Najznámejšie rieky sveta

Prírodné vedy » Geografia

Autor: tezia (16)
Typ práce: Referát
Dátum: 27.04.2021
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 406 slov
Počet zobrazení: 2 079
Tlačení: 128
Uložení: 125

Najznámejšie rieky sveta

Níl

Níl je najdlhšia rieka na svete. Dĺžka Nílu (v najširšom zmysle) je podľa rôznych zdrojov niekde medzi 6 650 a 7 088 km. Povodie dosahuje 2,86 alebo podľa iných zdrojov 3,35 mil. km2.

V najširšom a najbežnejšom zmysle má Níl prameň zhodný s prameňom najdlhšej zdrojnice rieky Kagera (čiže leží podľa rôznych názorov niekde v Burundi alebo Rwande) a zriedkavo sa označuje aj ako Níl-Kagera. V užšom zmysle Níl pramení až vo Viktóriinom jazere. V najužšom zmysle sa Níl začína až od sútoku Bieleho a Modrého Nílu.

Níl v najširšom zmysle preteká cez štáty: Rwanda, Burundi, Tanzánia, Uganda, Etiópia, Južný Sudán, Sudán a Egypt. Do Stredozemného mora Níl ústi formou delty Nílu s rozlohou 22 000 km².

Neexistuje zhoda v tom, či absolútne svetové prvenstvo patrí Nílu alebo juhoamerickému Amazonu. Dôvody sú dva: jednak rieky najmä v nížinách presúvajú svoje koryto a teda menia dĺžku, jednak sú rôzne názory, odkiaľ by sa dĺžka mala počítať.

Celková dĺžka Nílu sa v literatúre uvádza rôzne, najmä takto:

  • 3 090 km (od sútoku Bieleho a Modrého Nílu),
  • 5 549 km (?od Viktóriinho jazera),
  • 6 650 km (od prameňa Ruvyironzy),
  • 6 671 km (buď od prameňa Ruvyironzy alebo od prameňa Rukarary),
  • 6 695 km (od prameňa Ruvyironzy),
  • 6 853 km (neuvedené od ktorého prameňa), 
  • 7 088 km (od prameňa Rukarary).

Záplavy Nílu (jún - október) sú základom egyptského a sudánskeho poľnohospodárstva. Sú spôsobené najmä prítokmi Modrý Níl a Atbara z Etiópie. Poľnohospodársky obrábané územie tvorí 2 – 20 km (v delte viac) dlhý pás pozdĺž 2 000 km dlhého úseku Nílu. 

Na stredom toku sa nachádza 6 kataraktov. Pri prvom z nich (pri Asuáne) je priehrada Chazzán Aswán s nádržou s objemom 5 500 mil. m3 (tzv. stará Asuánska priehrada postavená Angličanmi v roku 1902), nad ktorou v roku 1971 dokončili Sovieti novú Asuánsku priehradu, kvôli výstavbe ktorej bolo treba premiestniť aj významné staroegyptské pamiatky. Touto priehradou na Níle vznikla nádrž/jazero s objemom 160 mld. m3 a dĺžkou 500 km, nazývaná Násirovo more.

Negatívom priehrady je, že odvtedy je - kedysi rušný - Níl splavný len od Asuánskej priehrady na sever. Aby sa vykompenzovali obchodné straty, začal sa v polovici 90. rokov budovať prieplav Túška (v egyptskej výslovnosti: Toška), ktorý spája Násirovo more s Červeným morom.

Níl, bezkonkurenčne najdlhšia africká rieka, fascinuje svojou nespútanosťou, rôznorodými prírodnými scenériami a zmesou kultúr po celom jeho toku, ale tiež tým, že sa presne nedokážeme zhodnúť na tom, kde sa nachádzajú jeho pramene.

