Pôdotvorné činitele, procesy a pôdne typy
Typ práce: Ostatné
Jazyk:
Počet zobrazení: 2 837
Uložení: 128
Pôdotvorné činitele, procesy a pôdne typy
Členenie pôd – pôdne druhy
- pôdne typy
Pôdne druhy - členenie pôd na základe ich textúry (zrnitosti, drobivosti):
- ťažké pôdy (ílovité),
- stredne ťažké pôdy (hlinité)
- ľahké pôdy (piesčité).
Vznik a vývin pôdy
Základná schéma vzniku pôd:
pôdotvorné činitele → pôdotvorný proces → pôdne horizonty → pôdny profil → pôdny typ
Pôdotvorné činitele– všetko, čo pôsobí na vznik, vývoj, vlastnosti a geografické
rozšírenie pôd (napr. horniny, reliéf ...) podmieňujú vznik pôdotvorného procesu.
Pôdotvorný proces je súhrn fyzikálnych, chemických a biologických procesov, ktoré
prebiehajú v pôde,
- pri tomto procese sa rozkladajú rôzne látky a tvoria sa nové, látky sa premiestňujú
(najčastejšie vodou – presakovaním, vzlínaním, horizontálnym presunom).
Pôdotvorné procesy rozčlenili pôdotvorný substrát na vrstvy – pôdne horizonty, ktoré sú
zákonite usporiadané, odlišujú sa farbou a vlastnosťami a možno ich pozorovať na
pôdnom profile (kolmý rez pôdou).
- podľa usporiadania horizontov sa určuje pôdny typ– je to základná jednotka triedenia
pôd,
- určitý pôdny typje veľká skupina pôd, ktoré vznikli pôsobením približne rovnakej
kombinácie pôdotvorných činiteľov.
- v pôdach určitého pôdneho typu sú rovnako usporiadané hlavné pôdne horizonty a ich
prirodzená úrodnosť je približne rovnaká.
Pôdne typy
Pôdne typy sa odlišujú pôdnym profilom.
Medzi pôdne typy patria: černozeme – najúrodnejšie pôdy
- hnedozeme - úrodné pôdy
- luvizeme (ilimerizované pôdy – na vlhších územiach),
- kambizeme (hnedé lesné pôdy) – listnaté lesy
- rendziny (horské pôdy, ktoré sa vytvorili na zvetralinách karbonátových hornín –
vápence, dolomity),
- fluvizeme (nivné pôdy),
- čiernice (lužné pôdy),
- rankre (extrémne skeletnaté pôdy – u nás nad hornou hranicou lesa),
- pseudogleje (v najnižších častiach nížin – opakovane sa zamokruje, ale aj
vysychá),
- glejové pôdy (blízko ležiacej podzemnej vody – vrchná časť je mokrá, alebo vlhká
väčšinu roka),
- podzoly (v oblasti ihličnatých lesov).
Rozšírenie pôdnych typov má svoje zákonitosti,
-horizontálnu zonálnosť (od rovníka k pólom)
-vertikálnu zonálnosť (v závislosti od nadmorskej výšky).
Horizontálna zonálnosť (od rovníka k pólom) – pôd a biosféry
Zonálne rozšírenie pôd(od rovníka k pólom)
V rovníkových oblastiach - zóna červeneno-žltých pôd ekvatoriálny a tropických
lesov.
- v Amazonskej nížine, v Konžskej panve a na Sundských ostrovoch
- v horúcom vlhkom podnebí prebieha pôdotvorný procesferalitizácie – pôdna hmota sa
obohacuje o voľné Fe2O3 (oxidy železa) a voľné oxidy Al (hliníka) vznikajú
feralitné pôdy s mocným červeným horizontom v ktorom sa hromadí železo a hlinik.
