Tvar a veľkosť Zeme, zemepisná sieť

Tvar a veľkosť Zeme, zemepisná sieť

Tvar a veľkosť Zeme

Zem má guľovitý tvar, ktorého póly sú sploštené. Prvý človek, ktorý povedal, že Zem má guľovitý tvar bol Aristoteles; prvý človek, ktorý vyslovil názor, že Zem je na póloch sploštená bol zasa Newton.

Najvernejší fyzikálny model povrchu Zeme je geoid.

Guľovitosť a mierna splošnosť Zeme má samozrejme svoje dôsledky: menší uhol dopadu slnečného žiarenia a nerovnomerné zohrievanie zemského povrchu; vznik teplotných, zrážkových a podnebných pásiem, špecifických vzduchových hmôt a frontov – celková pásmovitosť celej sféry (pôdneho krytu, rastlinstva a živočíšstva).

Zem v číslach:

1. Polomer Zeme je 6 378 km.
2. Dĺžka rovníka, teda obvod najširšej časti Zeme, je 40 075 km.
3. Povrch Zeme má zaokrúhlene 510 000 000 km².

Zemepisná sieť

Zemepisná sieť je tvorená spleťou rovnobežiek a poludníkov. Podľa zemepisnej siete vieme určiť polohu akéhokoľvek miesta na Zemi.

Rovnobežky

Sú myslené kružnice, ktoré sa skracujú v čím bližšie sú k pólom. Najdlhšia rovnobežka je rovník, najkratšie rovnobežky sú póly, ktoré sú iba bodmi. Celkový počet rovnobežiek je 181 – 90 na severnej pologuli, 90 na južnej + rovník.

Významné rovnobežky sú: rovník – rozdeľuje Zem na severnú a južnú pologuľu, obratník Raka, obratník Kozorožca, severná polárna kružnica, južná polárna kružnica, severný pól a južný pól.

Rovnobežky sa vyjadrujú v stupňoch a za týmito stupňami sa píše zemepisná šírka rovnobežky – buď severná zemepisná šírka (s. z. š.) a južná zemepisná šírka (s. z. š). 1° zemepisnej šírky  111 km (to znamená, že vzdialenosť medzi dvoma susediacimi rovnobe%zkami je okolo 111 km).

Poludníky

Sú myslené polkružnice, ktoré spájajú severnú pól z južným. Všetky poludniky sú rovnako dlhé a kolmé na rovnobežky. Je ich celkovo 360 – 180 na západnej pologuli a 180 na východnej.

Významné poludníky sú: nultý poludník (takisto Greenwichský poludník) a 180. poludník. Nultý a 180. poludník spoločne rozdeľujú Zem na západnú a východnú pologuľu.

Poludníky sa vyjadrujú v stupňoch a za nimi nasleduje zemepisná dĺžka – buď západná zemepisná dĺžka (z. z. d.) alebo východná zemepisná dĺžka (v. z. d.).

Poludníky sa volajú tak, ako sa volajú preto, lebo na jednom poludníku je na všetkých zemepisných dĺžkach Slnko naraz najvyššie nad obzorom (teda na jednej zemepisnej dĺžke) všade v rovnakom čase – na poludnie.

Významné rovnobežky a poludníky

Rovník

Základná a najdlhšia rovnobežka: 0° z. š. Rozdeľuje Zem na severnú a južnú pologuľu a určuje zemepisnú šírku. Meria približne 40 075 km. 

Miesta na rovníku takmer nepociťujú striedanie ročných období a dostávajú najvyšší príjem slnečného svitu a tepla na Zemi, patria taktieź na miesta na Zemi s najväčším úhrnom zrážok (na rovníku preto vzniklo množstvo tropických, napr. Amazónsky daźďoký prales v Južnej Amerike). Pás okolo rovníka sa nazýva tropickým pásmom.

Dĺžka dňa a noci sa na rovníku počas roka nemení: každý deň v roku trvá deň 12 hodín a noc 12 hodín. Slnko vrcholí v tzv. nadhlavníku (takisto zenit), počas ktorého slnečné lúče padajú kolmo na zemský povrch, čiže predmety nevrhajú žiadne tiene – toto sa stane v dni jarnej (23. 3.) a jesennej rovnodennosti (23. 9.).

Podľa rovníka je pomenovaný štát Ekvádor v Južnej Amerike; po śpanielsky rovník je ecuador. 

