Dolnopovažský región

Dolnopovažský región

DOLNOPOVAŽSKÝ REGIÓN

Okres Galanta,Okres Šaľa, Okres Piešťany, Okres Hlohovec, Okres Trnava, z okresu Nové Mesto nad Váhom 4 JV obce

GALANTA

• Neogotický kaštieľ sa nachádza v areáli mestského parku na Ul. Parková. Pôvodne renesančný opevnený objekt z roku 1633. V roku 1736 bol prestavaný v barokovom slohu. Dnešnú podobu nadobudol v r.1861 v duchu romantickej anglickej gotiky. Kaštieľ je obklopený prírodne krajinárskym parkom, ktorého strohosť kontrastuje s bohatou výzdobou fasády.

• Rískokatolícky kostol sa nachádza v centre mesta na Hlavnej ulici. Monumentálna dvojvežová klasicistická stavba s barokovými prvkami z roku 1800. V interiéri vyniká oltár z roku 1741, ktorý bol prenesený zo zbúranej barokovej kaplnky Sedembolestnej Panny Márie. Pôvodný oltárny obraz sv. kráľa Štefana - zreštaurovaný - namaľoval trnavský maliar Zanussy v r. 1799.

• Termál Centrum Galandia v Galante je pre návštevníkov otvorené od roku 2007. Teplota vody v bazénoch sa pohybuje okolo 28ºC, no pre návštevníkov je zohrievaná geotermálnou vodou až na teplotu 36ºC. Bohužiaľ, nemá žiadne liečivé účinky.

GALANTA – okolie

• Diakovce

• Termálne kúpalisko 10 km od mesta Galanta s ubytovaním možným v hoteli, chatkách alebo campingu. V obci sa nachádza najstarší dvojvežový románsky kaštiel regiónu.

• Jelka - V blízkosti obce sa nachádza vodný mlyn na Malom Dunaji (30 km od Galanty).

• Vincov les - Termálne kúpalisko 6 km od mesta s možnosťou ubytovania v chatkách alebo v campingu.

• Vodné dielo Kráľová  - Vodná nádrž na rieke Váh vzdialená 6 km s možnosťou všetkých vodných športov a rybolovu, futbal, tenis a možnosťou ubytovania (Hotel Kaskády).

ŠAĽA

• Renesančný kaštieľ - Budova, dnes známa ako renesančný kaštieľ, bola pôvodne vodným hradom, postaveným pravdepodobne na starších základoch v XVI. storočí podľa plánov architekta Syrotha Kiliána z Milána. Je vernou kópiou paláca rodiny Turzovcov vo Veľkej Bytči.

• Súsošie sv.Trojice. Bolo postavené v roku 1895 na pamäť mimoriadnej udalosti - v roku 1886 udrel do veže miestneho kostola guľový blesk, kostol však vážne škody neutrpel. Súsošie postavili obyvatelia Šale z vlastných prostriedkov. Kamenárske práce vykonal miestny majster J. Múdry. Tvorí dominantu šalianskeho námestia.

PIEŠŤANY

• V roku 1642 dostalo mestské výsady a jarmočné právo a začína sa písať slávna história Piešťan. Úvodom je oslavná báseň Adama Trajána z Benešova o liečivých účinkoch piešťanských termálnych prameňov a rozkvet Piešťan nastáva za majiteľa grófa Jozefa Erdödyho, ktorý vybudoval prvé kúpeľné domy a založil Kúpeľný park. Po skončení napoleonských vojen dal gróf postaviť klasicistické Napoleonské kúpele I. určené na uzdravovanie ranených vojakov.

• Kúpele si získali mnoho priaznivcov a v modernizácii pokračovala aj slávna rodina Winterovcov, ktorá mala kúpele v prenájme od roku 1889 a realizovala stavbu najvýznamnejších kúpeľných domov, mostov, kultúrnych zariadení. Počas prechádzky v centre mesta si určite všimnite secesný kúpeľný hotel Thermia Palace s budovou balneoterapie Irma, kúpeľný hotel Pro Patria či vo fukcionalistickom štýle postavený hotel Excelsior – dnes Jalta.

