24. zadanie – Rusko, Krajinná sféra Zeme, Podnebie Slovenska

24. zadanie

a) Rusko - charakterizujte fyzickogeografickú sféru Ruska. Posúďte polohu Ruska voči svetadielom, oceánom, šírkovú zonálnosť Ruska. Stručne charakterizujte surovinovú základňu štátu.

(všeobecné pomôcky : všeobecnozemepisná mapa Ázie )

- najväčší štát sveta, nachádza sa na 2 svetadieloch a 1 kontinente, 2 časti: európska, ázijská

- hranica: Ural, Kaspické more, Kumo- maničská zníženina, Azovské more, Kerčský prieliv, Marmarské more, Bospor, Dardanely, Egejské more

Základom eur. časti- Východoeurópska nížina- vrchoviny, pahorkatiny, Volgogradská, Samarská vodná nádrž

- na S ovplyvnená ľadovcom- zanechal jazerá

ázijská časť- Kaukaz. ohnisko nepokojov, veľa národov, chcú sa odtrhnúť

S- roviny, pahorkatiny, rozdelené riekami

J- obkolesujú pohoria

Rieky: Ob( Irtyš)

Jenisej- Krasnojarská v. nádrž, Angara- Bratská vd

Lena, Kolyma- el. energia, zavlažovanie

Volga- veľa vodných nádrží, prítok Kama

Amur

- Rusko obmýva 11 morí, ale je viac vnímaná ako kontinentálna krajina, lebo väčšina morí patrí do Sev. ľad. oceánu

- globálne otepľovanie, topenie ľadovcov, vzrastá význam ruských prístavov

- viac pokladané za eur. štát- žije tu viac obyvateľov, hospodársky vyspelejšia časť, Moskva

-350x väčšie ako SR, Európa- 1/5 Ruska

Šírková zonálnosť: vegetačné pásma: tundra, permafrost- ázijská časť

tajga- ázijská časť, lesy- drevo, Sibír

zmiešané lesy, listnaté lesy

stepi- úrodná pôda, juh eur. časti

Povolžie- černozeme- svetová obilnica

Podnebie- mierne kontinentálne, zavlažovanie z rieky Volga

Azia- subarktické/ subpolárne

Východ- mierne oceánske, prechodné

Surovinové základne/ Hospodárstvo

-89 republík, autonómnych oblastí

- zaostalé v ekonomike

- prvenstvo v kozmickom priemysle

-4/5 hospodárstva je v eur. časti

- ázijská časť- juh- lepšie klim. podmienky, doprava- železnice

- vláda komunizmu- poľnohosp.- zaostalé stroje, nedostatok plodín

- rozšírený alkoholizmus – zomierajú muži, nekvalitný alkohol

- CELINA- obrovské plochy neúrodnej pôdy v J Azii, neobrába sa, ZSSR

- obrovské množstvo NS

Hosp. oblasti- eur. časť

1. a) Moskva a okolie- ťažké strojárstvo, text., potr., riečny prístav, najdrahšie mesto
2. b) SZ časť- Petrohrad- dopravný uzol, prístav, užšia spolupráca s eur. štátmi
3. c) Kaliningrad- ruské prepojenie na Škandináviu a str. Európu
4. d) Povolžie- obilnica, vodné nádrže
5. e) Ural- Perm, Jekaterinburg, Ufa, Čeljabinsk- NS, hutníctvo

ázijská časť: a) Západná Sibír- od OB po Jenisej, Omsk. Novosibirsk, Transsibírska magistrála

1. b) Východný Sibír- Jenisej až Lena, tajga- lesy, drevo, Angara- bratská nádrž, Jakutsk, Krasnojarsk, Bajkalsko- Amurská železnica
2. c) Ďaleký východ- Lena po Čukotku- Chabarovsk, Vladivostok, tajga, kožušinová zver, diamanty, zlato

b, Krajina. Opíšte krajinnú sféru Zeme a vymenujte zložky krajinnej sféry (príklady vzťahov v miestnej krajine).

Vysvetlite rozdiel medzi prvotnou a druhotnou (antropogénnou) štruktúrou krajiny.

Uveďte na konkrétnom regióne (napríklad v miestnej krajine) prvky prvotnej a druhotnej štruktúry krajiny.

