Národnosť je príslušnosť obyvateľstva k určitému národu. Národ je zas akási „historická forma ľudskej spoločnosti, ktorá vznikla na základe pevného spoločenského, hospodárskeho života, spoločného jazyka, územia, kultúry, spôsobu života, tradícií a ich odrazu v národnostnej psychike a národnom vedomí“. Národ nie je biologická kategória, nemôžeme ju zamieňať s kategóriou rasovej štruktúry.
V procese formovania národa zohráva dôležitú funkciu jazyk, často sa zhoduje názov jazyka a národa. Sú aj príklady, keď príslušníci niekoľkých národov hovoria rovnakým jazykom (anglickým materinským jazykom môže hovoriť Angličan, Škót, Američan, Kanaďan, apod.). Sú tiež prípady, keď príslušníci jedného národa hovoria viacerými jazykmi (Írsko, Švajčiarsko).
Spisovný národný jazyk zahŕňa v sebe nárečia, ktoré sú blízke svojim pôvodom, podobnou slovnou zásobou a gramatikou, a obyvateľstvom ktoré ich používajú a majú podobný historicko-kultúrny vývoj.
Nárečie predstavuje regionálnu odlišnosť hovorového jazyka, ktoré sa formuje pod vplyvom historických osobitostí existencie určitej časti národa.
Na svete reálne existuje približne 2000-3000 jazykov. Poznáme viaceré klasifikácie, genealogická klasifikácia – je výsledkom aplikácie historicko-porovnávacej metódy, jednotlivé jazyky sa zoskupujú na základe podobností slovnej zásoby, gramatiky, svojho pôvodu. Geneticky príbuzné jazyky tvoria najvyššiu jednotku – lingvistická rodina, nižšia jednotka je jazyková skupina, kt. sa delí na podskupiny.
V súčasnosti hovorí týmito jazykmi spolu takmer 60% obyv. sveta
Proces formovania národov prebieha ešte aj v súčasnosti, existuje asi 2000 národov, pričom 200 z nich má viac ako po 1 mil. obyv. a tvorí 95% obyv. sveta.
Indoeurópska jazyková rodina je najrozšírenejšou
jazykovou rodinou a hovorí ňou cca 1,9 mld. ľudí. Indoeurópske jazyky používa väčšina obyvateľov Európy, Severnej a Latinskej
Ameriky, SNŠ, Austrálie, 1/3 obyvateľov Ázie. V minulosti indoeurópčina, pravlasť indoeurópanov v oblasti južného Ruska.
Iindoeurópska rodina zahŕňa viac jazykových skupín: slovanská, germánska, románska, keltská, indoiránska, baltská, +
niekoľko jazykových útvarov.
Slovanská skupina je najrozšírenejšia v Európe. Hovorí ňou asi 280 mil. obyvateľov; staroslovienčina - delí sa na 3 podskupiny:
Baltská skupina je blízka slovanským jazykom, patria sem Litovci a Lotyši
Germánska skupina je najrozšírenejšia v Západnej a Severozápadnej Európe, Severnej Amerike, Austrálii, Afrike, Ázii. Hovorí ňou približne 420 mil. obyvateľov. Delí sa na dve podskupiny.
Románskou skupinou jazykov sa hovorí najmä v Juhozápadnej a Južnej Európe aj Amerike, Afrike, Ázii. Základy pochádzajú z latinčiny. Hovorí ňou 0,5 mld. obyvateľov a môžme ju rozdeliť na dve podksupiny:
Do Keltskej skupiny zaraďujeme menej početné národy, ako sú; írčina (Íri), gaelský jazyk (Škóti), bretónsky jazyk (Bretónci); waleština (Wels). V súčstnosti sú vystavení silným asimilačným procesom (angl., fr.).
Indoiránska skupina sa nachádza od Iraku po Bangladéš a Srí-Lanku. Hovorí ňou asi 700 mil. obyvateľov. Delí sa na indoázijskú podskupinu a iránsku podskupinu.
Okrem indoeurópskej jazykovej rodiny poznáme ešte mnoho ďalších jazykových rodín, napr.: Kaukazská; Dravidská; Uralská (ugrofínska podskupina: maďarčina, fínčina, estónčina), Altajská (Turecká, Mongolská, Mandužsko-tunguzská podskupina); Sinotibetská rodina; Thajská rodina, Austroázijská, Austronézska, Papuánska, Austrálska, Afroázijská rodina (patrí sem arabčina); Konžsko-kordofánske jazyky, Nílsko-saharské, Indiánske jazyky a iné.
Baskický jazyk je samostatný jaz. útvar, príbuzný s indoeurópskou a kaukazskou rodinou, Baskovia na severe Špan. a j. Franc. Osobitné miesto v indoeurópskej rodine majú Gréci, Albánci, Arméni.