(všeobecné pomôcky : všeobecnozemepisná mapa Ázie )
– najväčší štát sveta, nachádza sa na 2 svetadieloch a 1 kontinente, 2 časti: európska, ázijská
– hranica: Ural, Kaspické more, Kumo- maničská zníženina, Azovské more, Kerčský prieliv, Marmarské more, Bospor, Dardanely, Egejské more
Základom eur. časti- Východoeurópska nížina- vrchoviny, pahorkatiny, Volgogradská, Samarská vodná nádrž
– na S ovplyvnená ľadovcom- zanechal jazerá
ázijská časť- Kaukaz. ohnisko nepokojov, veľa národov, chcú sa odtrhnúť
S- roviny, pahorkatiny, rozdelené riekami
J- obkolesujú pohoria
Rieky: Ob( Irtyš)
Jenisej- Krasnojarská v. nádrž, Angara- Bratská vd
Lena, Kolyma- el. energia, zavlažovanie
Volga- veľa vodných nádrží, prítok Kama
Amur
– Rusko obmýva 11 morí, ale je viac vnímaná ako kontinentálna krajina, lebo väčšina morí patrí do Sev. ľad. oceánu
– globálne otepľovanie, topenie ľadovcov, vzrastá význam ruských prístavov
– viac pokladané za eur. štát- žije tu viac obyvateľov, hospodársky vyspelejšia časť, Moskva
– 350x väčšie ako SR, Európa- 1/5 Ruska
Šírková zonálnosť: vegetačné pásma: tundra, permafrost- ázijská časť
tajga- ázijská časť, lesy- drevo, Sibír
zmiešané lesy, listnaté lesy
stepi- úrodná pôda, juh eur. časti
Povolžie- černozeme- svetová obilnica
Podnebie- mierne kontinentálne, zavlažovanie z rieky Volga
Azia- subarktické/ subpolárne
Východ- mierne oceánske, prechodné
Surovinové základne/ Hospodárstvo
– 89 republík, autonómnych oblastí
– zaostalé v ekonomike
– prvenstvo v kozmickom priemysle
– 4/5 hospodárstva je v eur. časti
– ázijská časť- juh- lepšie klim. podmienky, doprava- železnice
– vláda komunizmu- poľnohosp.- zaostalé stroje, nedostatok plodín
– rozšírený alkoholizmus – zomierajú muži, nekvalitný alkohol
– CELINA- obrovské plochy neúrodnej pôdy v J Azii, neobrába sa, ZSSR
– obrovské množstvo NS
Hosp. oblasti- eur. časť
ázijská časť: a) Západná Sibír- od OB po Jenisej, Omsk. Novosibirsk, Transsibírska magistrála
Vysvetlite rozdiel medzi prvotnou a druhotnou (antropogénnou) štruktúrou krajiny.
Uveďte na konkrétnom regióne (napríklad v miestnej krajine) prvky prvotnej a druhotnej štruktúry krajiny.
Kryosféra- časť Zeme, trvalo pokrytá ľadom a snehom- oceánsky ľad na póloch, vrcholce hôr
Krajinná sféra- predstavuje súbor Fyzicko- geografickej a Humánno- geografickej sféry
– základný objekt geografie
– zložitý systém, ktorý sa vytvoril v dôsledku vzájomného prelínania jednotlivých geosfér
Geosféra- jednotlivá časť, kt. tvorí zemský povrch
– pôda, vzduch, voda, rastliny, živočíchy
krajinnú sféru tvoria: a) Pripovrchové prírodné zložky Zeme- litosféra, atmosféra, hydrosféra, pedosféra, fytosféra, zoosféra
– obyvateľstvo, sídla, priemysel, poľnohospodárstvo, služby, doprava
Hranice krajinnej sféry
Horná hranica: Tropopauza- medzi troposférou a stratosférou
rovník 16-18km, poly 8-10, SR 10-12km
Ozonosféra- v dolnej časti stratosféry 12-13km
Dolná hranica: Mohorovičičova diskontinuita- 35km pod povrchom
Dolná hranica biosféry- súš 2,5km, oceán 5km
Spodná hranica hypergenézy 4,5km
Prvotná krajina: oblasti v národných parkoch, jaskyne, Dobročský prales
Druhotná: regulácie riek, elektrárne, lyžiarske strediská, skládky odpadu, haldy, výstavba ciest
Vymenujte klimatické činitele a charakterizujte špecifiká ich pôsobenia na území Slovenska.