Ide nie len o najdlhšiu Africkú rieku, ale aj o jednu z najdlhších na celom svete. Jej povodie pokrýva územie od Etiópskej vysočiny až po úrodné delty v severnom Egypte. Samozrejme záleží na tom či za jeho hlavný zdroj vody budeme považovať Biely alebo Modrý Níl. Rieka každopádne preteká takmer celou severovýchodnou Afrikou, ktorá by si život bez nej nedokázala predstaviť. Ide totiž o hlavný zdroj vody pre ľudnaté a veľké zeme akými sú Egypt a Sudán.

Zatiaľ čo prameň Modrého Nílu je určený pomerne presne – nachádza sa v jazere Tana v Etiópii – v prípade Bieleho Nílu ani nie je jasné či sa začiatok toku nachádza v Rwande alebo v susednom Burundi. Aj napriek tomu je Biely Níl považovaný za hlavný tok, ten Modrý so sebou na sever prináša viac vody a naplavenín. Obe rieky sa spájajú tesne na severe od hlavného mesta Sudánu, Chartúmu.

Bohatá je aj história rieky, ktorej brehy boli najmä v dolnom toku osídlené ešte v dobe kamennej. Podmienky v okolitej púšti, ktoré vznikli klimatickými zmenami približne 3 400 rokov pred Kristom, sú v kontraste k delte Nílu skutočne nepriaznivé. Bohužiaľ v poslednej dobe vzhľadom k preľudneniu začína byť nepriaznivá aj samotná delta Nílu.

K Nílu neoddeliteľne patrí typická fauna a flóra

Zo zvierat predovšetkým nedoceniteľné vodné byvoly (byvol domáci) a ťavy, ktoré miestnym pomáhajú v poľnohospodárstve už od dôb starovekého Egypta a slúžia aj pre spestrenie stravy – obe zvieratá sú totiž chované aj na mäso, ale tiež ako zdroj mlieka.

V zavlažovanom údolí Nílu, ktorý už pri pohľade z vesmíru pôsobí ako zelená jazva vyprahnutej Sahary, rastú dôležité plodiny ako je bavlna, obilniny, cukrová trstina, fazule, olejniny a arašidy. Známym exportným artiklom Egypta sú tiež ďatle, plody datľovej palmy, a okrem nich okolo Nílu rastú aj ovocné stromy, figovníky, karob či akácie. 

Amazonka 

Amazonka alebo Amazon je rieka v Južnej Amerike. Ide (v závislosti od spôsobu merania) o druhú alebo prvú najdlhšiu rieku na svete. Okrem toho ide o najmohutnejšiu rieku na svete - preteká ňou samotnou viac vody, ako cez rieky Mississippi, Níl a Jang-c’-ťiang spolu.

Cez Amazonku nie je postavený žiadny most. Dôvodom nie je jej šírka, ale to, že rieka preteká hlavne dažďovým pralesom a riedko zaľudnenou oblasťou.

Najväčšia rieka planéty privádza do oceánu šestinu všetkej vody z pevniny.

Názov rieky pochádza pravdepodobne z indiánskeho slova amacunu (hluk vody), ktoré označuje skočný príliv postupujúci proti prúdu rieky. V ústi do Atlantického oceánu dosahuje výšku 4 až 5 metrov.

Amazonka je podľa všetkých kritérií najmohutnejším veľtokom na Zemi. Jej povodie by pokrylo viac než dve tretiny plochy Európy a množstvom pretekanej vody by sa do nej vošiel Dunaj v Bratislave 60 krát. Pramene Amazonky najvzdialenejšie od Atlantického oceánu vyvierajú v Západnej Kordillere peruánskych Ánd, necelých 200 kilometrov od brehov Tichého oceánu.

