Litosféra je pevný vonkajší obal Zeme, ktorý zahŕňa zemskú kôru a najvrchnejšiu časť zemského plášťa. Nie je súvislá, ale rozdelená na jednotlivé litosférické dosky, ktoré sa neustále pohybujú. Ich pohyb ovplyvňuje podobu zemského povrchu a súvisí so vznikom pohorí, sopiek, zemetrasení, oceánskych priehlbín či nových oceánov.
V nasledujúcich poznámkach sa pozrieme na stavbu Zeme, zloženie a členenie litosféry, druhy hornín, pohyb litosférických dosiek a geomorfologické procesy, ktoré formujú povrch našej planéty.
| litosféra | stavba Zeme | zemská kôra |
| rozdelenie litosféry | zloženie litosféru | astenosféra |
| litosférické dosky | dôsledky pohybov dosiek | geomorfologické procesy |
Planétu Zem tvoria viaceré sústredené obaly, ktoré majú určité charakteristické chemické zloženie a fyzikálne vlastnosti.
Geológia – jej objektom štúdia je litosféra.
Litogeografia – študuje zemskú kôru (vrchná časť litosféry) – zameriava sa na jej priestorové rozloženie, vzťahy k ostatným zložkám krajiny a význam hornín v krajine.
| Stavba Zeme | ||
|---|---|---|
| Geosféra | Magnetosféra | Exosféra |
| Atmosféra | Ionosféra | Termosféra |
| Mezosféra | Hydrosféra | Stratosféra |
| Biosféra | Troposféra | Pedosféra |
| Litosféra | Zemská kôra | Pevninská kôra |
| Oceánska kôra | Vrchný plášť | Najvrchnejší plášť |
| Zemský plášť | Astenosféra | Hranica vrchný-spodný plášť |
| Spodný plášť | Vonkajšie jadro | Zemské jadro |
| Vnútorné jadro | ||
Zem tvorí zemské jadro, zemský plášť a zemská kôra.
Zemská kôra je „najtenšia vrstva“ – obal Zeme (najvrchnejšia časť Zeme), oddelená od zemského plášťa tzv. Mohorovičičovou plochou diskontinuity (nespojitosti) v hĺbke 35 km.
Pevninská litosféra – je základom pevnín.
Oceánska litosféra – tvorí dno oceánov a morí.
Zemský plášť je od zemského jadra oddelený plochami diskontinuity v hĺbke 2 900 km, jeho hustota je 3,3 – 5,7 g.cm-3.
Astenosféra – vrstva roztavených hornín zemského plášťa.
astenosféra
Zemské jadro predstavuje najvnútornejšiu časť zemského telesa s hustotou 9,4 – 15 g.cm-3.
litosféra
Kontinentálna kôra s priemernou hrúbku 30 – 40 km buduje kontinenty, pobrežné šelfy a kontinentálne svahy v oceánoch.
Člení sa na:
Oceánska kôra má mocnosť od 5 do 12 km, nachádza sa pod oceánmi a tvorí ju len vrchná – sedimentárna vrstva, ktorá leží priamo na spodnej čadičovej vrstva.
1) kontinentálna kôra
2) oceánska kôra
3) astenosféra
Z chemického hľadiska delíme prvky v zemskej kôre na makroelementy a mikroelementy.
Makroelementy – sú prvky zastúpené v zemskej kôre viac ako jedným klarkom, t. j. viac ako hmotnostným percentom.
Povahu makroelementov má len osem chemických prvkov, tvoria 97,85 % horninovej časti zemskej kôry (do hĺbky 16 km). Najčastejšími minerálmi sú zlúčeniny prvkov (O2 – kyslík, Si – kremík, Al – hliník) – kremičitany a hlinitokremičitany. Tieto minerály sa podieľajú na stavbe zemskej kôry až 75 %. Oxidy tvoria 17 %, z toho kremeň 12 %, vápence 2 %, ...
Mikroelementy – H – vodík 0,88 %, Ti – titán 0,58, Cl – chlór 0,19 % ....
Zemská kôra je budovaná horninami.
Horniny sú neživé prírodniny zložené z viacerých minerálov, napr. žula (granit) je zložená z kremeňa, živcov a sľúd.
Horniny rozdeľujem podľa pôvodu a spôsobu vzniku na:
Na stavbe zemskej kôry sa podieľajú magmatické horniny asi 95 % a sedimentárne horniny 5 % (metamorfované horniny sú priradené k horninám, z ktorých vznikli).
MAGMATICKÉ HORNINY – vznikajú kryštalizáciou kremičitanovej taveniny s obsahom plynov a pár – magmy alebo lávy v rôznych častiach zemskej kôry.
Rozdeľujeme ich:
SEDIMENTÁRNE HORNINY – vznikajú usadením rozpadnutých a rozložených pôvodných starších hornín (vyvretých, premenených, usadených).
Proces vzniku usadených hornín:
Mechanické a chemické rozrušovanie hornín sa nazýva zvetrávanie.
Mechanické zvetrávanie – rozpad hornín vplyvom striedanie teploty, účinkom mrazu, rastom kryštálov, ale aj činnosťou organizmov.
Chemické zvetrávanie – horniny sa pôsobením vody a vzduch rozkladajú a menia zvetraliny iného chemického zloženia a vlastností ako pôvodné horniny.
Podľa spôsobu vzniku a povahy materiálu ich delíme na:
METAMORFOVANÉ HORNINY – vznikajú premenou vyvretých a usadených hornín v hĺbkach zemskej kôry (vysoká teplota a tlak – mramor).
Zemská kôra spolu s vrchnou časťou zemského plášťa tvoria litosféru (po astenosféru – 100 až 200 km).
Geológia – jej objektom štúdia je litosféra.
Litosféra nie je celistvá, je rozlámaná a rozdelená na pevné litosférické dosky (platne), ktoré sa pohybujú (vzďaľujú, približujú, podsúvajú, zrážajú, nasúvajú, kĺžu popri sebe) po astenosfére (plastická vrstva) a môžu meniť svoju polohu.
Hlavné litosférické dosky sú: americká, euroázijská, africká, indoaustrálska, tichooceánska, antarktická, Nazca.
Litosférické dosky
Dôsledkom pohybu litosférických dosiek je premena oceánskeho dna a pohyb pevnín (kontinentov).
Litosférické dosky od seba oddeľujú:
subdukcia – podsúvanie litosférických dosiek
Pohyby litosférických dosiek, zlomy
Vznik pevnín a oceánov vysvetlil Nemec Wegener – Wegenerova teória kontinentálneho driftu (posuvu, vychýlenia).
Pohyb kontinentov súvisí so zložitými procesmi vzniku pevninskej oceánske kôry – ich pôsobením vznikol v prahorách veľký pevninský celok.
→ pôvodne jeden prakontinent Pangea obklopoval svetový praoceán Panthalassa s jediným morom Tethys, ktoré hlboko prenikalo do prapevniny.
→ koncom prvohôr (v perme asi pred 250 mil. rokmi) sa rozdelila na dve časti:
→ časti boli oddelené morom Tethys, oceán Panthalassa → ďalšie posuny → vznik dnešných svetadielov.
→ pravdepodobne – Afrika takmer zničí Stredozemné more,
– Austrálie – posun na sever,
– Kalifornia sa oddelí od Ameriky.
Panthalassa (praoceán) Tethys (more)
Fosílne nálezy na kontinentoch.
Sú procesy, ktoré sa podieľajú na vytváraní a premenách povrchu Zeme. Rozdeľujú sa na vnútorné a vonkajšie. Ich činnosťou vznikajú všetky formy georeliéfu.