Kežmarok

Prírodné vedy » Geografia

Autor: zuzzka (17)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 16.06.2022
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 996 slov
Počet zobrazení: 580
Tlačení: 71
Uložení: 77

Kežmarok 

Kežmarok je jedným z centier spišského regiónu, regiónu s bohatou históriou a množstvom kultúrnych a historických pamiatok. Je tiež sídlom okresu. Nachádza sa neďaleko Vysokých Tatier, v nadmorskej výške 630 m nad morom.

1. História

Kežmarok vznikol v 13. storočí spojením troch osád - slovenskej rybárskej osady, osady kráľovských pohraničných strážcov a nemeckej osady. Územie mesta však bolo osídlené už v kamennej dobe. Sú tu bohaté nálezy z bronzovej a železnej doby, sídlisko z laténskej a rímskej doby, slovanské sídlisko a základy sakrálnej stavby z 12. – 13. st.

Prvá písomná zmienka o Kežmarku pochádza z roku 1251 v darovacej listine kráľa Bela IV.. Mesto získalo mestské výsady v roku 1269. V r. 1380 sa stalo slobodným kráľovským mestom. Ako slobodné mesto získalo viaceré hospodárske i politické privilégiá - napr. právo dvoch výročných trhov (1419), sporné právo skladu (1435), právo meča (1438) a právo používať erb v roku 1463. Ten sa až do dnešných dní veľmi nezmenil.

Výhodná poloha mesta pri dôležitých obchodných cestách, spájajúcich Orient so severom Európy, urýchlila jeho hospodársky rozvoj. Kežmarok bol i počas minulých storočí veľmi živým mestom. V 15. - 19. storočí tu pracovalo 40 remeselníckych spoločenstiev - cechov. Po celej Európe preslávili Kežmarok farbiari, stolári, tkáči, súkenníci, ihlári a zlatníci.

Súčasťou histórie mesta boli časté boje - v Kežmarskom chotári sa odohralo celkove trinásť vojen - jedna vyše storočná s blízkou Levočou o právo skladu a druhá takmer 250-ročná, ktorú viedlo mesto s vlastným hradom. Do histórie mesta sa významne zapísali aj Rákociho protihabsburské povstania, kedy o Kežmarok zápasili dve silné skupiny miestodržiteľov krajiny.

2. Kultúrno-historické pamiatky

2.1 Evanjelický drevený artikulárny kostol

Evanjelický artikulárny kostol pristavili v roku 1717 k staršej kamennej sakrálnej stavbe z roku 1593, ktorá dnes vytvára jeho sakristiu. Táto jedinečná drevená stavba z tisu a červeného smreka bola postavená bez použitia jediného kúska kovu.

Jej pôdorys má tvar gréckeho kríža. Barokový interiér kostola je tiež vyrobený z dreva. Umelecky veľmi cenný je najmä kostolný organ s drevenými píštalami.

2.2 Nový evanjelický kostol

Bol postavený v roku 1894 v eklektickom slohu – podľa plánov jedného z najznámejších architektov Rakúsko-Uhorskej monarchie na prelome storočí. Teofil Hansen bol projektantom napr. Honosnej budovy rakúskeho parlamentu vo Viedni. Ku kostolu bolo r. 1909 pristavané mauzóleum Imricha Tökölyho, vodcu proticisárského povstania za náboženskú slobobu.

2.3 Lýceum

Jednoposchodovú budovu lýcea, postavenú podľa projektu J. Krausa v roku 1775, o päťdesiat rokov neskôr nadstavovali z priestorových dôvodov. Po polovici 19. storočia ju museli opäť nadstavať a pred koncom storočia nakoniec postavili neďaleko starej budovy novú školu. Tieto strohé údaje ilustrujú veľkú populárnosť kežmarského evanjelického školstva, ktorého počiatky siahajú až do roku 1531. Po roku 1777 na lýceu začali postupne vznikať vyššie akademické triedy - katedry. Cennou súčasťou vybavenia lýcea je knižnica so 150 000 zväzkami. Popri 53 prvotlačiach sa v nej eviduje 2 600 tlačí zo 16. storočia. Lýceum sa stalo pôsobiskom mnohých významných osobností a národných dejateľov.

