Litosféra

Litosféra

Základné pojmy – litosféra

Stavba zemského telesa

Planétu Zem tvoria viaceré sústredené obaly, ktoré majú určité charakteristické chemické zloženie a fyzikálne vlastnosti,

- obaly sú navzájom zoskupené do troch hlavných geosfér usporiadaných podľa hustoty

a navzájom oddelených plochami nespojitosti.

Geológia – jej objektom štúdia je litosféra.

Litogeografia – študuje zemskú kôru (vrchná časť litosféry) – zameriava sa na jej

priestorové rozloženie, vzťahy k ostatným zložkám krajiny a význam

hornín v krajine.

Stavba Zeme

Zem tvorí zemské jadro, zemský plášť a zemská kôra.

1. Zemská kôra(SIAL)

Zemská kôra je „najtenšia vrstva“ – obal Zeme (najvrchnejšia časť Zeme), oddelená od

zemského plášťa tzv. Mohorovičičovou plochou diskontinuity (nespojitosti) v hĺbke 35 km.

- tvoria ju utuhnuté, pevné horniny a spolu s vrchnou časťou zemského plášťa po

astenosféru (100 – 200 km) sa označuje ako litosféra - delí sa na pevninskú

a oceánsku litosféru .

LITOSFÉRA

Pevninská litosféra - je základom pevnín.

- dosahuje hrúbku 150–250 km (zemská kôra do 50 km),

- tvoria ju vrstvy žulová, čadičová a peridotitová, ktoré väčšinou pokrývajú usadené

horniny.

Oceánska litosféra - tvorí dno oceánov a morí,

- je tenšia (zemská kôra do 7 km) a mladšia ako pevninská

- jej základom je čadičová vrstva, pokrývajú ju sedimenty - pod čadičovou vrstvou sú vyvreté a premenené horniny

- v oceánskej litosfére chýba žulová vrstva.

1. Zemský plášť(SIMA) – je od zemského jadra oddelený plochami diskontinuity v hĺbke

2 900 km, jeho hustota je 3,3 – 5,7 g.cm^-3.

- skladá sa prevažne zo Mg-Fe-Al silikátov a má pomerne zložitú stavbu.

- v hĺbkach od 100 do 200 km sa nachádza plastická zóna – astenosféra, po ktorej sa

„pohybujú“ jednotlivé kryhy zemskej kôry – litosférické dosky.

Astenosféra - vrstva roztavených hornín zemského plášťa.

- je plastická.

- nachádza sa pod zemskou kôrou.

astenosféra

1. Zemské jadro(NIFE) - predstavuje najvnútornejšiu časť zemského telesa s hustotou

9,4 – 15 g.cm^-3.

- tvorí ho predovšetkým železo (90 %) a nikel (8 %)

- predpokladá sa, že vonkajšia časť jadra je v kvapalnom (viskónznom) stave a len

vnútorné tzv. „jadierko“ je tuhé.

litosféra

Stavba zemskej kôry

1. Kontinentálna kôra – s priemernou hrúbku 30 – 40 km buduje kontinenty, pobrežné šelfy a kontinentálne svahy v oceánoch.

Člení sa na:

- vrchnú – sedimentárnu vrstvu (usadené horniny),

- strednú – granitovú vrstvu (magmatické a metamorfované horniny)

- spodnú – čadičovú (bazaltovú vrstvu)

1. Oceánska kôra – má mocnosť od 5 do 12 km, nachádza sa pod oceánmi a tvorí ju len

vrchná – sedimentárna vrstva, ktorá leží priamo na spodnej čadičovej vrstva.

1) kontinentálna kôra

2) oceánska kôra

3) astenosféra

Chemické zloženie zemskej kôry

 Z chemického hľadiska delíme prvky v zemskej kôre na makroelementy a mikroelementy.

Makroelementy – sú prvky zastúpené v zemskej kôre viac ako jedným klarkom t.j. viac ako hmotnostným percentom.

