Tvar a rozmery Zeme

Tvar a rozmery Zeme

- guľovitú podobu Zeme dokázal už v 4. stor. pr. n. l. Aristoteles kruhovitým tvarom

zemského tieňa na Mesiaci pri jeho zatmení.

- v 17. stor. I. Newton dospel k názoru, že Zem nie je presnou guľou, ale má tvar

rotačného elipsoidu, ktorý je sploštený v oblastiach pólov.

- merania z umelých družíc Zeme stále upresňujú údaje o jej skutočnom tvare a veľkosti.

Dokazujú, že Zem má nepravidelný hruškovitý tvar – kardioid.

Fyzický zemský povrch je veľmi členitý, a preto pre výpočet nevhodný. Zemské teleso musíme preto zjednodušiť.

Teleso, ktoré vo fyzikálnom zmysle najlepšie vystihuje tvar a veľkosť Zeme – geoid.

- povrch geoiduje určený ako povrch strednej pokojnej hladiny svetového oceánu, ktorý

pomyselne prebieha aj pod kontinentmi.

- tento povrch je v ktoromkoľvek bode kolmý na smer pôsobenia zemskej gravitácie – je

geometricky nepravidelné teleso, ktoré nahradzujeme geometricky pravidelným telesom -

rotačným elipsoidom.

- keď jeho povrch (rotačného elipsoidu) je matematicky vypočítaný a tvorí referenčnú

plochu, ktorá slúži na konštrukciu máp, preto sa volá referenčný elipsoid (sféroid) –

elipsoid, na ktorý sa vzťahujú výpočty.

V 19. a 20. storočí bolo vypočítaných mnoho referenčných elipsoidov (Besselov - 1841, Hayfordov - 1911, Krasovského – 1940, medzinárodný – 1967, WGS - 1984)

Veľkosť a rozmery Zeme (Krasovského elipsoidu) :

Veľká (hlavná) poloos (stred Zeme – rovník) 6378, 245 km.

Malá (vedľajšia) poloos (stred Zeme – pól) 6356,863 km.

Dĺžka rovníka 40 075,695 km.

Dĺžka poludníka 40 008,548 km

Povrch Zeme 510,1 mil. km2.

Objem Zeme 1 083 miliárd km3

Hmotnosť Zeme 5 977 . 10²⁴ kg

V prípade udávania tvaru Zeme ako guľa (referenčná guľa) je zemský polomer 6371 km.

Najpoužívanejším súradnicovým systémom na svete je systém WGS 84, s ktorým pracuje aj družicový navigačný systém pre určovanie polohy (GPS – globálny polohový systém)

Dôsledky guľovitého tvaru Zeme :

1. zmenšovanie uhla dopadu slnečných lúčov od rovníka k pólom – nerovnomerné rozloženie množstva slnečného žiarenia, a tým aj nerovnomerné zohrievanie zemského povrchu
2. znižovanie prílevu svetla a tepla – od rovníka k pólom
3. vznik teplotných, tlakových, veterných, zrážkových a podnebných pásiem
4. v konečnom dôsledku pásmovitosť celej krajinnej sféry – pôdneho krytu, rastlinstva a živočíšstva ...

Tvar a rozmery Zeme

Pásmovité usporiadanie javov v atmosfére