Autorom druhej najstaršej a súčasne najkvalitnejšej mapy Amazonky bol Samuel Fritz, jezuita českého pôvodu, ktorý na prelome 17. a 18. storočia pôsobil ako hlavný veliteľ španielskych misií v Amazónii. V roku 1693 sa dostal k brehom ľadovcového jazera Lauricocha, z ktorého vyteká rieka Maraňon. Fritz ju označil za prameň Amazonky. Od 60. rokov 20. storočia sa za najdlhší pramenný úsek považuje rieka Apurímac so zdrojnicou Carhuasanta, vyvierajúcou na úpätí vyhasnutej sopky Nevado Mismi v nadmorskej výške 5 238 metrov. Amazonka vzniká sútokom Maraňonu s Ucayali na území Peru, kde je pri strednom stave vody široká 1,5 kilometra. Na hranici Peru a Brazílie sa rozširuje na 3 kilometre, na strednom toku potom šírka kolíše od 5 do 10 kilometrov a v delte sa rozširuje na 250 až 300 kilometrov. V Brazílii sa až po sútok s Rio Negro nazýva Rio Solimoes a až pod ním sa objavuje názov Amazonka. Od sútoku po ústie tečie po rovine s priemerným sklonom 2 centimetre na 1 kilometer dĺžky. Koryto rieky je hlboké 30 až 50 metrov, ale môže dosiahnuť aj 70 metrov. Celkovo 18 prítokov je dlhších než 1500 kilometrov, pričom Madeira, Rio Negro, Tocantins a Xingu patria medzi 15 najvodnatejších riek sveta. Hladina v priebehu roka kolíše od 7,5 metra v Iquitos až po 13 metrov v Manause. Počas povodní sa Amazonka rozlieva do širokej údolnej nivy, kde vytvára rozsiahle jazerá. Na týchto občas zaplavovaných územiach ukladá množstvo sedimentov. Na pravých prítokoch dochádza k poviadniam, keď je leto na južnej pologuli, na ľavých naopak počas leta na severnej pologuli.

Kraj v okolí Amazonky sa nazýva Amazónia a je preň typické vlhké a horúce podnebie s teplotami od 24 do 28 °C, s malými výkyvmi počas dňa i roka. Priemerné ročné zrážky dosahujú v rozľahlej nížine 2000 až 3000 milimetrov a narastajú s nadmorskou výškou až po 6000 milimetrov. Asi polovica zrážok vzniká priamo v Amazónii, zvyšok prinášajú pasátové vetry z Atlantického oceánu.

Amazóniu pokrýva najrozsiahlejší tropický dažďový les na Zemi, ktorý je veľmi pestrým spoločenstvom stromov, krov, paliem a bylín s najväčšou biologickou rozmanitosťou druhov. Vyskytuje sa tu napríklad vyše 4000 druhov stromov, 120 000 druhov kvitnúcich rastlín a okolo 16000 druhov vtákov. V Amazonke a jej prítokoch žije nielen 3300 druhov rýb, ale aj vody obývajú aj kajmany, vodné korytnačky a rieke prispôsobené cicavce – sladkovodné delfíny, lamantíny a riečne vydry. Charakteristickými zástupcami cicavcov dažďového lesa sú opice malpy, tapíre, pásavce, jaguáre, divé svine pekari, veľké hlodavce kapybary a medvede okuliarnaté.

Dažďový les je miestom stáleho boja o svetlo, a preto je preň typické poschodovité usporiadanie. Byliny dorastajú do metrovej výšky, do päťmetrovej zasahujú kry spolu so stromovitými papraďami. Dolne stromové poschodie s úzkymi korunami dosahuje výšku 10 až 20 metrov. Vo výškach 30 až 40 metrov vytvára stredné poschodie súvislú strechu dažďového lesa, na ktorú vyčnievajú len jednotlivé stromy, charakteristické svojimi doskovými koreňmi a korunami vypínajúcimi sa do výšok 60 až 70 metrov. Ešte na začiatku 20. storočia zaberal amazonský dažďový les okolo 5000 000 štvorcových kilometrov. V polovici 70. rokov sa tu začalo masívne odlešňovanie a už bolo vyrúbaných asi 10 percent jeho pôvodnej plochy. Začiatky splavných úsekov na prítokoch Amazonky spojila vyše 5600 kilometrov dlhá diaľnica Transamazonica a za ňou nasledujú ďalšie trasy: Belém – Brazília, Santarém – Cuiabá, Mánaus – Pôrto Velho. Pozdĺž diaľnice sa rozširuje orná pôda na pestovanie kukurice, cukrovej trstiny, kakaa, juty, manioku. Zvyšuje sa aj osídlenie Amazónie. Dnes tu žije asi 10 miliónov obyvateľov z toho polovica vo veľkých mestách. Indiánske obyvateľstvo však postupne mizne. Začiatkom 20. storočia sa jeho počet odhadoval asi na 1 milión, dnes tu zostáva približne 135 000 Indiánov.

