Pohyby Zeme

Pohyby Zeme

Základné pohyby Zeme sú: 1. rotácia Zeme okolo vlastnej osi

1. obeh Zeme okolo Slnka.

Obeh Zeme okolo slnka

- Zem obieha okolo Slnka po elipsovitej dráhe – orbita

- pohybuje sa proti smeru hodinových ručičiek

- Slnko nie je v strede obežnej dráhy, ale v jednom z ohnísk

– najbližšie k Slnku – príslnie (perihélium) – 147 mil. km

– najďalej od Slnka – odslnie (afélium) – 152 mil. km

- dĺžka Zemskej dráhy – 936 mil. km,

- rýchlosť obehu sa mení v závislosti od polohy Zeme k Slnku -priemerná rýchlosť

29,76 km.s^-1 (v príslní 30,3 km.s^-1, v odslní 29,3 km^-1)

– nerovnomerná rýchlosť obehu má dôležité geografické dôsledky:

– dlhšie a menej teplé letá na severnej pologuli – nižšia rýchlosť v odslní

– kratšie i teplejšie letá na južnej pologuli – vyššia rýchlosť v čase príslnia

– rôzne dĺžky trvania polárneho dňa na južnom (179 dní) a severnom póle (186 dní)

- čas obehu je 365 dní 5 hodín 48 minút 45,7 sekúnd – tropický rok – je základom kalendárneho roka – 365 dní, prestupný rok – 366 dní (1x za 4 roky – naposledy r.2008)

Obeh Zeme okolo Slnka

Juliánsky rok – bol zavedený pri juliánskej reforme. Jeho dĺžka je 365,25 stredných slnečných dní. Od tropického roku sa odlišuje o 11 min 14 s a od jeho zavedenia až do roku 1582 narástol rozdiel medzi ním a tropickým rokom o 10 dní.
Gregoriánsky rok – je základnou kalendárnou jednotkou gregoriánskeho kalendára. Voláme ho aj stredným občianskym rokom. Je definovaný rovnako ako Tropický rok. Od tropického roku sa líši o 0,0003 dňa, a teda jeho dĺžka je 365,2425 stredných slnečných dní. Rozdiel medzi ním a tropickým rokom vzrastie na 1 deň za 3600 rokov.

Skutočné pohyby Zeme človek vníma ako zdanlivé pohyby Slnkapo oblohe.

V dôsledku otáčania Zeme okolo osi zdanlivo vychádza slnko na východe a pohybuje sa po oblohe na západ.

- zdanlivá dráha Slnka okolo Zeme sa uskutočňuje po kružnici zvanej ekliptika.

- predĺžená rovina zemského rovníka vytvára kružnicu – svetový rovník.Ekliptika

nesplýva so svetovým rovníkom, ale ho pretína v bodoch jarnej a jesennej

rovnodennosti a najviac sa vzďaľuje v bodochletného a zimného slnovratu (23,5°).

- v priebehu roka sa v dôsledku obehu Zeme okolo Slnka a sklonu osi rotácie Zeme

k rovine obehu mení výška slnka nad obzorom.

- u nás je slnko najvyššie na oblohe v lete v čase letného slnovratu (21. 6.) a najnižšie

v čase zimného slnovratu (22. 12.).

- v čase jarnej rovnodennosti 21. 3. a jesennej rovnodennosti 23. 9. je všade na Zemi

rovnako dlhá noc (12 hodín) a deň.

Zdanlivý pohyb Slnka na oblohe

Uhol zemskej osi k rovine obehu

Zemská os je naklonená k rovine obehu Zeme okolo Slnka (ekliptike) pod uhlom 66º 30´a udržuje si stále rovnaký smer – to je príčina, že pri obehu Zeme okolo Slnka prichádza k striedaniu ročných období (jeho príčinou nie je zmena vzdialenosti od Slnka, ale sklon zemskej osi).

Sklon Zemskej osi

Polárny deň a polárna noc

Uhol dopadu slnečných lúčov na Zem

1. 3. – jarná rovnodennosť

astronomická jar

severný pól – začína polárny deň

južný pól – začína polárna noc

1. 9.- jesenná rovnodennosť

astronomická jeseň

severný pól – začína polárna noc

južný pól – začína polárna deň

deň = 12 hodín

noc = 12 hodín

90 º – 49s.z.š. = 41º – 0º = 41º

(41° výška Slnka nad obzorom)

1. 6. – letný slnovrat

deň = 16 hodín

noc = 8 hodín

začína astronomické leto

severný polárny kruh – polárny deň

južný polárny kruh – polárna noc

90 º – 49s.z.š. = 41º + 23,5º = 64,5º

1. 12 – zimný slnovrat

deň = 8 hodín

noc = 16 hodín

začína astronomická zima

južný polárny kruh – polárny deň

severný polárny kruh – polárna noc

90 º – 49s.z.š. = 41º – 23,5º = 17,5º

Striedanie príklonu a odklonu severnej a južnej pologule k Slnku počas obehu Zeme zapríčiňuje:

1. Zmenu poludňajšej výšky Slnka nad obzorom.
2. Zmenu dĺžky dňa a noci.

1. Striedanie prílevu svetla a tepla v priebehu roka, a tým aj rozčlenenie na ročné astronomické obdobia.

Rotácia Zeme

Rotácia Zeme – Otáčanie Zeme okolo osi zo západu na východ.

