Fyzickogeografické regióny
Typ práce: Učebné poznámky
Jazyk:
Počet zobrazení: 725
Uložení: 83
Fyzickogeografické regióny
Základné pojmy
· fyzickogeografické regióny | · ekvatoriálne pásmo | · subekvatoriálne pásmo | · tropické pásmo |
· subtropické pásmo | · mierne pásmo | · subarktické pásmo | · arktické pásmo |
Fyzickogeografické regióny Zeme
Regionalizácia - vyčlenenie regiónov na základe vybratých znakov.
Na základe princípov regionalizácie sú vyčlenené komplexné fyzickogeografické regióny Zeme:
- zonálne členenie FGS sa prejavuje ako zmena prírodného prostredia od rovníka k pólom
1) ekvatoriálne pásmo– pozdĺž rovníka,
- chýba v ňom sezónny rytmus prírod. procesov, alebo je len veľmi slabý,
- veľmi veľa slnečného žiarenia a bohatstvo zrážok počas celého roka (1 500 – 3 000 mm
i viac),
- vysoká vlhkosť vzduchu + veľká oblačnosť (najmä poobede),
- vlhké ekvatoriálne pralesy s červeno-žltými pôdami,
- palma olejná
2) subekvatoriálne pásmo - na juh a sever od ekvatoriálneho pásma,
- majú významný sezónny rytmus prírod. procesov – striedanie obdobia sucha a dažďov,
- teploty sú vysoké počas celého roka,
- ročný úhrn zrážok (v mimohorských oblastiach) 300 – 1 500 mm,
- horské svahy majú oveľa viac zrážok – Čérapundží 11 000 mm
- najväčšie plochy zaberá zóna saván a suchých lesov s červenými pôdami
– zóna prechádza (so znižovaním zrážok) do zóny suchých a polopúšťových saván
3) tropické pásmo – zóna vysokého tlaku s klesajúcimi vzduchovými masami
- vznik bezoblačnosti, intenzívne slnečné žiarenie,
- nad kontinentmi je extrémna suchosť vzduchu (nad oceánmi je vlhkosť vzduchu vysoká),
- veľké denné rozdiely (amplitúdy) teplôt,
- ročný úhrn zrážok neprevyšuje 100 mm,
- palma datlová
4) subtropické pásmo– suché, teplé až horúce letá a mierne + daždivé zimy
- západné časti kontinentov pri oceánoch – zmiešané, v lete suché (stredomorské) lesy
a kroviny,
- vnútorné časti kontinentov – krovinaté + polokrovinaté púšte,
- východné časti kontinentov pri oceánoch – výrazne monzúnové podnebie – stále vlhké subtropické lesy so žltozemami a červenozemami,
5) mierne pásmo – je veľmi široké (najmä na severnej pologule), preto má viac zón,
- výrazné striedanie štyroch ročných období,
- pribúdanie vlhkosti od juhu na sever,
- rast kontinentality od západu na východ,
- v južnej časti - zóna púští (menej ako 200 mm zrážok) a zóna polopúští ( 200 mm
zrážok)
- v strednej časti - stepná zóna + lesostep – 300 – 400 mm zrážok
- pôvodne bohatý bylinný porast – v severnej časti – černozeme
- v južnej časti – gaštanové pôdy
- v severnej časti – zóna lesov (od juhu na sever - listnaté, zmiešané, ihličnaté – tajga
s podzolmi)
- západné okrajové časti - sú pod trvalými vplyvom oceánskych vzduchových hmôt od
západu najmä v zime (zmierňovanie teplôt – Veľká Británia)
- východné okrajové časti – majú mierne monzúnové podnebie – leto je daždivé
a chladné (letný monzún), zima je studená a suchá,
6) subarktické (subpolárne) pásmo – južnejšie – lesotundra
- severnejšie – tundra
- veľké priestory severnej časti Eurázie a Severnej Ameriky,
- obrovské rozdiely medzi letom a zimou
- ročný úhrn zrážok iba okolo 200 mm, ale pre malý výpar sú pôdy v lete veľmi zamokrené
s hojnými močiarmi a jazerami,
- mohutne je vyvinutá trvale zamrznutá pôda,
7) arktické (polárne) pásmo – ohraničuje ju izoterma + 5 °C najteplejšieho mesiaca,
- ľadovce a snehová pokrývka odrážajú väčšinu slnečného žiarenia,
- nízke teploty po celý rok,
- arktické surové pôdy – malý výpar – v lete zamokrené
- machy a lišajníky