Biosféra

Prírodné vedy » Geografia

Autor: Butterfly
Typ práce: Referát
Dátum: 28.04.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 411 slov
Počet zobrazení: 7 200
Tlačení: 547
Uložení: 587
Biosféra: časť krajinnej sféry, kde žijú rastliny a živočíchy. Mocnosť biosféry sa takmer zhoduje s mocnosťou krajinnej sféry. Fyzickogeografická disciplína, ktorá skúma rastlinstvo a živočíšstvo ako súčasť krajiny, je biogeografia. Biogeografia sa delí na fytogeografiu a zoogeografiu. Jednotlivé krajinne zložky vplývajú na organizmy ako ekologické činitele. Vysoké teploty(teplomilné), iným škodia(chladnomilné), polovičné až plné osvetlenie (svetlomilné), pri tomto hynú (tôňomilné), vodné(vodné), vlhkomilné(hygrofyty), suchomilné(xerofity), na prechodných mezofyty. Pôda s vyšším obsahom dusíkatých zlúčenín -nitrofilné druhy, minerálne bohaté pôdy, vápnik -kalcifilné, kyslé pôdy- acidofilné, zasolené pôdy –halofyty. Na tundrách a stepiach sú hodne zastúpené hlodavce a kurovité vtáky, v savanách kopytníky. Rastlinné spoločenstvo- fytocenóza. Fytocenóza je zákonitý súbor rastlín, v ktorom platia vlasté pravidlá vzájomného spolužitia. Obdobný súbor živočíchov sa – zoocenóza. S fytocenózou tvorí biocenózu -geobiocenóza.

Rastlinstvo sa usporiadalo do vertikálnych vegetačných útvarov, do vertikálnych zón, podzón, stupňov. Vo vlhkých trópoch les vystupuje do výšky 3500m. Vyššie je krovinný stupeň, prechádzajúci do zóny bylinnej vegetácie. Nad ňou je zóna vysokohorských pustín, kt. prechádza do večného snehu a ľadu. Na Slovensku je dubový stupeň 550m, bukový s. 1250-1300m, smrekový s. 1450-1710, kosodrevinový s. a vysokohorské spoločenstvá.

V ekvatoriálnom pásme je po celý rok dostatok tepla, ale množstvo vlahy na súši je rôzne, čo zásadne vplýva na zonálne usporiadanie rastlinstva a živočíšstva..2000-3000mm zrážok rozdelených rovnomerne rozprestierajú sa dažďové rovníkové lesy. Trávnaté plochy s rostrusenými stromami sa nazývajú savany. Savany postupne prechádzajú do polopúští a v blízkosti obratníkov, kde je extrémne sucho, nastupujú púšte. Na miestach kde vystupuje podzemné voda, sú ostrovy bujnej vegetácie- oázy. V subtropickom a miernom pásme rozhodujúcim činiteľom pre celková ráz organického sveta je ubúdanie tepla s rastúcou geografickou šírkou a jeho rozdelenie na letný a zimný polrok. Subtropické puste sa ťahajú v pásma pozdĺž obratníkov, prechádzajú postupne do suchomilných krovín a bylinných porastov a ešte ďalej od obratníkov ich striedajú subtropické svetlé xerofilné redšie lesy nižšieho vzrastu.

Živočíšstvo Austrálie, južnej Ameriky a Afriky sa vzájomne veľmi odlišuje. V zóne tundier vo vysokých zem. Šírkach s priemernou teplotou pod +10 C nemôže už rast pre nedostatok tepla. Les sa konci polárnou hranicou. Smerom k polom nastupuje podzóna krovinatých tundier. Tie napokon vystrieda studena pustina. Rastlinstvo svetového oceána závisí najmä od vlastnosti vody, kt. sa výrazné menia s jej hĺbkou a geog. Šírkou Časť živočíšstva bez výraznejšieho aktívneho pohybu spolu s rastlinstvom je planktón. Dno hlbokých oceánom je veľmi chudobne, tvoria ho obrovské takmer puste plochy. Plytké šelfové vody trópov sú domovom koralov... studené moria obsahujú viac rozpusteného vzduchu.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Geografia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.019 s.
Zavrieť reklamu