- pôvodných lesov rýchlo ubúda v prospech poľnohospodárskej pôdy,
- pestuje sa – cukrová trstina, kakaovník, tropické ovocie
- po odlesnení – pôda sa rýchlo znehodnocuje urýchlenou eróziou – najmä na svahoch
Zóna červených pôd saván
- zaberá najväčšie plochy v Afrika a Južnej Amerike,
- ďalej od rovníka – v suchom tropickom podnebí prebieha proces oželezenia – feritizácia
- bližšie k rovníku – vo vlhkom tropickom podnebí - feralitizácia
- využíva sa – ako pasienky, časť sa obrába primitívne, na plantážach – intenzívne
V púšťových pôdach tropického, subtropického a mierneho pásma – sa pre
nedostatok zrážok v pôdach hromadia soli a majú nepatrný obsah humusu (pod 1 %)
- rozlišujeme pôdy piesočnatých, kamenistých, hlinitých a štrkovitých púští
Žltozeme a červenozeme vlhkých subtropických lesov
– sa vyskytuje na juhovýchode USA, v strednej a juhovýchodnej Číne, v južnom Japonsku
- pri intenzívnom chemickom zvetrávaní sa pôdy obohacujú o voľné oxidy Fe –
oželeznenie
- žlté sfarbenie spôsobuje hydratovaný a červené sfarbenie dehydrovaný Fe2O3
- s použitím hnojív sa na nich pestujú – citrusy, bavlník, tabak, sója, čajovník
Gaštanové pôdy
- na suchých nízkotrávnatých stepiach
- sú plytšie a obsahujú menej humusu,
- sú suchšie a často bývajú i zasolené
- pestujú sa na nich - poľné kultúry, ktoré je potrebné zavlažovať, alebo sa využívajú ako
pasienky
Černozeme
- vznikli vo vlhších vysokotrávnatých stepiach a lesostepiach mierneho pásma
- vznikli černozemným procesom – hromadením kvalitného humusu z koreňov stepných
tráv a bylín sa utvoril hlboký (60 – 100 cm) tmavosivý až sivočierny horizont
- majú drobnohrudkovú štruktúru, kvalitný humus, veľa živín – patrí k najúrodnejším
pôdam na svete (svetové obilnice)
Hnedozeme
- vznikli prevažne na sprašiach v nížinných dubových lesoch mierneho pásma
- prebieha v nich mierny proces ilimerizácie – presakujúca voda mechanicky premiestňuje
ílové častice z hornej do spodnej časti, kde sa hromadia – tým vzniká pod humusovým
horizontom A (nepresahuje 30 cm) mocný hrdzavohnedýiluviálny horizont B obohatený
o íl.
Kambizeme (hnedé lesné pôdy)
- vznikli v listnatých lesoch kontinentálneho pásma na silikátových horninách
- prevláda proces zaílenia – sialitizácia
- typické pre pohoria strednej, západnej a juhovýchodnej Európy
Podzolové pôdy
- vznikajú v chladnom podnebí s vysokými zrážkami
- zaberajú obrovské plochy Eurázie a Kanady
- prebieha tu podzolizačný proces – chemický rozklad minerálov silnými organickými
kyselinami (z kyslého opadu z ihličia)
- majú malú prirodzenú úrodnosť (živiny sú vyplavované),
- väčšinou sú zalesnené
Tundrové pôdy
- sú typické pre polárne krajiny s riedkou vegetáciou
- nízka teplota ovplyvňuje pôdotvorný proces – redukuje biotické i chemické procesy–
organická hmota sa rozkladá pomaly a vytvára mocnú vrstvu rašelinového humusu,
ktorý sa hromadí na tvrdej nerozloženej hornine alebo na dlhodobo zamrznutej vrstve
(permafroste)
- v zime sú zamrznuté,
- v lete rozmočené
Výnimku zo zonálneho rozšírenia pôd tvoria pôdy azonálne – napr.:
fluvizeme (nivné pôdy)
čiernice (lužné pôdy) ich režim je ovplyvnený podzemnou vodou,
- rendziny - s výskytom na vápencoch.