• Barlolamač – slávny symbol mesta a dodnes súčasť jeho erbu vzniká koncom 19. storočia, keď sú už Piešťany svetoznámym kúpeľným mestom, v ktorom pôsobilo mnoho slávnych osobností tej doby.

• Kúpele sú vhodné na liečbu chorôb pohybových ústrojov a nervových chorôb, pomáhajú zlepšovať rôzne formy reumatickej artritídy, skoliózy či zmierňovat následky úrazov pohybového aparátu chrbtice.

PIEŠŤANY a okolie

• Moravianska Venuša. V roku 1938 sa tu našla soška ženy vyrezávaná z mamutieho kla, Venuša z Moravian, ktorej vek sa odhaduje na 22 800 rokov. Je to najstarší doklad výtvarného prejavu na Slovensku. Originál sošky sa nachádza v expozícii Klenoty dávnej minulosti Slovenska na Bratislavskom hrade.

• Moravany nad Váhom. renesančný kaštieľ v Moravanoch nad Váhom s nádherným parkom. Svojim stavebným usporiadaním sa odlišuje od ostatných renesančných kaštieľov na Slovensku. Navzájom prepojené budovy kaštieľa v Moravanoch nad Váhom vytvárajú nádvorie. Naokolo sa rozprestiera anglický park s galériou plastík od umelcov z celého sveta.

• Bezovec
• Lyžiarske stredisko Bezovec sa nachádza v pohorí Považský Inovec, približne 20 km od mesta Piešťany a je ľahko dostupné automobilovou a autobusovou dopravou s parkovacími kapacitami priamo v centre strediska a záchytným parkoviskom.

• Ducové. Nad obcou sa nachádza archeologická lokalita Kostolec s náznakovou rekonštrukciou veľkomoravského veľmožského dvorca s rotundou.

TRNAVA

•  
  • Trnava leží v centre Trnavskej pahorkatiny 50 km od hlavného mesta Bratislavy. Okolie Trnavy bolo trvalo osídlené Slovanmi už v 8. storočí. Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1211. Názov Trnava bol odvodený od pravidelných sobotných trhov - Sobota, v nemeckom a maďarskom jazyku nazývaná Tyrnau a Szombát.

• V roku 1238 uhorský kráľ Belo IV. udelil Trnave, ako prvému mestu na území Slovenska a druhému v Uhorsku, výsady slobodného kráľovského mesta. Na ochranu svojho majetku si obyvatelia v 2. polovici 13. storočia postavili opevnenie.

• Význam Trnavy vzrástol najmä v 16. storočí, keď sa sem pred blížiacím sa tureckým nebezpečenstvom v roku 1543 presťahovalo ostrihomské arcibiskupstvo s kapitulou. Trnava sa stala korunovačným mestom a prebrala tak úlohu duchovného a kultúrneho centra Uhorska.
• S obdobím 17. storočí sa spája zlatá kapitola v dejinách mesta - v roku 1635 tu založil kardinál Peter Pazmány Trnavskú univerzitu. Ako univerzitné mesto bola Trnava zakrátko známa v celej Európe. V roku 1777 bola však Trnavská univerzita rozhodnutím Márie Terézie presunutá do Budína.
• V rokoch 1792-1797 zásluhou Antona Bernoláka tu bolo centrum Slovenského učeného tovarišstva - prvého kultúrno-vzdelávacieho spolku na Slovensku. Bernolák bol tiež kodifikátorom prvého spisovného jazyka Slovákov založeného práve na trnavskom nárečí.

•  
  • Trnava sa môže popýšiť aj ďalšími prvenstvami. Napríklad tunajšia budova divadla z roku 1831 bola prvou stálou divadelnou budovou v Uhorsku a v roku 1846 sem z Bratislavy viedol prvý úsek konskej železnice v Uhorsku.
  • Charakteristickou črtou mesta je barokový komplex budov Trnavskej univerzity a najmä veľký počet kostolov, pre ktoré mesto dostalo pomenovanie Malý Rím.

