Pôdotvorné činitele, procesy a pôdne typy

Prírodné vedy » Geografia

Autor: miruska (19)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 07.03.2022
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 151 slov
Počet zobrazení: 2 837
Tlačení: 135
Uložení: 128

Pôdotvorné činitele, procesy a pôdne typy

Členenie pôd – pôdne druhy

- pôdne typy

Pôdne druhy - členenie pôd na základe ich textúry (zrnitosti, drobivosti):

- ťažké pôdy (ílovité),

- stredne ťažké pôdy (hlinité)

ľahké pôdy (piesčité).

Vznik a vývin pôdy

Základná schéma vzniku pôd:

pôdotvorné činitelepôdotvorný procespôdne horizontypôdny profilpôdny typ

Pôdotvorné činitele– všetko, čo pôsobí na vznik, vývoj, vlastnosti a geografické

rozšírenie pôd (napr. horniny, reliéf ...) podmieňujú vznik pôdotvorného procesu.

Pôdotvorný proces je súhrn fyzikálnych, chemických a biologických procesov, ktoré

prebiehajú v pôde,

- pri tomto procese sa rozkladajú rôzne látky a tvoria sa nové, látky sa premiestňujú

(najčastejšie vodou – presakovaním, vzlínaním, horizontálnym presunom).

Pôdotvorné procesy rozčlenili pôdotvorný substrát na vrstvy – pôdne horizonty, ktoré sú

zákonite usporiadané, odlišujú sa farbou a vlastnosťami a možno ich pozorovať na

pôdnom profile (kolmý rez pôdou).

- podľa usporiadania horizontov sa určuje pôdny typ– je to základná jednotka triedenia

pôd,

- určitý pôdny typje veľká skupina pôd, ktoré vznikli pôsobením približne rovnakej

kombinácie pôdotvorných činiteľov.

- v pôdach určitého pôdneho typu sú rovnako usporiadané hlavné pôdne horizonty a ich

prirodzená úrodnosť je približne rovnaká.

Pôdne typy

Pôdne typy sa odlišujú pôdnym profilom.

Medzi pôdne typy patria: černozeme – najúrodnejšie pôdy

- hnedozeme - úrodné pôdy

- luvizeme (ilimerizované pôdy – na vlhších územiach),

- kambizeme (hnedé lesné pôdy) – listnaté lesy

- rendziny (horské pôdy, ktoré sa vytvorili na zvetralinách karbonátových hornín –

vápence, dolomity),

- fluvizeme (nivné pôdy),

- čiernice (lužné pôdy),

- rankre (extrémne skeletnaté pôdy – u nás nad hornou hranicou lesa),

- pseudogleje (v najnižších častiach nížin – opakovane sa zamokruje, ale aj

vysychá),

- glejové pôdy (blízko ležiacej podzemnej vody – vrchná časť je mokrá, alebo vlhká

väčšinu roka),

- podzoly (v oblasti ihličnatých lesov).

Rozšírenie pôdnych typov má svoje zákonitosti,

-horizontálnu zonálnosť  (od rovníka k pólom)

-vertikálnu zonálnosť  (v závislosti od nadmorskej výšky).

Horizontálna zonálnosť (od rovníka k pólom) – pôd a biosféry

Zonálne rozšírenie pôd(od rovníka k pólom)

V rovníkových oblastiach - zóna červeneno-žltých pôd ekvatoriálny a tropických

lesov.

- v Amazonskej nížine, v Konžskej panve a na Sundských ostrovoch

- v horúcom vlhkom podnebí prebieha pôdotvorný procesferalitizácie – pôdna hmota sa

obohacuje o voľné Fe2O3 (oxidy železa) a voľné oxidy Al (hliníka) vznikajú

feralitné pôdy s mocným červeným horizontom v ktorom sa hromadí železo a hlinik.

