Biosféra

Biosféra

Bioklimatické pásma a zóny (mimo pohorí)

Rozdielne klimatické podmienky na Zemi (teplota, zrážky), od rovníka k pólom, podmienili vznik pásmovitého a zonálneho usporiadania rastlinstva a živočíšstva (okrem pohorí).

TEPLÉ PÁSMO – teplé podnebie po celý rok so znižujúcim sa množstvom zrážok (od

rovníka k obratníkom)

Dažďové rovníkové lesy – najbohatšia vegetácia na Zemi

- zrážky rovnomerne rozdelené počas roka (2 000 – 3 000 mm)

- dostatok tepla po celý rok

- lesy sú bujné, husté, vysoké do 50 – 60 m,

- stromy tvoria 4 – 5 poschodí s veľmi pestrým a bohatým drevinným zložením

- vzácne drevo (eben, mahagón), liany, papradiny, orchideje

- vzhľad lesa je po celý rok rovnaký

- živočíšstvo sa sústreďuje v korunách stromov – viac svetla

- Amazonská nížina – leňochod, mravčiar, vrešťan, kolibrík

- Konžská panva – gorila, šimpanz

Savany – krajina tráv s roztrúsenými stromami a kríkmi

- 1 000 – 1 500 mm zrážok – ich rozdelenie na obdobie sucha a dažďov

- les stráca na bujnosti a výške – postupne nadobúdajú xerofilný ráz

– veľa druhov stromov v období sucha zhadzuje listy

- niektoré stromy hospodária s vodou (baobab, akácia) – nízke, rozložité, často

s dáždnikovou korunou,

- s predlžujúcim obdobím sucha lesy prechádzajú do krovinatých až trávnatých porastov,

- bylinožravce – antilopa, zebra, žirafa, slon africký, hroch

- mäsožravce - lev, gepard, hyena, jaguár

+monzúnové lesy – podobajú sa savanovým lesom (strieda sa obdobie sucha

a dažďov) – slon indický, tiger

Polopúšte a púšte – v blízkosti obratníkov (extrémne sucho)

- rastlinstvo – vyskytuje sa len sporadicky – je chudobné na druhy,

- suchomilné byliny (tvrdolisté trávy) a sukulenty (kaktusy, agave),

- oázy – na miestach, kde vystupuje na povrch podzemná voda – bujná stromová

vegetácia (palma datlová)

- živočíšstvo – ťavy, varane, kobry, škorpióny

- severná Afrika (Sahara), juhozápadná Ázia (Arabský polostrov, Irán), na južnej pologuli

Austrália

SUBTROPICKÉ A MIERNE PÁSMO – ubúdanie tepla (s rastúcou geografickou šírkou) a jeho rozdelenie na letný a zimný polrok.

Subtropicképásmo – na pobreží

- subtropické púšte sa ťahajú v pásmach pozdĺž obratníkov, prechádzajú do

suchomilných krovinných a bylinných porastov a ešte ďalej od obratníkov ich striedajú

- subtropické svetlé xerofilné lesynižšieho vzrastu – dreviny na zimu (mierna až teplá,

daždivá) nezhadzujú listy vyznačujú sa drobnými tvrdým kožovitými listami (oliva, oleander, citrusy ...)

- macchie - v Stredomorí sú najrozšírenejšou formáciou – krovinaté porasty, tvrdolisté

dreviny, ktoré vznikli druhotne – po odstránení pôvodných lesov (človekom),

- stredomorská oblasť má charakteristické druhy živočíchov – opica margot,

dikobraz, jašterice, chameleón, daniel, muflón ...

- subtropické lesy - vždy zelené, bujné a druhovo bohaté – JV Ázia, Florida,

- zrážky monzúnového typu

Stepi – v kontinentálnych častiach v prechodnom pásme medzi púšťami a lesmi

mierneho pásma

- nízky úhrn zrážok (300 – 500 mm)

- nedostatok vlahy + vysoké teploty + malá relatívna vlhkosť vzduchu + vysoký výpar =

zabraňujú rozvoju lesa vyhovujú riedkemu porastu xerofilných bylín(trsovité

trávy, kríky),

- po roztopení sa step zazelenie a bohato rozkvitne,

- od JZ Ukrajiny po východnú Áziu, vnútrozemie Severnej Ameriky (prérie), stred Južnej

Ameriky (pampy), Austrália (buš)

- živočíchy – hlodavce - zajac, syseľ, hraboš,

- kurovité vrátky – jarabica, pštros, prepelica – dobre behajú, slabo lietajú,

- divé kone, bizóny,

- najvlhšie časti stepí sú premenené na kultúrnu step (černozeme)