• Kostoly:

• Bazilika sv. Mikuláša (Hrubý kostol)
• Kostol sv. Mikuláša patrí k jedným z najstarších kostolov v Trnave. Táto trojloďová stavba bazilikálneho typu je postavená v štýle neskorej gotiky. S jej výstavbou sa začalo okolo roku 1380 a bola dokončená v polovici 15. storočia. V 18. storočí k severnej časti kostola pribudla osemboková baroková kaplnka, v ktorej sa nachádza obraz žehnajúcej Panny Márie, známej ako milostivá trnavská Panna Mária. Tento obraz pochádza zo začiatku 16. storočí a je kópiou obrazu Panny Márie z kostola sv. Alexeja a Bonifáca v Ríme.
• V čase, keď Turci drancovali už v okolí Trnavy, v r. 1663 ľudia na obraze videli krvavý pot. Počas 2. kuruckej vojny obraz v r. 1708 trikrát slzil. V r. 1710 zasa v Trnave zúril mor. Trnavčania 21. novembra išli aj s týmto obrazom v procesii z Dómu sv. Mikuláša, ktorý bol a je i teraz farským chrámom, na dnešné Trojičné námestie a prosili Pannu Máriu o pomoc. A práve vtedy mor prestal. Preto má odvtedy dlhú a živú tradíciu v Trnave tzv. novéna pred 21. novembrom ako prejav vďaky, a je známa nielen v Trnave a v jej okolí, ale vlastne skoro na celom Slovensku.

• Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa (Univerzitný)
• je jedným z najkrajších ranobarokových chrámov v Európe. Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa je prvou monumentálnou slohovo čistou sakrálnou stavbou raného baroka u nás. V minulosti tento chrám bol súčasťou komplexu univerzitných budov. V roku 1629 palatín Mikulás Esterházi zveril výstavbu tohto kostola talianským majstrom architektom Antoniovi a Pietrovi Spazzovi. Kostol sv. Jána Krstiteľa bol postavený na mieste stredovekého kláštora a dominikánskeho kostola v rokoch 1629-37. Vzácnosťou interiéru je mohutný drevený hlavný oltár z roku 1640 od B. Knillinga a V. Stadlera, vysoký 20,3 m a široký 14,8 m. O maliarsku a štukatérsku výzdobu interiéru kostola sa postarali významný talianský umelci G. B. Rossi, G. Tornini a P. A. Conti.
• Časť stropných malieb pochádza od viedenského maliara J. Grubera z obdobia okolo roku 1700. Kostol plnil nielen duchovné poslanie, ale uskutočňovali sa tu aj významné teologické rozpravy a promócie.
• V dňoch 11.-14. septembra 2003 Ján Pavol II. zavítal do Bratislavy, Trnavy, Banskej Bystrice, Rožňavy a do bratislavskej Petržalky. V "slovenskom Ríme", do ktorého pôvodne podľa programu nemal prísť, navštívil Katedrálu sv. Jána Krstiteľa.
  Sochu pápeža Jána Pavla II. nakoniec odhalili v nedeľu 16. októbra 2005.

• Kostol Najsvätejšej Trojice – jezuitský
• Kostol postavili trinitári v rokoch 1710-1729. Od roku 1853 patril jezuitom. Najvýznamnejším umeleckým dielom interiéru je obraz zakladateľov rehole trinitárov Jána z Mathy a Felixa z Valois na hlavnom oltári od rakúskeho maliara F. A. Maulbertscha. Na južnej strane kostola, na oltári Panny Márie sú v sklenenom relikviári uložené ostatky svätých košických mučeníkov. Oltár kaplnky sv. Jozefa z roku 1900 je umeleckou rezbárskou prácou.

