Počiatky osídlovania v Estónsku
Typ práce: Referát
Jazyk:
Počet zobrazení: 1 113
Uložení: 112
Počiatky osídlovania v Estónsku
Nížinnú oblasť východného pobrežia Baltického mora, kde leží Estónsko, osídľovali ľudia postupne z juhu na sever v závislosti od prírodných podmienok. Územie Estónska bolo pôvodne osídlené ugrofínskymi Estmia Livmi (Honzák F. et al, 2001). Určujúcim faktorom pre osídlenie bol ústup severského ľadovca (pred 11 – 13 000 rokmi), ktorý sem zasahoval zo Škandinávie, a pokles mora. V 8. tisícročí p.n.l. sa v juhozápadnom Estónsku objavujú prví ľudia (živili sa lovom zvierat, rybolovom a zberom lesných plodov). Najstaršie osídlenie bolo objavené v roku 2004 pri rieke Pärnu pochádzajúce približne zo 7. – 8 . tisícročia p.n.l..
Od 5. tisícročia p.n.l. po neskorú dobu bronzovú bolo zjavné rozšírenie lovu zvierat a rybolovu. Veľké náleziská artefaktov vyrobených z kostí a kameňa z tohto obdobia boli objavené pri meste Kunda, situovaného na severnom pobreží medzi Tallinnom a hranicou s Ruskom. Okolo 2.tisícročia p.n.l. sa objavujú prvé umelecky ozdobené artefakty (ozdoby na hlave sekery a na keramike), hradiská, chov dobytka a jednoduché poľnohospodárske usadlosti.
Napriek tomu, že hranice Rímskej ríše nikdy nezasahovali až na územie Estónska, existovalo tu určité obchodné prepojenie. Bol rozvinutý predovšetkým obchod so železnými nástrojmi a so šperkmi. Práve z pera rímskeho dejepisca Tacita pochádzajú prvé písomné zmienky týkajúce sa baltských kmeňov. Rímsky autor Tacitus spomína vo svojich dielach kmeň Aistii. Pôvodne označoval ľudí žijúcich na celom Pobaltí. Muselo však prejsť ďalších tisíc rokov, kým sa pojem zúžil na súčasnú podobu.
Od konca 9. storočia sa pobrežie stalo cieľom nájazdov švédskych Vikingov (v Estónsku nazývaní Varjagovia) (Honzák F. et al, 2001). Vikingovia mali predovšetkým záujem o obchodné spojenie s Kyjevom a Istanbulom. Estónsko začalo ťažiť z významnej pozície obchodného centra. Estónci exportovali kožušiny, drevo a med. Dovážali predovšetkým kovy.
Na začiatku 11. storočia boli juhovýchodné oblasti pod nadvládou Kyjevskej Rusi, po jej rozpade v druhej polovici 12. storočia boli územia závislé na Polocku a Novgorode (Honzák F. et al, 2001). Pobrežie Estónska bolo zase neustále ohrozované nájazdmi Dánov a Švédov. Muselo ubehnúť ďalších 700 rokov, pokým Estónsko opäť naberá kontrolu nad svojím územím.
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Estónsko - Estónska republika | Referát | 284 slov | |
Náboženská štruktúra Estónska | Referát | 293 slov | |
Medzinárodné postavenie Estónska | Referát | 537 slov | |
Jazerá a vodné plochy v Estónsku | Referát | 291 slov | |
Identita estónskeho národa | Referát | 274 slov | |
História Estónska | Referát | 342 slov | |
Formovanie občianskej spoločnosti Estónska začiatkom 20. storočia | Referát | 247 slov | |
Flóra, fauna a ochrana prírody v Estónsku | Referát | 550 slov | |
Estónsko pod nadvládou rôznych mocností v 13 - 19 storočí | Referát | 970 slov | |
Estónsko a informačné technológie | Referát | 192 slov | |
Estónsko a Baltské more | Referát | 482 slov | |
Éra obrodenia Estónska (1860 -1885) | Referát | 224 slov | |
Ekonomický vývoj Estónska | Referát | 680 slov | |
Doprava Estónska | Referát | 240 slov | |
Cestovný ruch v Estónsku | Referát | 148 slov |