Hydrosféra súše
HYDROSFÉRA SÚŠE
A. POVRCHOVÁ VODA
= hydrografická sieť, ktorú tvorí:
- RIEČNA SIEŤ
(sústava vodných tokov)
= vodné toky (väčšie sa nazývajú rieky, menšie potoky, toky s
nepravidelným sklonom dna
bystriny), vodný tok tvorí: - hlavný tok a jeho prítoky (vzdialenosť od
prameňa k ústiu je dĺžka toku)
- prameň - miesto vzniku vodného toku (podzemná voda vyviera na povrch, výtok z
jazera, odtok z ľadovca)
- ústie – miesto, kde rieka vteká do inej rieky, jazera, mora
- povodie – územie, z ktorého vodný tok odvádza povrchovú aj podpovrchovu vodu
- rozvodie –
hranica medzi povodiami
- úmorie – územie tvorené povodiami vodných tokov, ktoré odvádzajú vodu do rovnakého
mora
- myslená čiara, ktorá vyznačuje hranicu medzi susednými povodiami - rozvodnica, medzi úmoriami hlavná
rozvodnica
- prietok – množstvo vody, ktoré pretečie prietokovým profilom za sekundu (v m3.s-1)
- vodný stav – výška hladiny vody nad zvoleným pevným bodom
- režim odtoku – zmeny prietoku
počas roka (závisí od podnebia, geologického zloženia, georeliéfu a zdrojov, z ktorých je tok zásobovaný vodou – dážď, sneh,
ľadovce)
- VODNÉ NÁDRŽE (prirodzené - jazerá, umelé – rybníky, priehradné nádrže)
- jazero – prirodzená zníženina zemského povrchu vyplnená vodou, jazerá predstavujú 0,5% zásob sladkej vody (najväčšia
zásobáreň – Bajkal – 23 000 km3)
Jazerá podľa vzniku:
- vzniknuté činnosťou endogénnych
síl:
- vulkanické – vodou zaliate krátery vyhasnutých sopiek (napr. Crater Lake, Oregon, USA; Lago di
Bracciano, Taliansko)
- tektonické – vznikli pri tektonických pohyboch (Kaspické more, Bajkal, Tanganika, Mŕtve
more)
2. vzniknuté činnosťou exogénnych síl:
- ľadovcové – vznikli činnosťou ľadovca (karové,
hradené – Ženevské jazero, Švajčiarsko)
- krasové – vznikli zaplavením závrtov alebo škrapových polí (napr.
jazerá v Dinárskom krase)
- pobrežné – vznikli z častí morských zálivov
- zmiešaného pôvodu – Ladožské, Onežské jazero, Veľké kanadské jazerá
- priehradná
nádrž – umelo vytvorený priestor, v ktorom sa zadržiava voda na rôzne účely
- ochrana pred povodňami
- zásobovanie vodou
- výroba vodnej energie
- doprava
- zavlažovanie
- chov rýb
- rekreácia
B. VODA VIAZANÁ V SNEHU A ĽADE
- najväčší zdroj sladkej vody (24 mil. km3 vody)
- 16 mil km2 povrchu pevnín
- ľadovce: pevninské – 97% (Antarktída – 85%, Grónsko – 12%)
- horské – 3% (vysoké pohoria
–Himaláje, Alpy, Kordillery, Kaukaz, Škandinávske vrchy)
- sneh – snehové vločky vytvárajú súvislú
vrstvu – snehová pokrývka, ak teplota vystúpi nad 0°C, nastáva topenie snehu, zamrznutie zmäknutého snehu
– firn
- snehová čiara – čiara, ktorá ohraničuje plochu zemského povrchu so súvislou snehovou
pokrývkou
C. PODPOVRCHOVÁ VODA
- delí sa na: pôdna (v pôde)
- podzemná
(vypĺňa dutiny a pukliny hornín)
- krasová podzemná voda (vo vápencoch a dolomitoch)
- pri striedaní nepriepustných a priepustných vrstiev je hladina podzemnej vody pod hydrostatickým tlakom – tzv. napätá
alebo artézska voda
- pramene – studené, teplé (37°C-50°C – termálne pramene, nad 50°C
– žriedla)
- gejzíry – pravidelné erupcie preplynených vôd
Termálne pramene a gejzíry sa vyskytujú v
oblastiach s ulkanickou činnosťou
Zones.sk – Zóny pre každého študenta