• Kostol sv. Jakuba – františkánsky
• Kostol vznikol za podpory kráľa Ľudovíta I. v rokoch 1363 - 1383. V 17. storočí bol viackrát prestavaný. Na okraji štítu sú umiestnené sochy sv. Františka z Assisi a sv. Antona Paduánskeho. V kostole je najviac oltárov v Trnave, 2 vo svätyni, 1 v sakristii, 10 v lodi kostola a 1 v kaplnke. Ústredný oltárny obraz od Jozefa Zanussiho zobrazuje svätca sv. Jakuba v svätožiare na oblaku. Zaujímavou architektúrou je oltár sv. Antona vo svätyni. V stred oltára je socha Panny Márie, po obvode sú oválne obrazy zo života svätca.

• Kostol sv. Anny – uršulínsky
• Kostol postavili uršulínky z vena rehoľníčok a darov dobrodincov koncom 18. storočia. Jednoloďový kostol má eliptický pôdorys, aký sa na Slovensku vyskytuje iba zriedka. Hlavný stĺpový klasicistický oltár má v strede veľký obraz Jozefa Zanussiho sv. Anna vyučuje Pannu Máriu ako dieťa. Na západnej strane sa nachádza jeho ďalší obraz Kristus na Olivovej hore. Pod oltárom Panny Márie je umiestnená zdobená cínová truhla s ostatkami sv. košických mučeníkov.

• Kostol sv. Jozefa – paulínsky
• Kalvíni začali s jeho stavbou v roku 1616. Kostol je charakteristický barokovou architektúrou s výraznými prvkami nemeckej renesancie. V 17. storočí, po príchode paulínov do Trnavy, kostol získala ich rehoľa. Paulíni kostol stavebne upravili, v roku 1701 pristavili loretánsku kaplnku a v 19. storočí drevenú zvonicu s barokovou báňou. Na hlavnom oltári je obraz sv. Jozefa Pestúna. Na strope kostola sú štyri oválne kartuše s obrazmi zo života sv. Jozefa.

• Kostol Nanebovzatie Panny Márie – klariský
• K najstarším kláštorným komplexom mesta patrí klariský kostol a kláštor. Spomína sa už v roku 1239, keď ho vzal do ochrany pápež Gregor IX.. Jednoloďová stavba má svätyňu s pôvodnou rebrovou klenbou. V 17. storočí bol kostol barokovo upravený. Zadnú časť rozdelelili na dve podlažia, v hornom bolo vytvorené oratórium s bohatou štukovou výzdobou klenby a stien, v spodnom bola jedáleň. Od roku 1954 v komplexe sídli Západoslovenské múzeum.

• Kostol sv. Heleny
• Gotická pamiatka z polovice 14. storočia. Hlavné priečelie s portálom zdobí edikula s plastikami sv. Alžbety, sv. Heleny a sv. Barbory. Ústredná socha sv. Heleny je gotická práca z roku 1400. Ako iné sakrálne objekty v Trnave, aj tento kostol bol v baroku prestavaný. Z pôvodných častí stavby sa zachovala krížová klenba a gotické pastofórium v múre svätyne. Vo svätyni sú okná s farebnými vitrážami. V južnej kaplnke je najstarší a jediný tabuľový oltár v Trnave.

• Evanjelický kostol a.v.
• Netypická stavba postavená podľa projektu architekta Jozefa Marka v roku 1924. Celý interiér je orientovaný ku kazateľnici, preto má pôdorys chrámu polkruhový tvar s amfiteatrálne usporadanými radmi sedadiel a emporou. Od roku 1974 má kostol moderný podhľadový závesný strop. Monumentálna trojvežová funkcionalistická stavba má hlavnú štvorbokú vežu s hodinami, so zvonmi a zvonkohrou a dve nižšie oblé veže.

