Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva patrí medzi kultúrne znaky obyvaveľstva. Školské vzdelanie je odrazom kultúrnej vyspelosti každej spoločnosti, odráža celkové ekonomické, hospodárske a sociálne pomery krajiny.
Vývin slovenského školstva môžeme rozdeliť na 4 hlavné obdobia: 1. obdobie bývalej Rakúsko-Uhoskej monarchie. 2. obdobie 1. Česko-slovenskej republiky; 3. obdobie v rozmmedzí rokov 1945-1989 a 4. obdobie po roku 1989.
1. obdobie bývalej Rakúsko - Uhorskej monarchie: Školstvo prešlo z kompetencie cirkvi pod štát. Mária Terézia a Jozef II. urobili prvé výraznejšie reformy - „Ratio educationis“ – školský systém od národných škôl až po univerzity. Školopovinnosť bola zavedená až od roku 1788. V 19. storočí bol na území Slovenska citeľný silný vplyv maďarizácie - slovenské školy boli rušené, začalo sa obdobie maďarizácie a germanizácie.
2. obdobie 1 Česko-slovenskej Republky: Bola odstránená maďarizácia a germanizácia. V roku 1919 vzniká v Bratislave prvá univerzita - Univerzita Komenského. Neskôr vzniká aj Vysoká škola technická. Je určená 8 ročná povinná školská dochádzka. V roku 1944 dochádza k poštátneniu škôl.
3. obdobie v rozmedzí rokov 1945 - 1989: Zavedená školská reforma - povinná 9 ročná školská dochádzka, ktorá bola neskôr opäť skrátená na 8 rokov. Vzniká mnoho vysokých škôl, mládež sa vychováva a vyučuje spoločne bez triednych rozdielov.
4. obdobie po roku 1989: Dochádza k viacerým zmenám v systéme školstva. Zaviedla sa opäť 9 ročná povinná školská dochádzka. Do vyučovania boli zaradené predmety ako etická resp. náboženská výchova. Dochádza k výraznému rozvoju stredného a vysokého školstva - 18 Vysokých škô s 86 fakultai. Počet študentov denného štúdia sa takmer zdvojnásobil
Na Slovensku máme 5 rôznych stupňov vzdelania
Vzdelanostná štruktúira obyvateľstva Európskej únie je trochu odlišné od slovenského školského systému. Môžeme u nich rozlíšiť niekoľko stupňov: