Púšť

Púšť

Púšť je suchá krajinná forma, na ktorej sa vyskytuje veľmi málo vodných zrážok – menej ako 250 mm ročne. Cez deň tam teplota môže vystúpiť až na 50 stupňov Celzia. V noci môže klesnúť až na mínus 20 stupňov Celzia. Púšte tvoria približne jednu tretinu zemského povrchu. Väčšina z ich sa vyskytuje medzi 20. a 30. rovnobežkou na oboch pologuliach. Najrozsiahlejšie sú Sahara, Kalahari a Atakama. Sú tam aj oázy – kvitnúce záhrady púšte.

Svetová klíma je stále teplejšia a suchšia, čím dochádza k rozširovaniu púštnych oblastí. Odlesňovanie a nadmerné spásanie lúk hospodárskymi zvieratami majú takisto významný vplyv. Po odstránení vrchnej vrstvy pôdy pôda nie je schopná zadržiavať dostatočné množstvo vody. Pramene i studne vyschnú a oblasť sa pre mení na púšť.

Na púšťach rastú kaktusy, ktoré majú korene veľmi hlboko v pôde, aby mohli zachytávať spodnú vodu. Rastú od seba ďaleko, aby čo najlepšie využili vodu, ktorá sa nachádza v ich stonke. Rastú tu aj ďatlové palmy. Ich kmene ľudia využívajú ako palivo alebo stavebný materiál a listy na stavbu striech a lán. Ročne môže urodiť až 100 kg plodov. Dorastá do výšky 30 m.

S podnebím súvisí aj život zvierat na púšti. Žijú tu väčšinou nočné zvieratá, ktoré sa tak vyhnú vysokým denným teplotám, stavbou tela sú prispôsobené životu v púští– kopytá, mihalnice, zásoby vody...

Typické sú hady a drobné hlodavce. Typickým obyvateľom púšte je ťava dvojhrbá. Je to párnokopytník, ktorý si v hrboch uschováva tuk. Má uzatvárateľné nozdry, ktoré počas púštnej búrky uzavrie a piesok sa jej do dýchacieho ústrojenstva nedostane. Z tých istých dôvodov má aj dlhé mihalnice. Fenek berberský je malá púštna šelma, ktorá má veľmi dobrý sluch. Je to veľmi spoločenský tvor, vyhrabáva si nory do dún, kde žije aj 15 fenekov. Živí sa ďatľami a drobnými hlodavcami. Je to najmenšia líška na svete, váži do 1 kg.

Delenie púští podľa veľkosti materiálu:

Erg – piesočná púšť
Serir – štrkovitá púšť
Hamada – kamenistá púšť

Sahara

Je to najväčšia púšť na svete. Má rozlohu približne 9 miliónov kilometrov štvorcových. Leží v severnej Afrike a dobre ju vidno z vesmíru. Od severu na juh dosahuje 1 610 km a od východu na západ 5 150 km. Rozširuje sa predovšetkým v južnom smere, kde dochádza k dezertifikácii. Za posledných 17 rokov sa zväčšila o 100 000 km štvorcových.

Rozprestiera sa od Atlantického oceánu až k Červenému moru cez 11 štátov (Egypt, Lýbia, Alžírsko, Tunisko, Maroko, Mauritánia, Niger, Čad, Mali, Sudán a Západná Sahara.) Zo severu ju ohraničuje pohorie Atlas a Stredozemné more. Pretekajú cez ňu rieky Níl a Niger. Najvyššie pohoria sú: Tibesti (3 415 m), Ahaggar (2 908 m), Air (2 022 m). V ich okolí sa nachádza najviac oáz. Sahara je predstavovaná ako piesočná púšť. V skutočnosti je väčšina jej povrchu kamenistá, piesočnú časť tvorí iba 19 percent. Nachádza sa tam aj niekoľko pohorí sopečného pôvodu ako napríklad Ahaggar, Tassili alebo Tibesti. Najnižším bod je v Kattárskej preliačine 133 m pod hladinou mora. Najvyšším bodom je neaktívny vulkán Emi Koussi s výškou 3 415 m. Je tu aj niekoľko pamiatok zapísaných v UNESCO, napríklad pohorie Acacus v západnej Lýbyi, Abú Simbel v Egypte, takzvané ,,africké pompeje“ v Alžírsku. Žiť sa dá jedine v oázach s podzemnou vodou, ktoré dokopy pokrývajú 4 000 km štvorcových.

Približne pred 5 až 11 tisíc rokmi bola Sahara zelená. Žili tu rôzne kmene, ktoré sa živili rastlinami a zvieratami. Keď ale začalo obdobie sucha, ľudia odtiaľ odišli. Momentálne to je najväčší zdroj prachu, lebo tam je málo vegetácie a vody. Na okraji Sahary v Gíze sa nachádzajú pyramídy. Postavili ich približne pred 4 000 rokmi a sú to hrobky faraónov. Najväčšia z nich je Cheopsova. Nikto nevie, ako presne sa stavali.