• Synagógy
• V meste sú dve synagógy. V architektúre obidvoch synagóg sú výrazné orientálne prvky. Ortodoxná synagóga má jednoduché priečelie bez veží ozdobené len kamennými tabuľami Desatora. Synagóga status quo je reprezentačná dvojvežová stavba, hlavné priečelie tvoria vystupujúce veže a kamenné tabule Desatora na štíte. Galéria Jána Koniarka tu zriadila centrum súčasného výtvarného umenia. Pred synagógou je pomník obetiam holokaustu.

• Pamiatky:
• Mestská veža
• Renesančná dominanta Trojičného námestia bola postavená v roku 1574 ako pozorovateľňa. Má štvorcový podorys, osem podlaží. Ochodza je vo výške 29 m, celková výška veže je 57 m. Horné podlažie a nárožia zdobí iluzívne kvádrovanie. Na vrchole barokovej kupoly je pozlátená socha Panny Márie – Immaculaty. Hodinový stroj vo veži pochádza z roku 1729 a ovláda päť ciferníkov. Zvony z roku 1692 odbíjajú štvrťhodiny a celé hodiny. Na južnom priečelí sú jediné zachované slnečné hodiny v meste.

• Teologická a Filozofická fakulta
• Impozantné budovy prvých fakúlt Trnavskej univerzity vznikali postupne od roku 1640. Ich súčasťou bola tlačiareň, lekáreň, bohatá knižnica, divadelná sála, laboratóriá a astronomické observatórium, ktoré projektoval matematik a astronóm európskeho významu Maximilián Hell. V súčasnosti je v tomto komplexe sídlo Vojenského archívu.

• Lekárska fakulta
• Klasicistická dvojpodlažná budova fakulty bola postavená podľa projektu F. A. Hillebrandta v rokoch 1770-1772. Po odchode Trnavskej univerzity bola v budove Kráľovská akadémia. Po obnovení Trnavskej univerzity tu sídli Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity. Na rohu budovy je socha sv. Jána Nepomuckého.

• Seminár sv. Vojtecha – Adalbertínum
• Arcibiskup Peter Pázmaň ho dal v roku 1619 postaviť pre chudobných študentov jezuitského gymnázia. Budovu postavili v roku 1623, v roku 1710 ju rozšírili a začiatkom 20. storočia nadstavili tretie podlažie. Okrem meštianskej školy bola v budove i mestská knižnica a zbierky prvého mestského múzea. Z pôvodnej stavby sa zachoval ranobarokový portál so sochou sv. Vojtecha z roku 1710.

• Generálny seminár – Rubrorum
• V roku 1649 ho založil arcibiskup Juraj Lippai pre uhorských bohoslovcov podľa podobného seminára v Ríme. Názov pochádza od červených reverend klerikov. Baroková budova bola začiatkom 20. storočia zvýšená o jedno poschodie, fasáda dostala novú renesančnú úpravu. Zachoval sa pôvodný ranobarokový portál s latinským nápisom a erbom zakladateľa. Od roku 1853 sídlilo v budove arcibiskupské, neskôr štátne gymnázium.

• Mariánsky seminár – Marianum
• Barokový objekt, z ktorého sa zachoval iba portál s erbom zakladateľa Juraja Selepčéniho a sochou Panny Márie. Bola v ňom jedna z univerzitných divadelných sál. Začiatkom 20. storočia po radikálnej prestavbe vznikla na prvom poschodí veľká spoločenská sála. Významný hudobný skladateľ Mikuláš Schneider – Trnavský v nej premiérovo uvádzal viaceré svoje diela. Dnes je obnovená sála reprezentatívnym priestorom pre spoločenské podujatia v meste.

• Šľachtický konvikt
• Veľkolepú trojpodlažnú štvorkrídlovú budovu v štýle viedenského vrcholného baroka dala postaviť Mária Terézia pre študentov Trnavskej univerzity zo šľachtických rodín. Čelnej fasáde dominujú reprezentačný portál s balkónom s postavami Fortuny a Gracie a barokové košové mreže na oknách. Na chodbách, schodiskách a v jedálni sa nachádza rokoková štuková výzdoba. V južnom krídle je kaplnka sv. Jána Evanjelistu so stropnou freskou Apokalypsy od Vavrinca Mussingera z roku 1758. Budova je sídlom Arcibiskupského úradu.