- pôvodných lesov rýchlo ubúda v prospech poľnohospodárskej pôdy,

- pestuje sa – cukrová trstina, kakaovník, tropické ovocie

- po odlesnení – pôda sa rýchlo znehodnocuje urýchlenou eróziou – najmä na svahoch

Zóna červených pôd saván

- zaberá najväčšie plochy v Afrika a Južnej Amerike,

- ďalej od rovníka – v suchom tropickom podnebí prebieha proces oželezenia – feritizácia

- bližšie k rovníku – vo vlhkom tropickom podnebí - feralitizácia

- využíva sa – ako pasienky, časť sa obrába primitívne, na plantážach – intenzívne

V púšťových pôdach tropického, subtropického a mierneho pásma – sa pre

nedostatok zrážok v pôdach hromadia soli a majú nepatrný obsah humusu (pod 1 %)

- rozlišujeme pôdy piesočnatých, kamenistých, hlinitých a štrkovitých púští

Žltozeme a červenozeme vlhkých subtropických lesov

sa vyskytuje na juhovýchode USA, v strednej a juhovýchodnej Číne, v južnom Japonsku

- pri intenzívnom chemickom zvetrávaní sa pôdy obohacujú o voľné oxidy Fe

oželeznenie

- žlté sfarbenie spôsobuje hydratovaný a červené sfarbenie dehydrovaný Fe2O3

- s použitím hnojív sa na nich pestujú – citrusy, bavlník, tabak, sója, čajovník

Gaštanové pôdy

- na suchých nízkotrávnatých stepiach

- sú plytšie a obsahujú menej humusu,

- sú suchšie a často bývajú i zasolené

- pestujú sa na nich - poľné kultúry, ktoré je potrebné zavlažovať, alebo sa využívajú ako

pasienky

Černozeme

- vznikli vo vlhších vysokotrávnatých stepiachlesostepiach mierneho pásma

- vznikli černozemným procesom – hromadením kvalitného humusu z koreňov stepných

tráv a bylín sa utvoril hlboký (60 – 100 cm) tmavosivý až sivočierny horizont

- majú drobnohrudkovú štruktúru, kvalitný humus, veľa živínpatrí k najúrodnejším

pôdam na svete (svetové obilnice)

Hnedozeme

- vznikli prevažne na sprašiach v nížinných dubových lesoch mierneho pásma

- prebieha v nich mierny proces ilimerizácie – presakujúca voda mechanicky premiestňuje

ílové častice z hornej do spodnej časti, kde sa hromadia – tým vzniká pod humusovým

horizontom A (nepresahuje 30 cm) mocný hrdzavohnedýiluviálny horizont B obohatený

o íl.

Kambizeme (hnedé lesné pôdy)

- vznikli v listnatých lesoch kontinentálneho pásma na silikátových horninách

- prevláda proces zaílenia – sialitizácia

- typické pre pohoria strednej, západnej a juhovýchodnej Európy

Podzolové pôdy

- vznikajú v chladnom podnebí s vysokými zrážkami

- zaberajú obrovské plochy Eurázie a Kanady

- prebieha tu podzolizačný proces – chemický rozklad minerálov silnými organickými

kyselinami (z kyslého opadu z ihličia)

- majú malú prirodzenú úrodnosť (živiny sú vyplavované),

- väčšinou sú zalesnené

Tundrové pôdy

- sú typické pre polárne krajiny s riedkou vegetáciou

- nízka teplota ovplyvňuje pôdotvorný proces – redukuje biotické i chemické procesy

organická hmota sa rozkladá pomaly a vytvára mocnú vrstvu rašelinového humusu,

ktorý sa hromadí na tvrdej nerozloženej hornine alebo na dlhodobo zamrznutej vrstve

(permafroste)

- v zime sú zamrznuté,

- v lete rozmočené

Výnimku zo zonálneho rozšírenia pôd tvoria pôdy azonálne – napr.:

fluvizeme (nivné pôdy)

čiernice (lužné pôdy) ich režim je ovplyvnený podzemnou vodou,

- rendziny - s výskytom na vápencoch.

