Počas historického vývoja sa počet a rozloha štátnych útvarov v Európe menili. V 20.storočí sa najprevratnejšie zmeny uskutočnili trikrát. Po 1. svetovej vojne vzniklo viacero nových štátov rozdelením Rakúsko – Uhorska.
Po 2.svetovej vojne sa utvoril blok socialistických štátov. Európa bola rozdelená na západné, nekomunistické krajiny a východný blok komunistických štátov ovládaných Sovietskym zväzom. Koncom 80. rokov padli komunistickí režimy a SZ sa rozpadol.
V súčasnej Európe je 43 štátov vrátane Ruska. Svojou malou časťou do juhovýchodnej Európy
presahuje Turecko a na východe Kazachstan, ktoré sú už tradične ponímané ako súčasť Ázie.
Podľa geografickej polohy členíme Európu
na 6 veľkých oblastí:
stredná - Česko, Slovensko, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko, Nemecko, Švajčiarsko
západná -
Francúzsko, VB, BENELUX, Írsko
severná - Nórsko, Švédsko, Fínsko, Dánsko. Island
južná - Taliansko, Portugalsko,
Grécko, Španielsko, Malta, Cyprus, Vatikán
juhovýchodná - Rumunsko, Bulharsko, Grécko, Albánsko, Macedónsko, Juhoslávia, Bosna a
Hercegovina, Chorvátsko
východná - Bielorusko, Ukrajina, Rusko, Moldavsko
Prírodné podmienky:
Formovanie povrchu ovplyvnil ľadovec, ktorý vo štvrtohorách pokrýval veľkú časť územia. Výsledkom jeho činnosti sú početné jazerá vo
Fínsku, Rusku, Poľsku, Nemecku a niektoré pohoria.
Rozloha: 10,5 mil.km2 (druhý najmenší svetadiel), zaberá 6.4%
súše
Poloha: Európa sa nachádza v miernom pásme severnej pologule - tvorí západnú časť kontinentu Eurázie.
Označujeme ju však za samostatný svetadiel, pre jej svojrázne prírodné podmienky a najmä pre osobitný historický, kultúrny a hospodársky
vývoj.
Hranica medzi Európou a Áziou je pohorie Ural, rieka Emba, severné brehy Kaspického mora, nížina severne od Kaukazu,
Azorské more, Čierne more, úžiny Bospor a Dardanely, Egejské a Stredozemné more
Ostrovy: Island, Veľká Británia, Írsko,
Baleáry, Korzika, Sardínia, Sicília, Kréta, Cyprus,
Polostrovy: Škandinávsky, Pyrenejský, Apeninský, Balkánsky, Jutský,
Bretónsky, pol. Kola, Krym, Peloponéz
Moria: Nórske, Baltské, Stredozemné, Čierne, Kaspické, Azorské
Povrch:
Priemerná nadmorská výška je 292 mnm čo znamená, že Európa je najnižší svetadiel.
Nížiny:
Sevronemecká, Pádska, Francúzska, Východoeurópska, Rumunská
Pohoria: Škandinávske vrchy, Pyreneje, Apeniny, Alpy (najv. vrch Mont
Blanc - 4807 mnm), Karpaty, Dinárske vrchy, Ural,
Vodstvo:
- nížiny - dlhé vodné toky
-pohoria - krátke,
rýchlotečúce vodné toky
-80% riek sa odvodňuje do Atlantiku, 20% do Kaspického mora
Najväčšie rieky: Volga, Dneper, Dunaj, Rýn,
Seina, Ural, Labe,
Jazerá: Ladošské, Onežské,
-činnosť človeka: Na riekach vybudoval prieplavy (Rýn - Mohan - Dunaj), priehrady
a vodné elektrárne
Podnebie:
Podnebie ovplyvňujú vzduchové hmoty (Islandská tlaková níž a Azorská tlaková
výš) a Golfský prúd a v dôsledku toho má Európa viac podnebných pásiem
mierne pásmo zaberá podstatnú časť územia Európy
chladné subarktické pásmo - sever - severný polárny kruh, chladné podnebie
vlhké prímorské podnebie - západ - pôsobenie Golfského
prúdu
subtropické pásmo - pobrežie stredozemného mora -dlhé, horúce leto, málo zrážok - spôsobuje nadmerné suchá
pevninské
podnebie - východ
suché polopúštne podnebie - juhozápad
Rastlinstvo a živočíšstvo:
Na severe - pásma
borovíc, smrekov a briez
stred Eur. - oblasti lesov (duby, lipy, borovice, smreky)
juh - korkové duby, alpské borovice,
zvieratá - soby, medvede, zajace, sovy, losy, jelene, srnce, diviaky, vlky, spevavé vtáky a rozličné druhy rýb
Životné
prostredie:
je ovpl. priemyslom a poľnohospodárstvom, pričom pôvodná krajina sa zachovala len na severe Škandinávie a v
niektorých častiach Ruska.
Obyvateľstvo:
- Do 18. stor. rástol počet obyvateľov pomaly. Bolo to hlavne kvôli
chorobám a vojnám. Od 18 stor. začal počet obyv. prudko rásť. V 19 stor. sa veľa Európanov odsťahovalo do Ameriky.
- Dnes má Európa
720 mil. obyvateľov. Obyvateľstvo väčšiny európskych krajín je v porovnaní s Áziou a Afrikou stabilizované - nestúpa ani neklesá.