• Seminár sv. Štefana – Stefaneum
• Dal postaviť Peter Pázmany pre študentov bohosloveckého seminára. V roku 1724 bol prestavaný na štvorkrídlovú dvojpodlažnú budovu, ktorá je dielom neznámeho viedenského staviteľa z okruhu J. L. Hilldebrandta. Po odchode arcibiskupstva do Ostrihomu bol sídlom arcibiskupského vikára, neskôr v ňom bol chlapčenský sirotinec. Fasáde dominuje barokový portál znázorňujúci sprievod hodnostárov kráľovstva na korunovácii kráľa, pravdepodobne sv. Štefana.

• Dom hudby
• Baroková budova postavená na stredovekých základoch. Počas Betlenovho povstania v nej bola uložená uhorská kráľovská koruna, o čom svedčí latinský nápis na atike: „Ja cudzinka som kedysi prebývala pod touto strechou“. Hlavnú sieň budovy zdobí iluzívna nástenná maľba exotickej krajiny. V Dome hudby sú expozície významného hudobného skladateľa, trnavského rodáka, Mikuláša Schneidera-Trnavského a Dvorany slávy Dobra venovanej rezofonickej gitare Dobro.

• Mestské opevnenie
• Jedno z mála zachovaných najstarších tehlových opevnení na Slovensku. Malo obdĺžnikový tvar s rozmermi 800 x 700 m. Vytvorilo priestor pre mesto 56 ha, čím sa Trnava zaradila v 13. storočí medzi najväčšie mestá v strednej Európe. Múr opevnenia bol miestami až 10 m vysoký a 170 – 230 cm široký s 35 štvorpodlažnými vežami. V opevnení boli štyri brány, dve na južnej a dve na severnej strane. Okrem týchto brán boli dve malé bránky, tzv. fortne pre peších vo východnej a západnej časti opevnenia.

• Arcibiskupský palác
• Významná renesančná pamiatka vybudovaná Mikulášom Oláhom v rokoch 1542 – 1562, postavená na základoch viacerých stredovekých meštianskych domov. Najskôr bolo postavené uličné krídlo, neskôr dvorové krídla a objekt pre archív a knižnicu, kde sa od roku 1668 konali prednášky právnickej fakulty. Po postupných prístavbách nadobudla rezidencia podobu paláca s uzatvoreným nádvorím. Barokový portál paláca zdobí erb arcibiskupa Františka Forgáča. Na priečelí sú erby arcibiskupov Mikuláša Oláha a Juraja Sečeniho. Palác bol sídlom ostrihomských arcibiskupov až do roku 1820.

• Radnica
• Tvorí ju komplex stavieb od gotiky po baroko. Budova s arkierom na rohu Radlinského ulici je barokovým objektom zo začiatku 18. storočia s krížovými klenbami a bohatou štukovou výzdobou, ktorá je dielom talianskych štukatérov. Samotná radnica je barokovo-klasicistickým objektom palácového typu. Na čelnej fasáde je vysunutý balkón nesený toskánskymi stĺpmi. Je na ňom erb mesta a chronogram. V polovici 20. storočia bol k areálu radnice pripojený susedný rožný meštiansky dom z 13. storočia. Na podstrešnom vlyse uličných fasád sú figurálne a zvieracie motívy.

• Divadlo
• Klasicistická stavba divadla bola realizovaná podľa plánov Bernharda Grünna v roku 1831. V roku 1907 vybudovali reprezentačnú zrkadlovú sieň – Pannoniu. Divadelná sála pre 548 osôb a javisko boli na svoju dobu a miestne pomery pomerne veľké. Prvé predstavenie sa uskutočnilo na Vianoce v roku 1831 v nemčine, prvé slovenské predstavenie v roku 1869.
  Od roku 2001 nesie divadlo meno významného slovenského dramatika Jána Palárika.