Opíšte vplyv vzduchových hmôt a stacionárnych tlakových útvarov na podnebie (počasie) SR.
Rozdeľte SR na tri klimatické oblasti a uveďte teplotu a priemerné množstvo zrážok a zdôvodnite nerovnomerné rozloženie zrážok v priebehu roka na území Slovenska.
(všeobecné pomôcky: Mapa Slovenska – podnebie)
– mierne prechodné podnebie
– západné vetry
Podnebie = klíma
– určuje poloha v S miernom pásme
– striedanie 4 ročných období
– zo Z vplyv oceánskych vzduchových hmôt – zrážky, zmierňujú teploty
– z V vplyv kontinentálnych vzduchových hmôt – sucho, leto-vysoké teploty, zima-mrazy
– SR má predĺžený tvar v rovnobežkovom smere » na Z o niečo silnejší vplyv oceánskych vzduchových hmôt- vlhký
na V silnejší vplyv kontinentálnych vzduchových hmôt- suchý
rozdiely sú minimálne kvôli relatívne krátkym vzdialenostiam
– prvky podnebia sú ovplyvnené: polárnym frontom
nadmorskou výškou- teplota vzduchu – každých 100m↑ znamená ↓ teploty o 0,3-0,7 °C
– teplotná inverzia – studený vzduch stečie do kotlín a dolín, kde je chladné a zamračené počasie a na vrcholoch hôr je jasné, teplejšie počasie
vzdialenosť od oceánu- čím ďalej, tým menej zrážok
členitosťou povrchu- náveterná strana/ zrážkový tieň
morské prúdy- Golfský
Počasie = momentálny stav ovzdušia
– u nás sa vyznačuje premenlivosťou
– polárny front = rozhranie chladných polárnych a teplých subtropických vzduchových hmôt
– miešanie chladného a teplého vzduchu → vznik oblakov a zrážok
– putovanie cyklón – zrážky, leto- ochladenie, zima- odmäk
prevažne jar, zima, v júni – „Medardova kvapka 40 dní kvapká.“
anticyklón – jasné slnečné počasie, leto- vysoké teploty, zima- mrazy
prevažne leto, začiatok jesene – babie leto
– vplyv stacionárnych cyklón a anticyklón – islandská tlaková níž(cyklóna), azorská tlaková výš(anticyklóna), Sibírska TN, Iránska TN
– teplotné rekordy – mrázový: –41 °C(Zvolenská kotlina)
najvyššie teplota: 39,8 °C (Komárno)
– najchladnejší mesiac – január; najteplejší mesiac – júl
– najteplejšia oblasť – Štúrovo (priem.roč.teplota: 10,4 °C)
– najchladnejšia oblasť – Lomnický Štít (priem.roč.teplota: -3,7 °C)
– zrážky – podmienené nadmorskou výškou a orientáciou strání voči svetovým stranám
– nerovnomerne počas roka
– najdaždivejšie mesiace – apríl, jún, júl, október
– s ↑ nadmorskou výškou ↑ zrážky
– Z náveterné strany pohorí sú vlhšie (zrážky prichádzajú zo Z)
– najmenej zrážok – Podunajská nížina
– najviac zrážok – Zbojnícka chata vo Vysokých Tatrách
Klimatické oblasti
Teplá – nízko položené kotliny do 400m.n.m, najviac slnečného svitu, najvyššie teploty, najúrodnejšie územia- treba zavlažovať, plodiny náročnejšie na teplo(kukurica, pšenica, vinič, 600mm zrážok, 8-10*C, veľa slnečných dní
Mierne teplá – do nadmorských výšok 800m.n.m, viac zrážok ako v teplej oblasti, pestovanie raž, jačmeň, ovos, zemiaky, 750-1200mm zrážok, 4-8*C
Chladná – nad 800 m.n.m, najviac zrážok, príliš nízke teploty na pestovanie plodín, lesy, 1200-2000mm, 0-4*C
lúky, pasienky, horské lúky