20. zadanie – Hospodárstvo Českej republiky a Poľska, Humánna geografia

20. zadanie

a, Charakterizujte hospodárstvo Českej republiky a Poľska. 

Porovnajte zameranie hlavných hospodárskych oblastí a porovnajte hospodárske vzťahy v minulosti a dnes.

(všeobecné pomôcky: hospodárska mapa strednej Európy)

Spoločné znaky: Vyšehradská 4, EU, pred 89- RVHP, hutnícky priemysel- Ostravsko- sliezsky región

- strojársky priemysel, pred 89- komunizmus, kolektivizácia

-slabšia dopravná infraštruktúra

-chýba ropa, zemný plyn- závislosť na Rusku

- nestabilná politická situácia- ČR- časté striedanie vlád

Poľsko: Poľnohospodárstvo- po 2SV nebola až taká kolektivizácia, malé podnikanie ostalo, najviac ľudí pracuje v poľnohosp. z celej V4, nemá extra úrodné pôdy, najúrodnejšie- Mazovská nížina, Veľkopoľská nížina, raž, ovos, zemiaky, repka olejná

Priemysel- a) Sliezsko- č. uhlie, NS, najvyspelejšia oblasť Poľska, Horné S.- Katowice, Dolné- Wroclaw, Černostochová- hnedé uhlie, Legnica- meď

1. b) Stredná oblasť- Varšava, Poznaň, Lodž- chem., potrav. priemysel
2. c) Severná oblasť- najmenej vyspelá, jazerné pahorkatiny- prístavy- Gdyňa, Gdansk

d) Západná oblasť- prístav Štetín, intenzívne poľnoh., prepojenosť na Nemecko

1. e) JV časť Poľska- Lublin- síra

Česko: Hospodárske oblasti- a) Podkrušnohorská oblasť- hnedé uhlie, tep. elektrárne, Most, Sokolov, najvyspelejšia oblasť, Karlovy Vary- porcelán, kúpele, Ústí nad Labem- chem. priem.

1. b) Ostrava- č.uhlie, prepojenosť na Poľsko
2. c) Stredné Čechy- Praha, farmaceut, stroj., polygraf., potr., Kladno- č. uhlie, Mladá Boleslav- Škoda
3. d) západné Čechy- Plzeň- pivovar, kaolín- do porcelánu
4. f) Južné Čechy- Vltavská kaskáda, vodné elektrárne, rybníky- Rozumberk, grafit- Budejovice
5. g) Severné Čechy- krkonoše, sklárstvo, textil, Česká Lípa, Liberec, živočíšna výroba, bežkárske trate
6. h) Polabie- Polabská nížina- poľnohosp., Hradec králové, Pardubice- chem, stroj, potrav. priemysel
7. i) Morava: Stredná- Olomouc- syrečky, Prostejov- textil

Juhozápadná- Brno, Znojmo- stroj., potr.

Juhovýchodná- ťažba štrku, Zlín- Baťa, Hodonín- ropa

Jadrové elektrárne- Temelín, Dukovany

b) Humánna geografia – Analyzujte trendy vývoja vekových pyramíd, porovnajte typy vekových pyramíd a priraďte ich ku krajinám sveta. Uvedený výber zhodnoťte z hľadiska vývoja ich obyvateľstva.

(všeobecné pomôcky: vekové pypamídy)

ZLOŽENIE OBYVATEĽSTVA

1. a) Pohlavie

Prirodzené biologické zákony spôsobili, že počet mužov a žien je na svete približne rovnaké. (Chlapcov sa rodí viac ako dievčat, ale mužská úmrtnosť je vyššia, preto dochádza vo vyšších vekových skupinách k vyrovnaniu počtu medzi oboma pohlaviami). Rozdiely vidieť, medzi rozvinutým svetom – muži umierajú skôr ako ženy. Rozvojové krajiny sú typické vyššou úmrtnosťou žien ako mužov. Súvisí to s postavením mužov a žien v spoločnosti.

1. b) Vekové zloženie obyvateľstva

Podľa veku obyvateľstvo delíme do skupín:

1. l) skupina predproduktívneho veku (do 14 rokov)

2) skupina produktívneho veku (14-65 rokov)

3) skupina poproduktívneho veku (nad 65 rokov)

Vo vekovom zložení obyvateľstva môžu byť medzi jednotlivými krajinami veľké rozdiely - závisí to na stupni ich hospodárskeho- spoločenského rozvoja.

Grafické znázornenie vekového zloženia tzv. vekové pyramídy, ktoré znázorňujú prípadné deformácie vo vekovej skladbe populácie.

TYP A -pyramída – zobrazuje progresívny typ populácie, vysoký podiel mladého obyvateľstva, vždy nasledujúci ročník je početnejší(menej rozvinuté krajiny)(Čína, Africké krajiny)

TYP B –zvon – stacionárna populácia, ročné počty narodených zostávajú rovnaké a ich početnosť najmä v detskom veku je približne rovnaká.(Slovensko)

TYP C –urna – zmenšovaním počtu narodených, predstavuje regresívny typ vekovej štruktúry. (rozvinuté krajiny, Maďarsko)

TYP D – kvapkovitý, vymieranie s chýbajúcou detskou zložkou obyvateľstva.(niektoré kmene.)

c, Púšte sveta

Zdôvodnite faktory, ktoré spôsobili vznik púští.

Rozdeľte púšte podľa podnebných pásiem.

Na slepú mapu sveta zaznačte: Atakama, Sahara, Kalahari, Namib, Gobi, Taklamakan, Karakum, Kyzylkum.

Na slepú mapu zaznačte aj morské prúdy.

(všeobecné pomôcky: slepá mapa sveta)

Dôvody: väčšina v tropickom suchom podnebí- OK, OR, vysoký tlak bráni preniknúť vlhkému oceánskemu vzduchu preniknúť

-klíma západného pobrežia- studené prúdy, málo zrážok

-pohorie ako zrážková bariéra

Rozdelenie: a) Tropické suché pásmo: Sahara- 1/3 Afriky, cca ako Európa, Kanársky morský prúd, Sahel- polopúšť Sahary, dezertifikácia

Kalahari- vád- dočasný tok, rieka Okarango

Namíb- menej zrážok, Benguelský prúd

Atacama- tropické suché, klíma záp. pobrežia, Peruánsky morský prúd, Andy- bariéra, najsuchšia púšť sveta

Veľká piesočná púšť, Gibsonova púšť, Veľká Viktóriina púšť, Simpsonova púšť, Tanami—Západoaustrálsky prúd

Arabský polostrov- Najúd, Dahna, Rubal-cháli

India - Thárska púšť- OR, zo západu žiaden prúd, žiadne pohorie

1. b) Subtropické pásmo- výparpohltí vlhkosť, prevýši zrážky, vznikajú púšte

Sýrska púšť, Negeu, Karoo, Sanorská púšť, Gilská púšť, Mohavská, Údolie smrti, Veľká púšť, Solná panva

1. c) Mierne kontinentálne pásmo- púšte hlboko vo vnútrozemí, čím hlbšie, tým menej zrážok

 Gobi, Taklamakan- zrážkový tieň Himalájí

Karalkum, Kyzylkum- Hindukuš zadržuje teplé prúdy od Indického oceánu

Turanská nížina- mení sa na púšť- Amurdarja, Syrdarja