Obratník Raka

Približne 23,5° s. z. š. (čo je takisto sklon zemskej osi).

Miesta v okolí obratníku Raka patria medzi najsuchšie a najteplejśie miesta na Zemi s najnižším úhrnom zrážok (preto tu vznikli viaceré púšte ako napr. Sahara v Afrike).

Dĺžka dňa a noci sa na obratníku Raka mení počas roku. Na dni letného slnovratu má deň 13,5 hod. a noc 10,5 hod. Na dni zimného slnovratu má deň 10,5 hod. a noc 12,5 hod. A samozrejme poćas rovnodenností majú aj deň, aj noc 12 hod. Slnko vrcholí v nadhladníku v dni letného slnovratu (22. 6.).

Obratník Kozorožca

Približne 23,5° j. z. š. (čo je sklon zemskej osi).

Miesta v okolí obratníku Kozorožca, takisto ako v prípade miest v okolí obratiku Raka, patria medzi najsuchšie a najteplejšie miesta na Zemi s najnižším úhrnom zrážok (púšte – napr. v Austrálii a Afrike).

Dĺžka dňa a noci sa na obratníku Raka mení počas roku. Na dni letného slnovratu má deň 10,5 hod. a noc 13,5 hod. Na dni zimného slnovratu má deň 13,5 hod. a noc 10,5 hod. Slnko vrcholí v nadhladníku v dni zimného slnovratu (22. 12.).

Severná polárna kružnica

Približne 66,5° s. ž. s. Pretína všetky najjužnejšie miesta na severnej pologuli, z ktorých je možné vidieť po dobu 24 hodín Slnko za letného slnovratu – tzv. polárny deň a na ktorých Slnko za zimného slnovratu nevyjde za obzor – tzv. polárna noc. Na sever od severnej polárnej kružnici je studené, takisto aj polárne, podnebné pásmo.

Dĺžka dňa a noci: počas letného slnovratu – deň 24 hod. a noc 0 hod., počas zimného slnovratu deň 0 hod. a noc 24 hod.

Severná polárna kružnica celkovo pretína 8 štátov: USA (Aljaška), Kanada, Dánsko (Grónsko), Island (ostrov Grimsey), Nórsko, Švédsko, Fínsko a Rusko.

Južná polárna kružnica

Približne 66,5° j. z. š. Pretína všetky najsevernejšie miesta na južnej pologuli, z ktorých je možné prežiť polárny deň počas zimného slnovratu a polárnu noc počas letného slnovratu. Pretína časti Tichého, Atlanktického a Indického oceánu a malú časť Antarktídy.

Severný pól

Jedna z dvoch najkratších rovnobežiek, iba bod: 90° s. z. š. Prvým človekom na severnom póle bol v roku 1909 americký výskumník Robert Peary. Na severnom póle je 6 mesiacov polárny deň (od 23. 9. do 21. 3.) a 6 mesiacov polárna noc (od 21. 3. do 23. 9.).

Južný pól

Jedna z najkratších rovnobežiek, iba bod: 90° j. z. š. Prvým človekom na južnom pole bol v roku 1911 nórsky polárnik Roald Amundsen. Na južnom póle je 6 mesiacov polárna noc (od 23. 9. do 21. 3.) a 6 mesiacov polárny deň (od 21. 3. do 23. 9.).

Nultý (Greenwichský) poludník

Základný poludník: 0° z. d. Spoločne s 180. poludníkom rozdeľuje Zem na západnú a východnú pologuľu, určuje zemepisnú dĺžku. 7

Je základom na určovanie jednotného času platného pre celú Zem, okolo jeho je hlavný pásmový čas s názvom svetový čas (skratka UTC z anglického Universal Time Coordinated), ktorý je platný od 7,5° z. z. d. do 7,5° v. z. d. V každom časovom pásme na východ od svetového času 1 hod. pripočítame, na západ od neho 1 hod. pripočítame. 

15° zemepisnej dĺžky predstavuje jednu hodinu, 1° zemepisnej dĺžky predstavuje 4 minúty.

180. poludník

Je presne oproti nultému poludníku: 180° z. d. Lemuje ho dátumova hranica – myslená čiara prechádzajúca približne 180. poludníkom, určená na základe medzinárodnej dohody. Prechádza málo osídlenými oblasťami Tichého oceána a vyhýba sa kontinentom a ostrovom, pri prechode na západ od nej sa jeden deň pripočíta a pri prechode na východ od nej sa jeden deň odpočíta.