Listnatéa ihličnaté lesy (tajga) severného mierneho pásma – Severná Amerika,

Eurázia

 - sú pestré a bohaté, na oboch kontinentoch veľmi podobné

- rastlinstvo – buk, dub, hrab, jedľa , borovica, smrek, zakrpatené brezy a vŕby

- živočíšstvo – medveď, rys, kuna lesná, tetrov hlucháň, jeleň, daniel,

Listnatélesy južného mierneho pásma –

- na južnej pologuli sa vyskytujú listnaté lesy len v južnej časti Chile, v Tasmánii a na

Novom Zélande

- živočíšstvo - sa vzájomne veľmi odlišuje (endemity – inde sa nevyskytujú)

- sa vyvíjalo izolovane,

- Austrália, Nový Zéland – žije mnoho vačkovcov, vtákopysk, pštrosovité vtáky

(nandu, kivi),

- Južná Amerika – niekoľko druhov vačkovcov, lama, kondor

.

STUDENÉ PÁSMO – vysoké zemepisné šírky, priemerná teplota najteplejšieho mesiaca pod + 10 °C les nemôže rásť pre nedostatok tepla,

- studené podnebie po celý rok, málo zrážok

Tundry - krovité a bylinné tundry,

- les sa končí polárnou hranicou lesa – nízke stromy prechádzajú do krovitých foriem

nastupuje podzóna krovitých tundier – krovité vŕby, breza trpasličia ...

- smerom k pólom sa výška krovín zmenšuje a nastupujú bylinné a machovo lišajníkové

porasty – podzóna bylinnej tundry

- živočíšstvo – chudobné na druhy – kurovité vtáky, lumíky, pižmoň severský, polárna

líška, sob ...

Studené pustatiny polárnych oblastí

- nedostatok potravy, krátka leto – živočíšstvo sa sústreďuje na pobrežie a do mora

- mrož, tuleň, čajka, ľadový medveď, polárna líška, polárny zajac, čajka ....

- južná pologuľa (Antarktída) - tučniaky

Horizontálna zonálnosť (mimo pohorí) - biosféra

lesy

stepi

Rastlinstvo a živočíšstvo oceánov

Väčšina živočíšstva a rastlinstva svetového oceánu žije v jeho povrchových vrstvách, napr. planktón (drobné morské živočíšstvo a rastlinstvo bez aktívneho pohybu – zooplanktón, fytoplanktón) – dostatok svetla, rias, živočíšstva, rastlinstva ...

V plytkých (šelfových) moriach žije pobrežné (litorálne) živočíšstvo.

Vmorských hlbinách (takmer pustinné plochy – 57 % zem. povrchu) žije hlbokomorské (abysálne) živočíšstvo – mäsožravce, ktoré sa prispôsobili vysokému tlaku vody a nedostatku svetla.

Teplé moria – sú bohaté na druhy, ale nie na množstvo jedincov,

- sú domovom koralov (Austrália, Oceánia).

Studené moria sú „bohatšie“ na život

- druhovo chudobnejšie, ale bohaté na množstvo jedincov – tresky, slede) - ich voda

obsahuje viac kyslíka.

- v studených šelfových moriach vodách sú svetové loviská rýb - veľryby,

Vertikálne členenie biosféry (v pohoriach)

Zmenou klímy (teplota, zrážky) s rastúcou nadmorskou výškou sa v pohoriach vytvorili vertikálne zóny (stupne) vegetácie (závisí od geografickej šírky, v ktorej sa pohorie nachádza).

Vo vlhkých trópoch pokrýva les územie až do výšky 3500 m. Nad ním sú kroviny, ktoré prechádzajú ešte vyššie do bylinnej vegetácie a vysokohorských pustín. Najvyššie je zóna večného snehu a ľadu.

V rôznych oblastiach na Zemi je rôzne usporiadanie vegetácie – závisí od rozšírenia drevín a od geografických podmienok.

Vertikálne usporiadanie rastlinstva možno vyjadriť všeobecnou schémou:

1. nelesná zóna (savany, púšte, stepi v suchých oblastiach)
2. zóna lesa
3. zóna krovitých porastov,
4. zóna vysokohorských bylinných formácií,
5. 5. zóna večného snehu a ľadu.

Na Slovensku (v strednej Európe) je vertikálne členenie biosféry nasledovné:

- dubový stupeň (do 550 m n. m.),

- bukový stupeň (do 1300 m n. m.),

- smrekový stupeň (do 1710 m n. m.),

- stupeň kosodreviny (nad 1710 m n. m.) – nad hornou hranicou lesa,

- vysokohorské alpínske spoločenstvá (najvyššie časti pohorí).