Povahu makroelementov má len osem chemických prvkov, tvoria 97,85 % horninovej časti zemskej kôry (do hĺbky 16 km). Najčastejšími minerálmi sú zlúčeniny prvkov (O₂ – kyslík, Si - kremík, Al – hliník) – kremičitany a hlinitokremičitany. Tieto minerály sa podieľajú na stavbe zemskej kôry až 75 %. Oxidy tvoria 17 %, z toho kremeň 12 %, vápence 2 %, ...

Mikroelementy – H – vodík 0,88 %, Ti – titán 0,58, Cl – chlór 0,19 % ....

Horninové zloženie zemskej kôry

Zemská kôra je budovaná horninami.

Horniny sú neživé prírodniny zložené z viacerých minerálov, napr. žula (granit) je zložená z kremeňa, živcov a sľúd.

Horniny rozdeľujem podľa pôvodu a spôsobu vzniku na:

1. magmatické (vyvreté) – magmatity,
2. sedimentárne (usadené) – sedimenty,
3. metamorfované (premenené) – metamorfity.

Na stavbe zemskej kôry sa podieľajú magmatické horniny asi 95 % a sedimentárne horniny 5 %(metamorfované horniny sú priradené k horninám, z ktorých vznikli).

MAGMATICKÉ HORNINY - vznikajú kryštalizáciou kremičitanovej taveniny s obsahom plynov a pár – magmy alebo lávy v rôznych častiach zemskej kôry.

Rozdeľujeme ich:

- podľa miesta vzniku – na hlbinné (intruzívne), žilné (podpovrchové), a výlevné (efúzne)

- podľa veku – na mladšie (neovulkanity) a staršie (paleovulkanity)

- podľa chemického a mineralogického zloženia

– na kyslé (žula, ryolit – nad 65 % SiO₂),

- neutrálne (diorit, andezit – 52 – 65 % SiO₂),

- bázické (gabro, čadič – 42 – 52 % SiO₂),

- ultrabázické (peridotit pod 42 % SiO₂).

SEDIMENTÁRNE HORNINY– vznikajú usadením rozpadnutých a rozložených pôvodných starších hornín (vyvretých, premenených, usadených).

Proces vzniku usadených hornín:

1. zvetrávanie – rozpad a rozklad hornín (mechanické, chemické a biologické)
2. transport – premiestňovanie a triedenie úlomkov
3. sedimentácia unášaných úlomkov (štrk, piesok, hlina, spraš), vyzrážanie

z vodných roztokov (travertín, dolomit)

1. diagenéza – spevňovanie sedimentov (pieskovce, zlepence).

Mechanické a chemické rozrušovanie hornín sa nazýva zvetrávanie.

Mechanické zvetrávanie – rozpad hornín vplyvom striedanie teploty, účinkom mrazu

rastom kryštálov, ale aj činnosťou organizmov.

Chemické zvetrávanie – horniny sa pôsobením vody a vzduch rozkladajú a menia

zvetraliny iného chemického zloženia a vlastností ako pôvodné

horniny.

Podľa spôsobu vzniku a povahy materiálu ich delíme na:

- úlomkovité (klasické),

- spevnené (zlepenec, pieskovec, kremenec, ílovec),

- nespevnené  (štrk, piesok, hlina, spraš, íl),

- chemické (travertín, krieda, bauxit),

- biogénne  (vápenec, dolomit, rašelina, uhlie).

METAMORFOVANÉ HORNINY – vznikajú premenou vyvretých a usadených hornín v hĺbkach zemskej kôry (vysoká teplota a tlak – mramor.)

LITOSFÉRA A JEJ ČLENENIE

 Zemská kôra spolu s vrchnou časťou zemského plášťa tvoria litosféru(po

astenosféru – 100 až 200 km).  

- jej priestorové rozčlenenie a vzťah k ostatným zložkám krajiny a význam hornín v krajine

študuje litogeografia.

Geológia – jej objektom štúdia je litosféra.

