Štáty bývalej Juhoslávie

Juhovýchodná Európa – Štáty bývalej Juhoslávie

Slovinsko

- hlavné mesto Ľubľana (271 tis.),

- rozloha: 20 250 km²,

- počet obyvateľov: 2 000 000,

- republika (od r. 1991),

Menjalni tečaj

- hospodársky najvyspelejší štát bývalej Juhoslávie,

- najvyšší vrch je Triglav 2863 m.n.m.,

- 92 % obyvateľstva sú Slovinci a katolíci – národnostne a nábožensky jednotný štát,

- na HDP sa podieľajú hlavne služby,

- majú tri známe letiská Ľubľanu, Maribor (103 tis.) a Portorož,

- veľmi významný je cestovný ruch – vysokohorské stredisko – Maribor,

- hrebene Álp a Dinárov,

- prímorské strediská (Portorož),

- sú členom spoločenstva CEFTA, EÚ (od 1.5.2004), NATO,

- najpriemyselnejší štát bývalej Juhoslávie – hutnícky, strojársky, chemický, textilný,

nábytkársky,

- bohaté ložiská rúd – železnaté, olovnaté, zinkové.

Chorvátsko

- hlavné mesto Záhreb (700 tis.),

- rozloha: 56 540 km² ,

- počet obyvateľov: 4 440 000,

- republika,

- člen EÚ od 1.7.2013,

Kurz chorvátska kuna (HRK) – Chorvátsko

– 2. najrozvinutejšia krajina bývalej Juhoslávie,

- pri pobreží sa nachádza vyše 600 ostrovov – Krk, Brač, Hvar, Korčula,

- národnostné zloženie: Chorváti 78 %, Srbi 12 %, Moslimovia 0,9 %,

- náboženstvo: rímskokatolícke 77 %, pravoslávne 11 %, moslimské 0,9 %,

- veľmi rozvinuté vinohradníctvo,

- na pobreží sa pestujú olivy, figy a citrusy,

- vo vnútrozemí – pšenica, cukrová repa, kukurica, slnečnica, krmoviny (Slavónia –

nížina),

- významný lodiarsky priemysel,

- významné strediská cestovného ruchu sú: Dalmácia, Šibenik, Split, Makarska,

Dubrovník,

Tečaj hrvaška kuna (HRK) - Hrvaška

- známe národné parky sú Plitvice, Kornaty, Paklenica,

- významným prístavom je Rijeka, Split.

Srbsko

- hlavné mesto Belehrad (1,6 mil.)

- rozloha: 88 361 km²,

- počet obyvateľov: 9 000 000,

- republika od r. 2006 (dovtedy Srbsko a Čierna Hora),

- na severe sa nachádza oblasť Vojvodina (žije tu veľa Slovákov a je to obilnica krajiny)

- na juhu sa nachádza Kosovo – v r. 2008 vyhlásili samostatnosť, ktorú niektoré krajiny

uznali (USA), niektoré nie (Srbsko, Rusko, Slovensko)

- národnosti - Srbi 62,3 %, Kosovský Albánci 16,6 %, Čiernohorci 5 %, Maďari 3,3 %

– mnohonárodnostný štát,

- náboženstvo - pravoslávne 64%, islam 19 %, rímskokatolícke 6 % - mnohonáboženský

štát,

- z nerastných surovín majú ropu a zemný plyn,

- cestovný ruch je slabo rozvinutý,

- v r. 1999 NATO bombardovalo Juhosláviu, ako odpoveď za potláčanie práv kosovských

Albáncov (Slobodan Miloševič, Radovan Karadžič, Radko Mladič- obvinený z genocídy)

– zničila sa časť priemyslu a infraštruktúra

Kosovo

• Hlavné mesto: Priština ( 600 000 obyv.)

• Rozloha: 10 887 km²

• Počet obyvateľov: 2 100 000 (odhad)

• Štátne zriadenie: republika (17.2.2008)

• je územie na Balkánskom polostrove, ktoré v roku 2008 vyhlásilo samostatný štát, ktorý niektoré štáty uznávajú, iné nie (a preto Kosovo naďalej považujú za súčasť Srbska tak ako tomu bolo do roku 2008). Slovensko Kosovo považuje za súčasť Srbska.

Čierna Hora

- hlavné mesto Podgorica (136 tis.),

- rozloha: 13 812 km²,

- počet obyvateľov: 616 000,

- republika,

- mnohonárodnostný štát: Čiernohorci 43,2%, Srbi 32,0%, Bosniaci 7,8%, Albánci 5,0%),

- od otvorenia hraníc v roku 2002 sa cestovný ruch začína postupne rozvíjať. Krajina je

veľmi obľúbená hlavne slovenskými a českými turistami, ktorí sú „presýtení“

Chorvátskom - veľká časť zisku štátu plynie z cestovného ruchu.

Bosna a Hercegovina – Federácia Bosny a Hercegoviny a Srbskej republiky (od r. 1995)

- hlavné mesto Sarajevo (360 tis.)

- rozloha: 51 200 km²,

- počet obyvateľov: 3 910 000,

- republika,

- Banja Luka (143 tis.), Mostar (76 tis.),

- krajina dostala názov podľa rieky Bosna, ktorá pramení pri Sarajeve a vlieva sa do

Sávy,

- 40 % obyvateľov sú Srbi, 40 % Bosniaci a 17 % Chorváti - mnohonárodnostný štát,

- 40 % obyvateľstva sa hlási k moslimom a 30 % k pravoslávnym, rímskokatolíci 17% -

mnohonáboženský štát,

- 27 % plochy, ktorá by sa mohla poľnohospodársky obrábať je po vojne zamínovaná,

malo by tam byť odhadom okolo 3 milióny mím,

- s Jadranským morom ho spája len úzky, symbolický pás pri polostrove Pelješac.(12 km),

- značné lesné a nerastné bohatstvo – železná ruda, bauxit, hnedé uhlie, kamenná soľ

Tri územné časti štátu – dve republiky a jeden federálny dištrikt.

· Republika Srbská s hlavným mestom Banja Luka;

· Federácia Bosny a Hercegoviny s hlavným mestom Sarajevo;

· Federálnym dištriktom Brčko, ktorý bol vytvorený preto, aby zamedzil konfliktu oboch republík z dôvodu rovnakých územných nárokov na toto územie (čo vyplýva z národnostného zloženia – 55 % obyvateľov je Srbov a Chorvátov a 45 % Bosniakov). Takto spravujú dištrikt obe republiky spoločne.

Macedónsko

- hlavné mesto Skopje (440 tis.)

- rozloha: 25 710 km²,

- počet obyvateľov: 2 030 000,

- republika (od r. 1991),

- hornatá krajina (viac ako 1/3 pokrývajú lesy),

- 68 % obyvateľstva tvoria Macedónci a 22 % tvoria Albánci, Turci 4%

- mnohonárodnostný štát

- 67 % obyvateľstva sa hlási k pravoslávnym a 30 % v moslimom,

- má bohaté náleziská železnej rudy,

- veľkým lákadlom je Ochridské jazero,

- hospodárstvo je pomerne zaostalé – skromná strojárska výroba,

- priemysel – spracúvajú najmä poľnohospodárske produkty (potraviny, textil, tabak).