Vertikálna zonálnosť hlavných pôdnych typov strednej Európy
aj Slovenska (v závislosti od nadmorskej výšky) – pôd a biosféry
| |
| |
|
|
|
|
|
- vertikálna zonálnosť pôd je podmienená predovšetkým zmenou klimatických podmienok
v súvislosti s narastaním nadmorskej výšky
Černozeme – vznikli černozemným procesom v suchých, teplých miestach rovín strednej
Európy, v nadmorskej výške do 300 m
Hnedozeme – lemujú černozeme na svahoch pahorkatín,
- sú to pôdy mierne teplého a mierne vlhkého podnebia,
- prebieha v nich proces miernej ilimerizácie – mechanický presun ílovitých častíc
presakujúcich vodou z hornej časti pôdy do spodnej, kde sa ílovité častice hromadia
- vzniká pôdny profil, kde pod humusovým horizontom A1 je ílovitými časticami obohatený
horizont B, ktorý má hnedú farbu,
- sú úrodné poľnohospodárske pôdy
Ilimerizované pôdy (luvizeme) – nadväzujú na hnedozeme smerom do vyššie
položených oblastí,
- v dôsledku vlhšieho podnebia je ilimerizačný proces intenzívnejší než v hnedozemiach
- ilimerizovaný horizont B je hrdzavohnedý
- kultivované ilimerizované pôdy sú stredne úrodné.
Hnedé lesné pôdy (kambizeme) – typické pôdy vrchovín,
- pôdotvorným substrátom je skelet kremičitanových hornín,
- chemickým zvetrávaním sa uvoľňuje železo, ktoré intenzívne sfarbuje horizont B do
hneda
- humusový horizont A1 má malú hrúbku – býva hnedosivý,
- sú prevládajúcim pôdnym typom v strednej Európe,
- na svahoch s nižším sklonom sa nich možno pestovať menej náročné plodiny (zemiaky,
raž, ovos ...)
Podzolové pôdy – vznikli podzolizačným procesom
- pôdy vyšších hornatín,
- vytvorili sa pri hornej hranici lesa v kosodrevine na silikátových horninách,
- pre malú úrodnosť sú väčšinou zalesnené.
Výnimku zo zonálneho rozšírenie pôd tvoria pôdy azonálne. Sú to napr. fluvizeme (nivné pôdy) a čiernice (lužné pôdy), ktorých režim je ovplyvnený podzemnou vodou, resp. rendziny s výskytom na vápencoch.
Nivné pôdy (fluvizeme) – vyvinuli sa v najnižšie položených miestach riečnych rovín,
- pokrývajú riečne náplavy pozdĺž vodných tokov,
- majú slabo vyvinuté pôdne horizonty,
- úrodnosť nivných pôd je veľmi rôzna,
- sú využívané ako polia, lúky a pastviny.
Lužné pôdy – čiernice – vyvinuli sa v rovnakých podmienkach ako nivné pôdy, ale vo
väčšej vzdialenosti od vodných tokov, kde záplavy nenarúšali tvorbu pôdy.
- sú typické svojím 30 cm – 100 cm hrubým tmavosivým humusovým horizontom
- patria k najúrodnejším pôdam strednej Európy
Pedosféra na malom území
- zmeny v charaktere pôdneho krytu môžeme často pozorovať aj na malú vzdialenosť.
- napr. – na nivách vodných tokov – fluvizeme – nivné
- na terasách vodných tokov alebo vyvýšených častiach krajiny - hnedozeme
- v pohoriach - južné svahy – vlhké (humózne) pôdy
- na vápencoch – rendziny
- na nevápencových horninách – kambizeme (hnedé lesné pôdy)
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Pôdne typy | Referát | 2 970 slov | |
Pedosféra, Hlavné pôdne typy | Referát | 829 slov | |
Zonálnosť hlavných pôdnych typov zeme | Ostatné | 298 slov | |
27. zadanie – Svetový Oceán, Pôdy typy na Slovensku | Maturita | 496 slov |