Zemetrasenie vzniká náhlym uvoľnením energie nahromadenej v zemskej kôre. Najčastejšie súvisí s pohybom tektonických dosiek, pri ktorom sa v horninách postupne vytvára napätie. Keď horniny toto napätie už nedokážu znášať, dôjde k ich prasknutiu alebo posunu a energia sa začne šíriť okolím vo forme seizmických vĺn.
Vznik zemetrasenia môžeme zjednodušene vysvetliť v piatich hlavných krokoch:
Zemská kôra je rozdelená na množstvo veľkých a menších tektonických dosiek, ktoré sa neustále, hoci veľmi pomaly, pohybujú. Dosky sa môžu približovať k sebe, vzďaľovať sa od seba alebo sa posúvať popri sebe.
Práve na rozhraniach tektonických dosiek často vznikajú sily, ktoré deformujú horniny a postupne v nich vytvárajú napätie.
Keď sa tektonické dosky pohybujú, horniny na ich okrajoch môžu určitý čas pohybu odolávať. V zemskej kôre sa preto postupne hromadí napätie a energia.
Čím dlhšie tento stav trvá, tým väčšie napätie môže v horninách vzniknúť. V určitom okamihu už ich pevnosť nestačí.
Zemetrasenie vzniká uvoľnením nahromadenej energie v zemskej kôre pri pohybe tektonických dosiek.
Energia sa šíri vo forme seizmických vĺn a na povrchu môže spôsobiť výrazné otrasy.
Keď nahromadené napätie presiahne pevnosť hornín, horniny sa náhle zlomia alebo posunú pozdĺž existujúceho zlomu. Miesto, po ktorom dôjde k takémuto posunu, označujeme ako lomovú plochu.
Práve pri tomto náhlom pohybe sa začne uvoľňovať energia, ktorá sa dovtedy hromadila v zemskej kôre.
Nahromadená energia sa pri pohybe hornín uvoľní vo forme seizmických vĺn. Tie sa šíria z ohniska zemetrasenia všetkými smermi a rozkmitajú okolité horniny aj zemský povrch.
Tieto otrasy vnímame ako zemetrasenie. Jeho sila závisí okrem iného od množstva uvoľnenej energie, hĺbky ohniska a vzdialenosti od miesta vzniku.
Ohnisko zemetrasenia, nazývané aj hypocentrum, je miesto vo vnútri Zeme, kde sa začína náhly pohyb hornín a uvoľňovanie energie.
Bod na zemskom povrchu, ktorý sa nachádza priamo nad ohniskom zemetrasenia, sa nazýva epicentrum. Oblasti v jeho blízkosti často pociťujú veľmi výrazné otrasy, ich intenzita však závisí aj od miestnych geologických podmienok.
Zemetrasenia môžu byť veľmi slabé a zaznamenateľné iba citlivými prístrojmi, ale aj mimoriadne silné a ničivé. Najčastejšie sa vyskytujú v oblastiach aktívnych tektonických rozhraní, napríklad v oblasti Pacifického ohnivého kruhu, no vzniknúť môžu aj v iných častiach sveta.
Zemetrasenia sú prirodzenou súčasťou geologickej aktivity Zeme. Silné zemetrasenia však môžu poškodiť budovy a infraštruktúru, vyvolať zosuvy pôdy alebo tsunami a predstavovať vážne nebezpečenstvo pre ľudí.