Litosféra nie je celistvá, je rozlámaná a rozdelená na pevné litosférické dosky (platne), ktoré sapohybujú (vzďaľujú, približujú, podsúvajú, zrážajú, nasúvajú, kĺžu popri sebe) po astenosfére (plastická vrstva) a môžu meniť svoju polohu.

- litosférické dosky sa pohybujú rýchlosťou 1 až 5 cm, maximálne 14 cm za rok.

- hybnou silou pohybu sú pravdepodobne tepelné rozdiely v astenosfére.

- prehriate masy s menšou hustotou stúpajú a chladnejšie , ťažšie, klesajú.

Hlavné litosférické dosky sú:  americká, euroázijská, africká, indoaustrálska,

tichooceánska, antarktická, Nazca.

Litosférické dosky

Dôsledkom pohybu litosférických dosiek je premena oceánskeho dna a pohyb pevnín

(kontinentov),

- vznikajú - pásmové pohoria – zrážaním dvoch litosférických dosiek (Himaláje, Alpy),

- sopky – pri ponáraní litosférickej dosky v priekope pod susednú dosku

(Kurilský, Japonský ostrovný oblúk)

- zlomy (zlom San Andreas v Kalifornii), zemetrasenia - kĺzaním dvoch dosiek vedľa

seba

- zárodky budúcich oceánov (Adenský záliv a Červené more) ...

Litosférické dosky od seba oddeľujú – transformné zlomy,

- pásmové pohoria,

- oceánske priekopy,

- pevninské rifty (tektonické trhliny, pukliny v zemskej kôre)

- rifty v oceánskych chrbtoch

subdukcia – podsúvanie litosférických dosiek

Pohyby litosférických dosiek, zlomy

Reliéf oceánskeho dna a pohyb litosférických dosiek

Vznik pevnín a oceánov

- vysvetlil Nemec Wegener – Wegenerova teória kontinentálneho driftu (posuvu,

vychýlenia)

- pohyb kontinentov súvisí so zložitými procesmi vzniku pevninskej oceánske kôry – ich pôsobením vznikol v prahorách veľký pevninský celok à

à pôvodne jeden prakontinent Pangea obklopoval svetový praoceán Panthalassa

s jediným morom Tethys, ktoré hlboko prenikalo do prapevniny

à koncom prvohôr (v perme asi pred 250 mil. rokmi) sa rozdelila na dve časti:

1. A. na severe – Laurázia (Severná Amerika, Európa a Ázia)
2. B. na juhu – Gondwana (Južná Amerika, India, Afrika, Austrália a Antarktída)

à časti boli oddelené morom Tethys, oceán Panthalassaà ďalšie posuny à

vznik dnešných svetadielov

• Indie - presun k severnej časti à vznik Himalájí
• kontinenty sa stále pohybujú :

àpravdepodobne – Afrika takmer zničí Stredozemné more,

- Austrálie – posun na sever,

- Kalifornia sa oddelí od Ameriky

• fosílne (vyhynuté) rastliny – na rôznych svetadieloch

• svetadiely: 1) Ázia (44,5 mil.km²)

2) Afrika (30,5 mil.km²)

3) Amerika (42 mil.km²)

4) Antarktída (13 mil.km²)

5) Európa (10,5 mil.km²)

6) Austrália a Oceánia (8,5 mil.km²)

- kontinenty: 1) Eurázia

2) Severná Amerika

3) Južná Amerika

4) Antarktída

5) Afrika

6) Austrália a Oceánia

Vznik pevnín a oceánov

Panthalassa (praoceán) Tethys (more)

pred 237 mil. rokmi

pred 152 mil. rokmi

súčasnosť

o 50 mil. rokov

Fosílne nálezy na kontinentoch.

Geomorfologické procesy

Sú procesy, ktoré sa podieľajú na vytváraní a premenách povrchu Zeme. Rozdeľujú sa na vnútorné a vonkajšie. Ich činnosťou vznikajú všetky formy georeliéfu.