15. zadanie – Geoekológia, Taliansko, Demografia sveta
15. zadanie
a) Geoekológia - charakterizujte krajinné jednotky topickej, chórickej, regionálnej a planetárnej dimenzie a uveďte vzťahy medzi nimi.
Štruktúra krajiny- spôsob územného usporiadania rôzne veľkých areálov krajiny
- a) Prvotná= prírodná- pred zásahom človeka
- b) Druhotná- antropologická- človekom pretvorená krajina
Interakcia- vzájomné pôsobenie prírody a človeka
Podľa rozlohy krajinu delíme: jednotky topickej, chorickej, regionálnej, planetárnej dimenzie
Jednotky topickej dimenzie
topos= miesto
geotop- základná jednotka prírodného prostredia- do 0,5 hektára
najmenšia kartografická jednotka, 1:5000,1: 10000, 1:25000
najmenšie ekologicky i geograficky homogénne komplexy- v rámci geotopu sa vyskytuje len 1 hornina, rovnaký reliéf, mikroklíma, vodné pomery, pôdy, prevažuje 1 živočíšstvo a rastlinstvo
študujú sa VERTIKáLNE vzťahy medzi jednotlivými zložkami
Jednotky chorickej dimenzie – zložené z viacerých geotopov, od 0,5h do 100km2
-mapy veľkých až stredných mierok
- Význam pre: územné plánovanie krajiny, poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, plánovanie stavieb v krajine
- nehomogénne vzťahy- nie je rovnaká pôda, horniny, mikroklíma
- horizontálne vzťahy
- geotop+ geotop= geochor
- nanochory, mikrochory, mezochory, makrochory
Jednotky regionálnej dimenzie
- makrochory prechádzajú do väčších území v regione
- Podunajská nížina, tatry, Malé Karpaty
Jednotky planetárnej dimenzie
- kontinenty, podnebné, vegetačné pásma
-riešia globálne problémy, celosvetové
b) Na základe prírodných podmienok (povrchových celkov) porovnaj vyspelosť hospodárstva, úroveň životnej úrovne v Taliansku.
Ktoré oblasti by ste ako turista navštívili?
(všeobecné pomôcky: Mapa Talianska, mapa hospodárstva Talianska)
Turizmus- Alpy- Cortina D Ampezzo, Sestiere, Lago Maggiore, Como, Garda
Pádska nížina- najvyspelejšia hospodárska oblasť, najúrodnejšia, najľudnatejšia, rieky Tiber, Pád
Severotaliansky priemyselný trojuholník: Turín- Fiat, Miláno- móda, Janov- prístav
Južné Taliansko- Neapol, Palermo, Tarent- poľnohospodárstvo
Sever vyspelejší ako juh
Sever- vyššia životná úroveň, vyspelé poľnohospodárstvo
- kukurica, vinič, ryža, obilie, cukrová repa
-dobytok, ošípané
-mierne podnebie
Juh- rozvinuté poľnohospodárstvo, ale zaostalejšie ako sever
- citrusy, olivy, subtropické podnebie
-ovce, kozy
Priemysel- málo NS- síra, mramor, ruda, ortuť
-dovážajú ropu, zemný plyn
-nemajú jadrové elektrárne
stroj., chem. elektrotechn. priemysel
Turizmus- Rím- koloseum, Fontana di Trevi, Španielske schody, Anjelský chrám
Vatikán- Námestie sv. Petra, Bazilika, Sixtínska kaplnka
Benátky- Dóžov palác, Bazilika sv. Marca, gondoly, karneval
Miláno- opera La Scala
Pisa- Šikmá veža
Verona - balkón Júlie
Pompeje- Vezuv
Sicília- Etna, Syrakúza- amfiteáter
Bologna-najstaršia eur.univerzita
c) Demografia sveta
Vysvetlite pojem demografia, demografický vývoj.
Určite odhadom približný počet ľudí, žijúcich doteraz na Zemi.
Podľa obrázka č.1 opíšte ako sa vyvíjal počet obyvateľstva sveta. Pokúste sa určiť príčiny tohto vývoja.
Vysvetlite podľa obrázka č.2 jednotlivé fázy demografického cyklu.
Uveďte v nich približné hodnoty základných demografických ukazovateľov (pôrodnosť, úmrtnosť, prirodzený prírastok či úbytok).
Uveďte príklady krajín alebo populácií, ktoré sa podľa vás nachádzajú v jednotlivých fázach demografickej revolúcie.
(všeobecné pomôcky: Obrázok – Celkový vývoj počtu obyvateľstva sveta
Obrázok – Priebeh demografickej revolúcie)
Obrázok č.1 – Celkový vývoj počtu obyvateľstva sveta
Obrázok č.2 – Priebeh demografickej revolúcie
Demografia- zaoberá sa vývojom obyvateľstva
Demografický zákon vojny – 2 fázy: Deštrukčná, Kompenzačná
Demografický cyklus: agrárna spoločnosť – vysoká pôrodnosť, vysoká úmrtnosť- nízky prir. prírastok
industriálna spoločnosť- priemyselná éra, vysoká pôrodnosť, úmrtnosť klesá, PP vysoký
Postindustriálna spoločnosť- vyspelé krajiny- nízka pôrodnosť, nízka úmrtnosť
nevyspelé- vysoká pôrodnosť, vysoká úmrtnosť
RAST POČTU OBYVATEĽSTVA
V roku 2000 ľudstvo dosiahlo počtu 6 miliárd osôb. Počet obyvateľstva narastal nerovnomerne v rôznych historických obdobiach, súviselo to so stupňom rozvoja ľudskej spoločnosti a s celkovým dianím v spoločnosti (vojny, epidémie atd.).
V raste počtu obyvateľstva na Zemi existujú tri výrazné obdobia:
1)Neolitická revolúcia (prechod ľudstva od zberu plodín a lovu zvierat k poľnohospodárstvu v 7. a 6 tisícročie pr. n. l.). Zvýšené množstvo potravín vytvorilo podmienky pre rast počtu obyvateľstva.
2) Priemyselná revolúcia (od druhej polovice 18.storočia sa industrializácia šírila zo západnej Európy do ostatných európskych krajín a na ďalšie kontinenty). Revolúcia ovplyvnila rast počtu obyvateľstva a zasiahla i do územného rozmiestenia obyvateľstva.
3.)Technogenéza (obdobie od ˝. 20 st.- po dnešok) – rozvoj informatiky, medicíny.