Amazonka v číslach:

  • Amazonka meria 7062 kilometrov a je najdlhšou riekou sveta.
  • Amazonka meria 7062 kilometrov a je najdlhšou riekou sveta.
  • Do Atlantického oceánu privádza priemerne 116 000 kubických metrov vody za sekundu, čo je asi štyrikrát viac ako druhá najmohutnejšia rieka sveta, Kongo a približne desaťkrát viac než Mississippi.
  • K celkovému objemu vody, ktorá do svetových oceánov prúdi z riek, prispieva jednou šestinou.
  • Do Atlantického oceánu sa vlieva s takou silou, že jej sladká voda preniká až do vzdialenosti 160 kilometrov od pobrežia.
  • Do Amazonky ústi osemnásť prítokov dlhších než 1500 kilometrov, najdlhší z nich, Madeir, meria vyše 3200 kilometrov. 

Mississippi

Mississippi je rieka pretekajúca USA. Je to najdlhšia rieka v Severnej Amerike (počítajúc prítok Missouri).

Mississippi pramení v jazere Itasca, západne od Horného jazera. Na hornom toku sú hydroelektrárne, na dolnom toku početné meandre a staré riečne ramená. Rieka je splavná od Minneapolisu do New Orleansu pre veľké lode (3 130 km). Prekážkami plavby sú skalnaté prahy, pohybujúce sa piesky a kolísavý vodný stav.

Mississippi ústi do mora rozsiahlou deltou (36 000 km²), ktorá privádza každoročne 400 miliónov ton naplavenín. Celé povodie Mississippi je významnou dopravnou cestou a je spojené prieplavmi s Veľkými jazerami.

Mississippi sa nazýva veľká rieka a zaslúži si toto meno: voda do nej prúdi takmer z tretiny Spojených štátov. V preklade z indického jazyka znamená meno Mississippi „otca vôd“.

Zdroj Mississippi je na severe USA v nížinách Minnesoty. Rieka preteká rovinou a v jej dolnom toku - pozdĺž Mississippskej nížiny od severu k juhu a vlieva sa do Mexického zálivu.

Ústie rieky je obrovská delta, ktorá sa skladá zo šiestich ramien. Dĺžka rieky je 3950 km, spolu s prítokom Missouri - 6420 km. Rozloha povodia je 3268 tisíc km2. Rieku napája zmiešaný typ. Ročný odtok je 600 km3.

Pri pohľade na mapu Mississippi spolu so všetkými jej prítokmi pripomína obrovský šíriaci sa strom. Najväčšie pravé prítoky Mississippi sú Red River, Missouri, Arkansas. Z ľavých prítokov možno rozlíšiť Ohio. Missouri a Mississippi sa spájajú pri meste St. Louis, ale znečistenejší prítok veľkej rieky sa na chvíľu nezmieša s priezračnými modrastými vodami Mississippi. Takmer 40 km pod St. Louis môžete vidieť bahnito žltý tok rieky Missouri, v ktorej plávajú vetvy. Potom sa riečne vody zmiešajú a stávajú sa rovnako zakalenými. Dokonca aj po prúde v oblasti mesta Keiro tečú priezračné vody rieky Ohio do Mississippi, ktoré sa tiež okamžite nemiešajú s Mississippi.

Vody Mississippi však so sebou po stáročia nesú odpadky a častice.

V minulosti boli Mississippi obzvlášť zaplavené povodňami, ktoré zaplavili pobrežné mestá a početné ostrovy.

