Nemecká spolková republika
rozloha: 357 000 Km štvorcových, počet obyvateľov: 82,6 mil. Hlavné mesto: BERLÍN (3,4 mil.)
Nemecko sa rozkladá v západnej časti strednej Európy. Má veľmi výhodnú geografickú polohu. Na severe hraničí s Baltským a Severným morom. Cez jeho územie prechádzajú dôležité dopravné spoje. Rozlohou patrí medz veľké štáty Európy. Má najväčší počet obyvateľov (okrem Ruska) a je jedným z hospodársky najvyspelejších štátov sveta.
Prírodné podmienky sú celkom priaznivé pre rozvoj hospodárstva. Územie má skolon od juhu na sever. Povrch tvoria tri veľké prírodné krajiny. Na severe sa rozkladá Severonemecká nížina, na ktorej prevládajú menej úrodné piesočnaté pôdy.
Na juhu prechádza nížina do širokého pásma Stredonemeckej vrchoviny. Tvoria ju pahorkatiny, plošiny a pohoria, ktoré sa smerom na juh dvíhajú do predhoria a pohoria Álp. Na juhozápade sa šíri úrodná nížina v úvale rieky Rýn.
Na západe a severe podnebie veľmi ovplyvňuje Atlantický oceán. Smerom na juhovýchod sa jeho vplyv zoslabuje. Najteplejšia oblasť je Porýnie. Zrážok je dostatok, smerom na severovýchod ich množstvo mierne klesá.
Najdlhšie a najdôležitejšie rieky Rýn, Labe a Dunaj majú aj medzinárodný význam. Rieky sú cez splavné prítoky pospájané mnohými prieplavmi, ako Severomorsko-baltský, Stredonemecký, Rýn-Mohan-Dunaj a iné.
Pôvodné druhy lesov, rastlín a živočíchov sa najlepšie zachovali v pohoriach, najmä v Alpách. Na území Nemecka je veľký počet národných parkov a ďalších chránených území (v Alpách, Bavorskom lese, v Harzi).
Na úrodnejších pôdach sa pestujú obilniny (jačmeň, pšenica, raž) a cukrová repa. Zemiaky sa pestujú na celom území, ale najviac v Bavorsku. Sú tam oblasti pestovania chmeľu, ktoré patria k najväčším na svete. V úrodných a teplých nížinách okolo Rýna a jeho prítokov sa pestuje vinič a mnoho ovocia.
Prevládavajúcim odborom poľnohospodárstva je živočíšna výroba. Zameriava sa na chov hovädzieho dobytka, ošípaných a hydiny. Dôležitý je rybolov.
Obyvateľstvo Nemecka je takmer národnostne jednotné (Nemci tvoria 91%). Malé menšiny žijú pri hraniciach na východe (Lužickí Srbi), severe (Dáni) a západe (Flámi). Priemerná hustota zaľudnenia je vysoká. Najhustejšie zaľudnené sú priemyselné oblasti (300-10000 obyv. na 1 km). Najviac obyvateľov žije v mestách (88%), pracuje v službách a priemysle. V Nemecku je mnoho veľkomiest (vyše 70).
Prirodzený prírastok je už niekoľko desaťročí nízky (záporný). Počet obyvateľov sa však neznižuje, pretože je veľké prisťahovalectvo z iných krajín. Celkove tam žije 7 miliónov cudzincov.
V hospodárstve Nemecka má význymné postavenie priemysel. Jeho rozvoj podnietili bohaté ložiská a ťažba čierneho uhlia v Porúrí. Názov oblasti je podľa oblasti Ruhr (rúr), pravého prítoku Rýna. V Nemecku sa vyťaží najviac hnedého uhlia na svete. Významná je aj ťažba draselných solí, kaolínu a kamennej soli.
Na výrobu elektrickej enrgie majú najväčší podiel tepelné elektrárne, jednu tretinu dodávajú jadrové elektrárne. Po výbuchu jadrovej elektrárne v japonskej Fukušime je v Nemecku tendencia ukončiť prácu jadrových elektrárni úplne.
Pre potreby rozsiahleho hutníctva sa rudy železa a farebných kovov musia dovážať. Najviac hutníckych závodov je v oblasti Porúria a najväčším strediskom je Duisburg. Hutnícky priemysel dodáva suroviny pre najväčšie a najdôležitejšie odvetvie -strojárstvo. Dôležitá je výroba námorných lodí v Hamburgu, Kiele (kíl), Rostocku (rostok).
Výroba automobilov (3. miesto na svete po USA a Japonsku). Najväčšia automobilka Volkswagen je vo Wolfsburgu, BMW v Mníchove, Mercedes v Stuttgarte, Opel v Bochumi, Ford v Kolíne nad Rýnom.
Významná je aj výroba lietadiel, elektrotechnických, elektronických a optických výrobkov (Jena). Strojárske závody sú vo všetkých väčších mestách.
Po strojárstve je na druhom mieste chemická výroba. Jej strediská sú v Porýní, Porúrí a Sasku (okolie Halle).
Najviac textilných podnikov je v južnom Bavorsku. Potravinárske závody sú rozmiestnené po celom území. V Nemecku sú rozvinuté všetky odvetvia priemyslu.
Najdôležitejšia priemyselná oblasť Nemecka je Porúrie a hutníckymi, strojárskymi, chemickýni a inými závodmi. Najväčším sústredením priemyslu sa vyznačujú mestá Dusseldorf a Essen.
Priemyselné strediská v Porúrí sa postupne rozrástli a pospájali. Spolu s veľkomestami v susednom Porýní vytvorili súvisle osídlenú oblasť (dlhú približne 100 km a širokú 20 -30 km), ktorá sa nyzýva rýnsko - rúrska konurbácia. Ležia tu mestá Duisburg, Dortmund, Essen a ďalšie. Žije v nej asi 12 miliónovobyvateľov. Veľké nahromadenie priemyslu a obyvateľstva vyžaduje dodržiavať prísne opatrenia na ochranu životného prostredia.
Najväčšie a hlavné mesto Nemecka Berlín(3,4 mil.) má rozsiahly strojársky, chemický, potravinársky a ďalší priemysel. Je dôležitý dopravný uzol, politické a kultúrne centrum štátu. Veľkosťou za ním nasleduje najväčší námorný prístav a priemyselné stredisko Hamburg (1,7 mil.). Druhý dôležitý prístav sú Brémy. Hlavné mesro Bavorska je Mníchov (1,2 mil.), v ktorom prevláda stojársky a potravinársky priemysel. Dôležité priemyselné a kultúrne strediská sú Kolín nad Rýnom a Frankfurt nad Mohanom, v ktorom je jedno z najväčších letísk v Európe. V Sasku je stredisko priemyslu Lipsko, známe každoročnými veľtrhmi. Na Labe ležia Drážďany, priemyselné a kultúrne stredisko, ktoré počas druhej svetovej vojny takmer zničilo bombardovanie.
Vysoké nároky hospodárstva a obyvateľstva dobre zabezpečuje doprava. Využíva hustú sieť kvalitných ciest a diaľnic, moderné železničné a rýchle letecké spoje, riečne a námorné cesty. Sú dôležité pre cestovný ruch (Alpy, morské pobrežie, kúpele, historické a kultúrne pamiatky)
Nemecko sa vyznačuje vysoko rozvinutým priemyslom, dopravou a službami. Je hospodársky najvýznamnejší štát Európy s vysokou životnou úrovňou obyvateľstva. Patrí k najvyspelejším krajinám sveta.