Vertikálna zonálnosť hlavných pôdnych typov strednej Európy

aj Slovenska (v závislosti od nadmorskej výšky) – pôd a biosféry

rendziny – vápence, - dolomity

 

hnedé lesné pôdy

 

ilimerizované pôdy

 

hnedé lesné pôdy

 

ilimerizované pôdy

 

lužné pôdy

 

nivné pôdy

 

- vertikálna zonálnosť pôd je podmienená predovšetkým zmenou klimatických podmienok

v súvislosti s narastaním nadmorskej výšky

Černozeme – vznikli černozemným procesom v suchých, teplých miestach rovín strednej

Európy, v nadmorskej výške do 300 m

Hnedozeme  – lemujú černozeme na svahoch pahorkatín,

- sú to pôdy mierne teplého a mierne vlhkého podnebia,

- prebieha v nich proces miernej ilimerizácie – mechanický presun ílovitých častíc

presakujúcich vodou z hornej časti pôdy do spodnej, kde sa ílovité častice hromadia

- vzniká pôdny profil, kde pod humusovým horizontom A1 je ílovitými časticami obohatený

horizont B, ktorý má hnedú farbu,

- sú úrodné poľnohospodárske pôdy

Ilimerizované pôdy (luvizeme) – nadväzujú na hnedozeme smerom do vyššie

položených oblastí,

- v dôsledku vlhšieho podnebia je ilimerizačný proces intenzívnejší než v hnedozemiach

- ilimerizovaný horizont B je hrdzavohnedý

- kultivované ilimerizované pôdy sú stredne úrodné.

Hnedé lesné pôdy (kambizeme) typické pôdy vrchovín,

- pôdotvorným substrátom je skelet kremičitanových hornín,

- chemickým zvetrávaním sa uvoľňuje železo, ktoré intenzívne sfarbuje horizont B do

hneda

- humusový horizont A1 má malú hrúbku – býva hnedosivý,

- sú prevládajúcim pôdnym typom v strednej Európe,

- na svahoch s nižším sklonom sa nich možno pestovať menej náročné plodiny (zemiaky,

raž, ovos ...)

Podzolové pôdy – vznikli podzolizačným procesom

- pôdy vyšších hornatín,

- vytvorili sa pri hornej hranici lesa v kosodrevine na silikátových horninách,

- pre malú úrodnosť sú väčšinou zalesnené.

Výnimku zo zonálneho rozšírenie pôd tvoria pôdy azonálne. Sú to napr. fluvizeme (nivné pôdy) a čiernice (lužné pôdy), ktorých režim je ovplyvnený podzemnou vodou, resp. rendziny s výskytom na vápencoch.

Nivné pôdy (fluvizeme)  – vyvinuli sa v najnižšie položených miestach riečnych rovín,

- pokrývajú riečne náplavy pozdĺž vodných tokov,

- majú slabo vyvinuté pôdne horizonty,

- úrodnosť nivných pôd je veľmi rôzna,

- sú využívané ako polia, lúky a pastviny.

Lužné pôdy – čiernice – vyvinuli sa v rovnakých podmienkach ako nivné pôdy, ale vo

väčšej vzdialenosti od vodných tokov, kde záplavy nenarúšali tvorbu pôdy.

- sú typické svojím 30 cm – 100 cm hrubým tmavosivým humusovým horizontom

- patria k najúrodnejším pôdam strednej Európy

Pedosféra na malom území

- zmeny v charaktere pôdneho krytu môžeme často pozorovať aj na malú vzdialenosť.

- napr. – na nivách vodných tokovfluvizeme – nivné

- na terasách vodných tokov alebo vyvýšených častiach krajiny - hnedozeme

- v pohoriach  - južné svahy – vlhké (humózne) pôdy

- na vápencoch – rendziny

- na nevápencových horninách – kambizeme (hnedé lesné pôdy)

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Geografia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.017 s.
Zavrieť reklamu