Atmosféra – vzdušný obal Zeme

Atmosféra – vzdušný obal Zeme

= nad povrchom Zeme je hrubá vrstva vzduchu = atmosféra =

vzdušný obal Zeme

• tvorená je plynmi – dusík (78%), kyslík (21%), ostatné plyny (oxid uhličitý, vzácne plyny)
• najviac vzduchu v atmosfére je pri povrchu Zeme; s rastúcou výškou sa množstvo vzduchu znižuje, klesá tlak, teplota, množstvo kyslíka
• z vodnej pary vo vzduchu vznikajú oblaky
• zrážky – voda v akomkoľvek skupenstve, ktorá sa dostane na zemský povrch

Čo to je ozónová diera?

Ozónová vrstva leží približne 25 kilometrov nad povrchom. Chráni nás pred väčšou časťou biologicky škodlivého ultrafialového žiarenia Slnka, ktoré by mohlo spôsobiť rakovinu kože a poškodiť zrak. Kým nebolo v atmosfére dosť kyslíka a teda aj ozónu, život nemohol opustiť vodu, ktorá ho chránila.Najvýraznejšia ozónová diera sa každoročne vyskytuje nad oblasťou južného pólu, hoci sa pozoruje aj okolo severného.

Ide o sezónny jav. Podieľajú sa na ňom dva hlavné faktory. Jednak nástup mimoriadne nízkych teplôt vo vyšších pásmach ovzdušia, jednak vzdušný obsah špecifických látok, ktoré ničia ozón. Príkladmi sú chlór a bróm uvoľnené pri ľudských činnostiach.

Najznámejšími zdrojovými produktmi sú chlorofluórouhlíky, ktoré slúžili v chladiarenstve a klimatizačných systémoch. Dnes sú vo väčšine krajín zakázané v súlade s tzv. Montrealským protokolom z roku 1987. Predtým uvoľnené CFC však zotrvávajú v ovzduší. Hoci podľa nedávno uverejnených meraní ich vzdušný obsah klesá, potrvá ešte najmenej niekoľko desaťročí, kým sa odbúrajú a situácia normalizuje.

Čo určuje veľkosť ozónovej diery

Veľkosť ozónovej diery závisí od počasia, takže býva každý rok iná. Počas zimy na južnej pologuli (teda nášho leta) je atmosféra nad Antarktídou odrezaná od výmeny vzdušných más s okolitou strednou atmosférou prevládajúcimi vetrami.

Označujú sa ako tzv. polárny vír, pre ktorý sú príznačné veľmi nízke teploty, čím vznikajú stratosférické oblaky. Práve v nich sa ničí najviac ozónu. V septembri či októbri prichádza v Antarktíde južná jar. Výsledkom je kombinácia intenzívnejšieho slnečného žiarenia so stratosférickými oblakmi, ktorá vedie k uvoľňovaniu vysoko reaktívnych chlórových radikálov. Tie rozbíjajú ozón. Jedna molekula chlóru až tisíce molekúl ozónu.

13.2.2013 - Predpokladá sa, že vďaka obmedzeniam zavedným Montrealským protokolom sa ozónová diera nad Antarktídou stratí a ozónová vrstva sa obnoví do stavu v akom bola v roku 1960 približne do polovice tohto storočia. 

Podľa meraní meteorologického satelitu Európskej kozmickej agentúry MetOp je plocha ozónovej diery nad Antarktídou najmenšia za posledných 10 rokov. Ako uvádza správa ESA o stave ozónovej vrstvy, tento výsledok napovedá, že postupná redukcia freónov v atmosfére naozaj prebieha.