2.4 Bazilika sv. Kríža

Areál Baziliky sv. Kríža je tvorený samotnou Bazilikou, renesančnou zvonicou, bývalou humanistickou a katolíckou školou a farskou budovou. Bazilika bola postavená v 13. storočí. V 15. storočí prebehla jej veľká rekonštrukcia. Interiér kostola zaujme návštevníkov sakrálnymi pamätihodnosťami a prestížnou kamenárskou výzdobou.

2.5 Gotická radnica

Prvá kežmarská radnica stála na jednej z najstarších kežmarských ulíc – na Starom trhu. Po vpáde husitov r. 1433 mesto čiastočne vyhorelo a centrum sa presunulo do jeho inej časti, kde sa vytvorilo nové námestie. V jeho strede postavil r . 1461 Juraj zo Spišskej Soboty novú gotickú radnicu. Dodnes sa z tejto stavby zachoval zvyšok trojokna na južnej strane radnice. Po veľkom požiari bola radnica v r. 1541 – 1555 prestavaná majstrom Kuntzom z Kežmarku do renesančnej podoby, o čom svedčí na západnej fasáde kamenný mestský znak s letopočtom 1555, časti okenných portálov a na južnom prízemí zbarokizovaný, pôvodne renesančný portál s mestským erbom. R. 1641 za richtára Žigmunda Moesa sa k radnici pristavala veža. V r. 1779 radnica znova vyhorela a prestavala sa v klasicistickom slohu. Dnešný výzor a nadstavbu druhého poschodia nadobudla po poslednom veľkom požiari r. 1922. Pod radnicou je stará pivnica, v ktorej v 16. stor. vyvierali pramene vody. Podľa tradície vedie z pivnice únikový podzemná chodba. V súčasnosti je radnica sídlom mestského úradu.

2.6 Reduta

Na mieste reduty stála v minulosti strážna veža, ktorú prestavala v 17. storočí rodina Thököly na tzv. panský dom. V r. 1705 – 1707 bola v budove tlačiareň Mateja Glasera – Vitraria, ktorý vydával knihy slovenské, nemecké, maďarské a latinské. V r. 1818 sa budova prestavala v klasicistickom slohu na redutu. Na jej fasáde je latinský nápis, hlásajúci, že tento dom slúži pre stráže, hostí a zábavy. Pri prestavbe bola reduta spojená s meštianskym domom na Hlavnom námestí č. 3, na ktorom je renesančný portál s iniciálami S. W.

2.7 Paulínsky kostol

Kostol bol postavený v uličnej zástavbe na mieste troch meštianskych domov, ktoré darovalo r. 1650 protestantské mesto Kežmarok katolíckej cirkvi, aby si postavila malý kostolík, lebo kostol sv. Kríža bol v tom čase vlastníctvom protestantov. Mesto tak urobilo z vďačnosti, lebo prominenti rímsko – katolíckej cirkvi mu pomáhali v sporoch proti rodine Thököly. Prvá zmienka o kostole je z r. 1654. R. 1741 vyhorel a o 6 rokov sa začala jeho neskorobaroková prestavba v réžii paulínskeho rádu. Interiér kostola je taktiež barokový.

2.8 Hrad

Prvá správa o hrade je z r. 1463. pôvodne gotická pevnosť bola na prelome 16. a 17. stor. prestavaná rodinou Thököly na prepychový renesančný zámok, ku ktorému v r. 1657 – 58 pribudla baroková kaplnka. V hrade je múzeum, dokumentujúce históriu Kežmarku od najstarších čias po súčastnosť.

3. Súčasnosť

V súčasnosti žije v Kežmarku spolu 17105 obyvateľov, z čoho muži predstavujú 8193 a

ženy 8912 (pozri prílohu č.1 a č.2). Prácu starých remeselníkov oživuje podujatie Európske ľudové remeslo (EĽRO), ktoré sa v Kežmarku koná 2. júlový víkend. Okolie Kežmarku je bohaté na prírodné krásy. Mesto je obklopené Vysokými a Belanskými tatrami, Slovenským rajom, a neďaleko sú aj vrchy Pienin s riekou Dunajec. Tento kraj poskytuje turistiku všetkého druhu – v lete spestrenú termálnymi kúpaliskami, v zime lyžiarskými terénmi s umelým zasnežovaním.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Geografia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.016 s.
Zavrieť reklamu