovaný tunel popod Karpaty- Rača, dostavba- 2025

Rýchlostné komunikácie

R1- Trnava- BB, napojenie na D1

- v povodí Hronu, dokončenie –prepojenie BB a Ružomberku

R2- Západ- Východ, po dobudovaní má byť najdlhšia

- TN, Prievidza, Žiar n/Hronom, Zvolen, Lučenec, Rožňava, KE

- nejde priamo cez mestá- obchvaty

R3- Sever -Juh, prepojenie Maďarska s Poľskom

- Šahy, Žiar, Zvolen, BB, Kremnica, Martin, Ružomberok, Dolný Kubín, Oravský podzámok, Trstená

R4- Sever- Juh, Maď.- Poľsko

- Poľsko, Svidník, Prešov, Košice, Maďarsko

- Svidník nemá železnicu, preto R4

R5- SR-ČR, cez Svrčinovec- Skalité

R6-Púchov prepojiť s D1 a spojiť s ČR

R7- BA, Dunajská Streda, NZ, Veľký Krtíš, Lučenec- R7 sa napájala na R2 pri Lučenci

R8- Nitra, Topoľčany, Partizánske, Bánovce nad Bebravou

- prepojí R1 a R2

R9- plánovaná, 98km, spojí Lipníky, Humenné, Sninu

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/geografia/15338-1-zadanie-zem-ako-vesmirne-teleso/