Estónsko - vnútropolitická situácia

Estónsko - vnútropolitická situácia 

V septembri 1992 sa uskutočnili prvé parlamentné voľby, ktoré priniesli víťazstvo pravice. Premiérom sa stal M.Laar, ktorého však v roku 1994 po prepuknutí aféry prezradením finančnej operácie, kedy boli ruské ruble prevedené namiesto do Ruska do Čečenskej republiky, vystriedal A.Tarand. V roku 1995 sa uskutočnili druhé voľby. Nastáva stabilizácia ekonomiky a začiatok rastu ekonomiky. V januári 2002 premiér Laar odstupuje a prezident vymenúva nového premiéra S. Kallasa.

Parlamentné voľby v roku 2003 nepriniesli novú vládu na dlhé obdobie. V marci 2005 premiér Juhan Partsodstupuje, po tom čo mu parlament vyhlasuje nedôveru. Novým premiérom sa stáva Andrus Ansip. Všeobecne sa estónske médiá zhodujú v tom, že nová vláda nie je jednoznačným zlepšením oproti tej predchádzajúcej. Hovorovo je prezývaná „Cesnaková koalícia“, lebo lídri novej koalície sa dohodli na nových podmienkach v reštaurácii Balthasar, preslávenej cesnakovými pochúťkami. Spory medzi troma stranami vládnucej koalície však svedčia o tom, že vláda pravdepodobne nedokončí svoje volebné obdobie a pravdepodobné sú predčasné voľby v roku 2006. Táto správa však odporuje tvrdeniu pána H.Paaba, ktorý nevidí dôvod na to, aby sa uskutočnili predčasné parlamentné voľby.

V parlamente zasadajú nasledovné strany:

• Estónska strana stredu (28 kresiel) je ľavicová, sociálno-liberálna strana. Predsedom strany je Edar Savisaar, považovaný za autoritatívneho vodcu. Strana tvrdí, že jej hlavným cieľom je vytvorenie silnej strednej vrstvy. Prívržencov má predovšetkým medzi dôchodcami. Mnoho členov odišlo zo strany na odpor voči predsedove autokratívne metódy a na oficiálne proti EÚ stanovisko.
• Estónska reformná strana (19 kresiel) je liberálnou stranou voľného trhu v Estónsku. Predsedom je Andrus Ansip. Až doteraz tvorila strana väčšinu z vládnych koalícií. Takže vplyv na politickej scéne v Estónsku má nezanedbateľný, hlavne čo sa týka vytvárania podnikateľsky priateľského prostredia.
• Únia za republiku -Res publica (28 kresiel) je konzervatívnou politickou stranou založenou v roku 2001, predsedom je Taavi Veskimägi. 4.apríla 2006 sa reprezentanti Únie za vlasť (7 kresiel) a reprezentanti politickej strany Res publica rozhodli zlúčiť dve strany za účelom vytvorenia novej politickej strany Pro Estonia. Má byť tak odsúhlasené generálnym zhromaždením zlučujúcich sa strán do júna 2006. Na základe vyhlásení oboch strán, program novovytvorenej strany je založený na princípoch kresťanskej demokracie a pozitívnom, umiernenom nacionalizme.
• Estónsky ľudový zväz (13 kresiel) má najväčšiu členskú základňu. Bola založená v roku 1994. Je národne konzervatívnou stranou so silnými tradicionalistickými tendenciami a neviazanosťou na vidiecke komunity a agrikultúru.
• Umiernení (6 kresiel) je sociálno-demokratická strana Estónska (Politics of Estonia.In.www.en.wikipedia.org, 2006).

Prvým prezidentom sa stal Leenart Meeri. Jeho popularita mu zaručila aj znovuzvolenie v roku 1996. Bol významným aktérom hnutia za nezávislosť. Na jeseň 2001 sa prezidentom stáva A. Rüütel. Jeho volebné obdobie sa v októbri 2006 skončí, kedy budú nové prezidentské voľby. Ak by bol prezident volený občanmi Estónska, získal by pravdepodobne značnú podporu aj pre nasledujúce obdobie. Najviac je obľúbený chudobnejšími obyvateľmi a v oblastiach, kde je dominantné poľnohospodárstvo. Značnú podporu má aj u ruskej menšiny. Naopak, vzdelanejší obyvatelia a obyvatelia v lepšej sociálnej situácii ho nepodporujú. Argumentujú hlavne tým, že je bývalým komunistom, neovláda cudzie jazyky, je v pokročilom veku a v neposlednej miere nie je dostatočne charizmatickým a silným vodcom. Politické strany sa momentálne usilujú nájsť čo najvhodnejšieho kandidáta.