Východná Ázia FGS

Východná Ázia FGS

Najväčší svetadiel: rozloha 44,5 mil km štvorcových. Najväčšia časť leží na severnej a východnej poloduli. Od Ameriky Áziu oddeľuje Beringov prieliv. Od Afriky Červené more, Suezský prieplav a prieliv Báb-al-Mandab.

Hranicu Európy a Ázie tvorí: Východné úpätie pohoria Ural, rieka Emba, pobrežie Kaspického mora, predhorie Kaukazu (rieky Kuma a Manyč), Azovské more, Kerčský prieliv, Čierne more, úžina Bospor, Marmarské more, úžina Dardanely, Egejské a Stredozemné more.

Áziu obmývajú 3 oceány (Severný ľadový ocenán, Tichý oceán, Indický oceán). Podľa atlasu sa naučte vymenovať ich okrajové moria.

Členitosť je veľká. Tvoria ju veľké polostrovy: Malá Ázia, Sinajský, Arabský, Predná India, Zadná India, Malajský, Kórejský, Kamčatský, Čukotský, Tajmír, Jamal.
Ostrovy: Cyprus, Maledivy, Cejlón, Andamany, Sumatra, Jáva, Kalimantan (Borneo), Sulawesi (Celebes), Filipíny, Tajwan, Japonské, Sachalin, Kurily, Novosibírske, Severná Zem.

Zálivy: Adenský, Perzský, Ománsky, Bengálsky, Thajský.
Prielivy: Báb-al-Mandab, Hormuzský, Melacký,Luzonský, Kórejský, Tatársky, Beringov.

Mysy Ázie: najsevernejší: Čeljuskinov mys (na polostrove Tajmír), najjužnejší:
Mys Buru (na Malajskom polostrove), najvýchodnejší: Dežnevov mys (na Čukotskom polostrove), najzápadnejší: Mys Baba (na polostrove Malá Ázia).
Čína - Peking

Japonsko - Tokio

Kórejská republika - Seoul

Kórejská ľudovodemokratická republika - Pchjongjang

Mongolsko - Ulanbatar

Taiwan - Tchaj-pej

PRÍRODNÉ POMERY:

Povrch: Pohoria juhozápadu Panvy severozápadu Gobi, Vnútorné Mongolsko a Mongolská step Mongolská vysočina Jünnansko-kuajčouská vysočina, Sečuánska panva Nízky severovýchod Veľká čínska nížina Juhočínska hornatina
Podnebie: - vplyv monzúnov, J - teplé vlhké, na S mierne podnebie,
Vodstvo: Amur, Huang He, Chang Jiang ( najväčšia rieka)
Rastlinstvo a živočíšstvo: pôvodné lesy vyrúbané nahradili ich bambusové háje, Chránené sú: Panda veľká, tiger čínsky, sladkovodný delfínovec a aligátr čínsky z rieky Chang Jiang.

HRANICE  na S a SV je územie vyhraničené veľkým lesným masívom (tajgou), vysokými pohoriami – Pamír, Ťanšan, Altaj, Tarbagataj, Tannu-Ola, Východný Sajan; východná časť tejto hranice je tvorená viacerými vodnými tokmi, predovšetkým riekou Amur (rieka Čierneho draka, na hranici – 1200 km) a jej pravostranným prítokom Ussuri  juhozápadná hranica je daná hrebeňom Himalájí  najmenej zrejmá je južná hranica v dôskedku smerovania vodných tokov z pohorí západnej Číny a Tibetskej náhornej plošiny na juhovýchod a juh a tým otvorenia tejto časti východnej Ázie do JV Ázie  východná hranica je daná Tichým oceánom