Pôrodnosť je nízka, priemerná dĺžka života je veľmi vysoká - vo väčšine krajín okolo 75 rokov v porovnaní s menej ako 50 rokov v
Afganistane a väčšine krajín Afriky. Z toho sa dá usudzovať, že európske obyvateľstvo je pomerne staré s veľkým počtom obyvateľov nad 65
rokov.
- Asi 70% populácie žije v mestách
- hustota zaľudnenia je 70 o. na m2
- rasové zloženie - biela (90%), čierna a žltá -
prisťahovalci.
najpočetnejšie národy - Rusi (140 mil.), Nemci (85 mil.)
- jazykové skupiny - Slovania, Germáni, Ugrofíni,
Románci
- náboženstvo - Kresťanstvo, Židovské náb., Islam, Hinduizmus
- najväčšie mestá - Paríž, Londýn, Miláno, Berlín,
Moskva, Madrid, Rím
Európska únia:
Európska únia je zoskupenie 27 zvrchovaných demokratických
štátov Európy, ktoré sa dobrovoľne spojili do politického a ekonomického zoskupenia. V členských krajinách Európskej únie žije 496
miliónov obyvateľov, čo je tretia najväčšia populácia na svete po Číne (1 306 mil.) a Indii (1 080 mil.)
Hlavným cieľom Európskej
únie je Európa s výrazným hospodárskym rastom, konkurencieschopnou ekonomikou a zlepšujúcou sa kvalitou životného prostredia. A
predovšetkým nové ciele - spoločná zahraničná a bezpečnostná politika a spolupráca v oblasti justície a vnútra. Mnohé jej ciele už boli
zrealizované - menová únia a zavedenie občianstva únie.
Poľnohospodárstvo:
Viac ako polovica svetadielu sa
využíva na poľnohospodárstvo. Pestuje sa jačmeň, ovos, zemiaky, pšenica a na juhu aj citrusové ovocie a olivy. Rozsiahle územia stepí v
južnom Rusku a na Ukrajine sú zásobárňami obilnín.
Priemysel:
Európa je jedným z hospodársky
najrozvinutejších území sveta. Až do 20. storočia mali západoeurópske štáty a Rusko vedúcu úlohu vo svetovom hospodárstve. Na prelome 19.
a 20. storočia vedúce postavenie Európy vo svetovej priemyselnej výrobe začali ohrozovať USA. Pre ďalší spoločensko-ekonomický vývoj
Európy mal rozhodujúci význam vznik ZSSR.
Najvýznamnejšie priemyselné oblasti sú pri starých revíroch ťažby čierneho uhlia (stredné
Anglicko, severné Francúzsko, Belgicko, Paríž, Horné Sliezsko a Donbas), alebo na územiach s dobrou dopravnou polohou či dostatkom pracovných
síl. Oblasti pri starých revíroch majú rozvinutú ťažbu uhlia, hutníctvo železa, ťažké strojárstvo, chemický a textilný priemysel, v
iných oblastiach prevláda výroba automobilov, elektronický a elektrotechnický priemysel.
NEMECKO
-
hlavné mesto Berlín (3,5 mil. obyv.)r.1990 zjednotenie NDR a NSR
- veľmi výhodná geografická poloha, hraničí so Severným a Baltským
morom
Prírodné podmienky:
Povrch: Severonemecká nížina,( piesočnaté pôdy), Stredonemecká
vrchovina, nížina v povodí rieky Rýn
Podnebie: vplyv Atlantického oceánu na západe a severe,
najteplejšia oblasť-
Porýnie, zrážky klesajú smerom na
severovýchod
Vodstvo: Rýn, Labe, Dunaj, prieplavy: Severomorsko- baltský,
Stredonemecký- Rýn, Mohan, Dunaj
Poľnohospodárstvo: prevláda živočíšna výroba- chov hovädzieho dobytka,
ošípaných, rybolov, jačmeň, pšenica, raž, cukrová repa, zemiaky, chmeľ- Bavorsko, nížiny Rýna – vinič, ovocie
Obyvateľstvo: záporný prirodzený prírastok,- počet obyvateľov sa neznižuje- prisťahovalectvo ( Turci, Srbi, Kurdi, ) -87 %
mestské obyvateľstvo
Nerastné suroviny: čierne uhlie Porúrie, hnedé uhlie, draselná a kamenná soľ, ropa, zemný
plyn
Výroba elektrickej energie: tepelné elektrárne,1/3 jadrové elektrárne ( 19)
Priemysel:
strojárstvo- výroba námorných lodí( Hamburg, Kiel, Rostock), výroba áut, lietadiel hutníctvo: Porúrie:
Duisburg, Dusseldorf, Dortmund)
elektrotechnika - Siemens, optické výrobky (Jena),
chemický- Porýnie, Porúrie, Sasko, textilný, potravinársky
Rýnsko- rúrska
konurbácia ( dlhá 100 km a širopká 20-30km)- najväčšia v Európe- 12 mil. obyvateľov- problémy ochrana životného
prostredia
Mestá: Berlín, prístavy :Hamburg, Brémy, najväčšie mesto Bavorska- Mníchov, Kolín nad Rýnom, Frankfurt nad
Mohanom, Drážďany, Lipsko,
Doprava: výkonná, vodné cesty, Cestovný ruch: Alpy, pobrežie, mestá
-
hospodársky najvýznamnejší štát Európy s vysokou životnou úrovňou obyvateľstva