Základné poznatky o biosfére

Základné poznatky o biosfére

Biosféra - geosféra (časť krajinnej sféry) – priestor života rastlín, živočíchov a mikroorganizmov na Zemi – živý obal Zeme.

Mocnosť biosféry sa takmer zhoduje s mocnosťou krajinnej sféry (od litosféry – po troposféru).

Biosféru ako súčasť krajinnej sféry skúma biogeografia - orientuje sa na rastlinstvo (fytogeografia), ktoré v biosfére prevláda, tvorí 90 % biosféry a živočíšstvo (zoogeografia).

Biosféramávýznamnú úlohu v obehu energie, vody a ostatných látok v krajine (akumuluje a pretvára slnečnú energiu na živú hmotu).

- v chemickom zložení biosféry zohrávajú hlavnú úlohu kyslík, uhlík a vodík – tieto prvky

tvora 96,5 % živej hmoty.

V biosfére neprestajne prebiehajú významné biochemické procesy : produkcia

a dekompozícia.

Produkcia – tvorba organických látok – prevažne fotosyntetizujúcimi organizmami.

Dekompozícia – rozklad odumretej organickej hmoty.

Súhra týchto protikladných procesov ovplyvňuje všetky geosféry a má význam pre existenciu života v biosfére.

Ekologické činitele

Jednotlivé krajinné zložky rôznym spôsobom vplývajú na živé organizmy ako ekologické činitele (voda, svetlo, teplo, pôda, reliéf).

Voda - časť organizmov môže žiť len vo vode– vodné organizmy :

- morské – žralok

- sladkovodné – lotos, pstruh

- podľa nárokov na vodu poznáme rastliny:

– vlhkomilné (hygrofyty – na zamokrených miestach)– záružlie, hroch

- suchomilné (xerofyty) – kaktus, škorpión

- sukulenty – úsporne hospodária s vodou, tvoria zásoby vody

(baobab), zhadzujú listy v období sucha.

- na prechodných miestach – mezofyty – nezábudka, žaba

Teplo a svetlo – rastliny – teplomilné - melóny, tekvice, ťava,

- chladnomilné – oziminy, ľadový medveď,

- svetlomilné – hrubá kôra – borovica, breza, dub,

- uhorka, jašterica

- tieňomilné - tôňomilné – hladká kôra – buk, jedľa

- fialka, krtko

Pôda - hygrofyty - vlhké pôdy - záružlie,

- nitrofilné rastliny - náročné na dusík – pŕhľava, baza,

- kalcifilné - náročné na vápnik – plesnivec alpínsky,

- acidofilné - kyslépôdy – brusnica, čučoriedka,

- halofyty - zasolenépôdy - borovica.

Osobitne úzku závislosť pozorujeme medzi živočíšstvom a rastlinstvom.

Rastlinstvo poskytuje živočíchom potravu (bylinožravce) a úkryt.

- lesné živočíšstvo – žije na zemi, v pôde alebo v korunách stromov,

- na stepiach a tundrách – sú značne zastúpené hlodavce a kurovité vtáky (hniezdia na

zemi, zle lietajú, dobre bežia),

- v savanách – žije mnoho rýchlonohých kopytníkov (zebry, antilopy).

Organizmy spätne ovplyvňujú ostatné krajinné zložky:

- zúčastňujú sa na tvorbe pôdy,

- rastlinstvo vplýva na povrchový odtok vody, výpar, tlmí vietor, zmenšuje teplotné výkyvy,

Vzniká veľmi zložitý systém vzájomných a mnohostranných vzťahov, pri ktorých ekologické činitele pôsobia súborne.

Podľa ekologických podmienok daného miesta sa rastliny a živočíchy združujú a vytvárajú spoločenstvo rastlín (fytocenózu) a spoločenstvo živočíchov (zoocenózu),

- zákonitý súbor rastlín a živočíchov sa nazýva biocenóza.

- spoločenstvo rastlín a živočíchov spolu s ostatnými krajinnými zložkami daného miesta

tvoria biogeocenózu (ekosystém).