- Pozorovateľovi na Zemi sa to javí ako pohyb Slnka na oblohe od východu na západ

počas jedného dňa.

Čas rotácie – Čas otočenia Zeme okolo vlastnej osi ( o 360º) trvá 23 hodín 56 minút a 4

sekundy – hviezdny deň.

- čas na Zemi sa riadi podľa Slnka, preto bol zavedený – slnečný deň (pravý, stredný)

– pravý slnečný deň – je čas, ktorý uplynie medzi dvoma po sebe nasledujúcimi

vrcholeniami Slnka na tom istom poludníku. (Tento čas sa mení, pretože rýchlosť pohybu

Zeme v prerihéliu je väčšia ako v aféliu).

- nepravidelný pohyb Slnka po ekliptike sa nahradil pravidelným pohybom s konštantnou

rýchlosťou po svetovom rovníku – stredný slnečný deň – čas, za ktorý sa dostane na

tom istom mieste slnko dvakrát po sebe do najvyššej polohy na oblohe. Na Zemi je to

24 hodín. Je základom občianskej časomiery.

Uhlová rýchlosť rotácie

Počas slnečného doňa sa otočia všetky body na zemskom povrchu o 360º. Majú rovnakú uhlovú rýchlosť rotácie 15º za jednu hodinu(1º za štyri minúty).

V dôsledku rotácie vrcholí Slnko postupne od východu na západ nad rôznymi poludníkmi. Každé miesto, ktoré leží na určitom poludníku, má v tom istom okamihu rovnaký miestny čas.

Až v 19. storočí bol zavedený pásmový čas (časové pásma).

Zemeguľa je rozdelená v poludníkovom smere na 24 časových pásem. Každé pásmo je široké približne 15º a riadi sa miestnym časom poludníka, ktorý prechádza jej stredom.

Svetový čas – je stredný slnečný čas nultého poludníka, ktorý prechádza hvezdárňou v Greenwichi (Londýn). Od neho 7,5º smerom na východ a na západ sa vytvorilo prvé časové pásmo.

Na Slovensku sa používa stredoeurópsky čas, ktorý sa riadi podľa miestneho času poludníka 15º v. g. d. Je o jednu hodinu predsunutý pred svetovým časom. V lete sa používa tzv. sezónny (letný) čas, ktorý je u nás totožný s východoeurópskym časom.

Dátumová hranica – tvorí ju 180. poludník – tu sa deň začína i končí. Pri jeho prechode musíme meniť dátum – zo západnej na východnújeden deň pridáme, v opačnom smere jeden deň odoberieme.

V skutočnosti sa hranice časových pásiem a dátumovej hranice nekryjú celkom s priebehom poludníkov, ale spravidla s hranicami štátov a oblastí – je to výhodnejšie z administratívnych a ekonomických dôvodov

Časové pásma Zeme

západne od Greenwicha SEČ + 1 h východne od Greenwicha

dátumová hranica

Geografické dôsledky zemskej rotácie sú:

1. Striedanie dňa a noci, ktoré spôsobuje denný rytmus života na Zemi.
2. Odchyľovanie pohybujúcich telies, a to na severnej pologuli doprava a na južnej doľava.

Sila, ktorá pôsobí na odchyľovanie sa od smeru pohybu, sa volá Coriolisova sila. Zapríčiňuje stáčanie morských prúdov, vetrov i riek na severnej pologuli doprava a južnej pologuli doľava.

1. Slapové javy – spôsobuje zemská rotácia a príťažlivá sila Mesiaca.

Nutácia je pohyb skutočného pólu rovníka okolo stredného pólu rovníka po kružnici v zápornom smere v perióde 18,61 roka. Jej príčinou sú periodické zmeny gravitačných účinkov Mesiaca na rotujúci zemský elipsoid. Vplyvom nutácie sa mení poloha pólu svetového (nebeského) rovníka a tým aj poloha svetového rovníka. Poloha pólu ekliptiky ostáva nezmenená, a mení sa len poloha jarného bodu a sklon ekliptiky. Precesia predstavuje pohyb osi zemského zotrvačníka okolo pevnej osi v priestore pod vplyvom vonkajších gravitačných síl. Spôsobujú ju gravitačné účinky Slnka a Mesiaca na zemský elipsoid. Objavil ju Hipparchos. Precesia spôsobuje pohyb jarného a jesenného bodu po ekliptike. Jej hodnota je približne 50´´ za rok. Perióda precesie má dĺžku 25725 rokov a nazývame ju Platónsky rok.