Kryosféra- časť Zeme, trvalo pokrytá ľadom a snehom- oceánsky ľad na póloch, vrcholce hôr

Krajinná sféra- predstavuje súbor Fyzicko- geografickej a Humánno- geografickej sféry

-základný objekt geografie

- zložitý systém, ktorý sa vytvoril v dôsledku vzájomného prelínania jednotlivých geosfér

Geosféra- jednotlivá časť, kt. tvorí zemský povrch

- pôda, vzduch, voda, rastliny, živočíchy

krajinnú sféru tvoria: a) Pripovrchové prírodné zložky Zeme- litosféra, atmosféra, hydrosféra, pedosféra, fytosféra, zoosféra

1. b) Socioekonomická geosféra- ľudská spoločnosť a jej činnosť

- obyvateľstvo, sídla, priemysel, poľnohospodárstvo, služby, doprava

1. c) Vzájomné vzťahy medzi geosférami

Hranice krajinnej sféry

Horná hranica: Tropopauza- medzi troposférou a stratosférou

rovník 16-18km, poly 8-10, SR 10-12km

Ozonosféra- v dolnej časti stratosféry 12-13km

Dolná hranica: Mohorovičičova diskontinuita- 35km pod povrchom

Dolná hranica biosféry- súš 2,5km, oceán 5km

Spodná hranica hypergenézy 4,5km

Prvotná krajina: oblasti v národných parkoch, jaskyne, Dobročský prales

Druhotná: regulácie riek, elektrárne, lyžiarske strediská, skládky odpadu, haldy, výstavba ciest

c) Podnebie Slovenska

Vymenujte klimatické činitele a charakterizujte špecifiká ich pôsobenia na území Slovenska.

Opíšte vplyv vzduchových hmôt a stacionárnych tlakových útvarov na podnebie (počasie) SR.

Rozdeľte SR na tri klimatické oblasti a uveďte teplotu a priemerné množstvo zrážok a zdôvodnite nerovnomerné rozloženie zrážok v priebehu roka na území Slovenska. 

 (všeobecné pomôcky: Mapa Slovenska – podnebie)

- mierne prechodné podnebie

- západné vetry

Podnebie = klíma

- určuje poloha v S miernom pásme

- striedanie 4 ročných období

- zo Z vplyv oceánskych vzduchových hmôt - zrážky, zmierňujú teploty

- z V vplyv kontinentálnych vzduchových hmôt – sucho, leto-vysoké teploty, zima-mrazy

- SR má predĺžený tvar v rovnobežkovom smere » na Z o niečo silnejší vplyv oceánskych vzduchových hmôt- vlhký

na V silnejší vplyv kontinentálnych vzduchových hmôt- suchý

rozdiely sú minimálne kvôli relatívne krátkym vzdialenostiam

- prvky podnebia sú ovplyvnené: polárnym frontom

 nadmorskou výškou- teplota vzduchu - každých 100m↑ znamená ↓ teploty o 0,3-0,7 °C

- teplotná inverzia – studený vzduch stečie do kotlín a dolín, kde je chladné a zamračené počasie a na vrcholoch hôr je jasné, teplejšie počasie

vzdialenosť od oceánu- čím ďalej, tým menej zrážok

členitosťou povrchu- náveterná strana/ zrážkový tieň

morské prúdy- Golfský

Počasie = momentálny stav ovzdušia

- u nás sa vyznačuje premenlivosťou

- polárny front = rozhranie chladných polárnych a teplých subtropických vzduchových hmôt

- miešanie chladného a teplého vzduchu → vznik oblakov a zrážok

- putovanie cyklón – zrážky, leto- ochladenie, zima- odmäk

prevažne jar, zima, v júni – „Medardova kvapka 40 dní kvapká.“

anticyklón – jasné slnečné počasie, leto- vysoké teploty, zima- mrazy

prevažne leto, začiatok jesene – babie leto

- vplyv stacionárnych cyklón a anticyklón – islandská tlaková níž(cyklóna), azorská tlaková výš(anticyklóna), Sibírska TN, Iránska TN

- teplotné rekordy – mrázový: –41 °C(Zvolenská kotlina)

najvyššie teplota: 39,8 °C (Komárno)

- najchladnejší mesiac – január; najteplejší mesiac – júl

- najteplejšia oblasť – Štúrovo (priem.roč.teplota: 10,4 °C)

- najchladnejšia oblasť – Lomnický Štít (priem.roč.teplota: -3,7 °C)

-zrážky – podmienené nadmorskou výškou a orientáciou strání voči svetovým stranám

- nerovnomerne počas roka

- najdaždivejšie mesiace – apríl, jún, júl, október

- s ↑ nadmorskou výškou ↑ zrážky

- Z náveterné strany pohorí sú vlhšie (zrážky prichádzajú zo Z)

- najmenej zrážok – Podunajská nížina

- najviac zrážok – Zbojnícka chata vo Vysokých Tatrách

Klimatické oblasti

Teplá – nízko položené kotliny do 400m.n.m, najviac slnečného svitu, najvyššie teploty, najúrodnejšie územia- treba zavlažovať, plodiny náročnejšie na teplo(kukurica, pšenica, vinič, 600mm zrážok, 8-10*C, veľa slnečných dní

Mierne teplá – do nadmorských výšok 800m.n.m, viac zrážok ako v teplej oblasti, pestovanie raž, jačmeň, ovos, zemiaky, 750-1200mm zrážok, 4-8*C

Chladná – nad 800 m.n.m, najviac zrážok, príliš nízke teploty na pestovanie plodín, lesy, 1200-2000mm, 0-4*C

lúky, pasienky, horské lúky