Dnes sú povodne zriedkavé, pretože pozdĺž brehov sú postavené vysoké hlinené priehrady a šírka toku rieky sa zúžila na 1–3 km. A napriek tomu občas voda v rieke vystúpi nad priehrady a zaplaví okolie. V tejto súvislosti boli okrem priehrad v hornom toku rieky (až po miesto, kde do nej ústi Missouri) vybudované plavebné komory, vďaka ktorým je možné regulovať hladinu vody v rieke.

Mississippi je dôležitou dopravnou tepnou krajiny. Je spojená kanálmi s Veľkými jazerami. Vďaka plavebným komorám môžu aj veľké lode liezť k horným tokom riek, prechádzať do systému Veľkých jazier a zostupovať pozdĺž Hudsonu do New Yorku. Rieka je teda hlavnou vodnou cestou spájajúcou severný a južný štát.

Missouri, rovnako ako Mississippi, preteká Spojenými štátmi; je to najväčšia vodná plocha pretekajúca Veľkými nížinami. Kvôli farbe vody v rieke ju Američania nazvali Big Muddy, čo v angličtine znamená „veľká bahnitá“.

Missouri je tvorené sútokom vetiev Jeffersona, Madisona a Gadlatiny, ktoré pramenia na svahoch Skalistých hôr a spájajú sa v Montane v nadmorskej výške 4 182 m nad morom neďaleko mesta Gallatin. Prameň Madison sa nachádza v nadmorskej výške 8301 m n.

Po celú túto vzdialenosť rieka eroduje brehy a nesie so sebou množstvo bahna, ktoré sa dostáva do Mississippi.

Missouri je plytká rieka. Na území Veľkých nížin jeho odtok nepresahuje 19–25 km3.. Napriek tomu je v tomto regióne potreba vody pomerne veľká: používa sa na priemyselné účely aj na zavlažovanie pôdy.

Na jar sa na rieke často vyskytujú povodne. Vody niekedy vystúpia o 10 alebo dokonca 12 m a zaplavujú okolie. Na hornom toku rieky boli vybudované nádrže a stavidlá, ktoré pomáhajú regulovať hladinu vody. Na rieke boli tiež postavené dve vodné elektrárne. Missouri je splavná až z mesta Sioux City k sútoku s Mississippi.

Rio Grande je jedna z najdlhších riek v Severnej Amerike. Tečie na území dvoch krajín: Mexiko a Spojené štáty americké. Pramení v pohorí San Juan v Skalnatých vrchoch v štáte Colorado. Spočiatku tečie krátko na východ, potom sa stáča na juh do Nového Mexika. Rio Grande pretína Nové Mexiko po celej jeho severojužnej dĺžke. Prechádza aj jeho najväčším mestom Albuquerque. V južnej časti Nového Mexika tvorí Rio Grande krátky úsek hranice s Texasom. Od mesta El Paso sa Rio Grande až po ústie do mora stáva hraničnou riekou s Mexikom. Tento úsek rieky je dlhý vyše 2 000 km a tvorí viac ako polovicu celkovej dĺžky americko-mexickej hranice. Priemerným prietokom okolo 160 m³/s sa Rio Grande vlieva do Mexického zálivu v Atlantickom oceáne.

Colorado je rieka v juhozápadnej časti USA a severozápadnej časti Mexika. Pramení v Skalnatých vrchoch. Tečie cez suché oblasti štátov Utah a Arizona, pričom odvádza zrážky zo západných svahov pohoria. V Coloradskej plošine vytvára pomocou vodnej erózie hlboké kaňony s celkovou dĺžkou 800 km, medzi ktorými je i jeden z najväčších na svete Veľký kaňon (Grand Canyon). Ústí do Kalifornského zálivu Tichého oceánu, pričom vytvára deltu s rozlohou 8 600 km². Časté využívanie na zavlažovanie a zadržiavanie vody má za následok vysychanie toku od mesta Yuma v Arizone. Na rieke a jej prítokoch je postavených viac ako 20 veľkých prie 

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Geografia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.021 s.
Zavrieť reklamu