OKOLIE TRNAVY

• DECHTICE
• Prvá písomná zmienka o Dechticiach je z roku 1258. Stojí tu kostolík Všetkých svätých (1172) s unikátnymi freskami. Predstavujú päť scén z kristologického cyklu: Narodenie, Krst, Bičovanie, Nesenie kríža a Ukrižovanie (národná kultúrna pamiatka).
• Neďaleko obce sú zrúcaniny Kostola sv. Kataríny a kláštora. Kláštor patril františkánskemu rádu, založený bol grófom Erdödym v roku 1618 na mieste, kde sa podľa legendy zjavovala svätá Katarína mladému grófovi a pustovníkovi Jánovi Apponyimu.
• Komplex v zaujímavom ranobarokovom štýle bol postavený talianskym majstrom Pietrom Spazzom, staviteľom Katedrály sv. Jána Krstiteľa v Trnave. V roku 1786 bol kláštor dekrétom cisára Jozefa II. zrušený. Dnes možno vidieť ešte dobre zachované kostolné ruiny s vežou a zvyšky kláštora.

• Dobrá Voda
• Písomne doložená zmienka je z roku 1263. Nachádza sa tu rímskokatolícky Kostol Narodenia Panny Márie z roku 1820 na starších gotických základoch, pranier z roku 1718.
• Na rímskokatolíckom cintoríne je pochovaný veľký slovenský básnik Ján Hollý, ktorý v obci dožíval posledné roky svojho života (1785 - 1849). V blízkosti fary je pamätná izba Jána Hollého.
• Nad obcou sa týčia zrúcaniny strážneho hradu Dobrá Voda postaveného na starom veľkomoravskom hradisku. V 18. storočí čiastočne opravený slúžil na ubytovanie a ako väznica pre poddaných.

• SMOLENICE
• gotický Kostol Narodenia Panny Márie bol v roku 1644 prestavaný
• zvonica z roku 1775
• hrobka Pálfiovcov nad cintorínom z konca 19. storočia
• rodný dom Štefana Baniča, vynálezcu padáka

Smolenický zámok

• národná prírodná pamiatka jaskyňa Driny, jediná sprístupnená v Malých Karpatoch. Jej dĺžka je 680 m, sprístupnených je 410 m. Jaskyňu symbolizue dominantný závesovitý útvar, tzv. Slonie uši. Unikátna je svojou zúbkovou sintrovou výzdobou. Pri obci je vybudovaná rekreačná oblasť Jahodník.

DOLNÁ KRUPÁ

• Obec je známa svojím prekrásnym šľachtickým sídlom. Klasicistický kaštieľ postavil staviteľ Hausmann v rokoch 1793 - 1795 na mieste staršieho kaštieľa. V rokoch 1820 - 1828 upravený zásluhou Jozefa Brunsvika patril medzi najkrajšie šľachtické sídla na Slovensku.
• V okolí kaštieľa je vybudovaný anglický park s jazierkom a vzácnymi drevinami.
• Hudobný velikán Ludwig van Beethoven tu zložil známu Sonátu mesačného svitu op. 27. V renesančnom domčeku pri kaštieli sa nachádza expozícia o živote a diele L. van Beethovena.

• Vrbové
• Starobylé mestečko, 10 km západne od Piešťan. Najstaršia zmienka je z roku 1332.
• gotický kostol z roku 1337 so zvonicou z roku 1835, ktorá je známa ako "šikmá veža". Od zvislej osi je naklonená 98 cm
• renesančná kúria, v ktorej sa v roku 1746 narodil Móric Beňovský, cestovateľ, dobrodruh a kráľ Madagaskaru
• synagóga z roku 1883 s orientálnymi prvkami patrí k najkrajším stavbám svojho druhu na Slovensku
• najväčší kostol na Slovensku zasvätený sv. Gorazdovi (1997)