Moje rodné mesto Bytča

Moje rodné mesto Bytča

Okresné mesto Bytča leží v Žilinskom kraji. Prvá písomná zmienka o Bytči sa hlásila do prvej polovice 13.storočia v listine z roku 1234. Figurujú prví písomne doložený vlastníci a obyvatelia Bytče Rode, Boleslav, Kračun a Mykud. V priebehu druhej polovice 16. a na začiatku 17.storočia vládol v meste čulý stavebný ruch. Zásluhou talianskeho staviteľa Jána Kiliana bol postavený bytčiansky kaštieľ. Bytčianske námestie malo a stále má štvorcový pôdorys.

Historická zástavba sa vyvíjala severne od farského kostola, ktorý v južnej časti uzatvára námestie. Prevažná časť historických znakov na bytčianskych domoch pochádza z 18.storočia. Okolo námestia vznikla uličná sieť. Bytča zohrala dôstojnú úlohu v dejinách slovenského národa. Vrcholné obdobie v dejinách mesta za feudalizmu spadá do turzovskej éry. Moc a význam Turzovcov dosiahol Juraj Turzo narodil sa 02.09.1567

Na hrade Lietava ,07.12.1609 ho zvolili za palatína / vicekráľa /.Zomrel na Štedrý večer 24.12.1616 v Bytči. V čase jeho palatinátu  sa v meste zbiehali nitky uhorskej politiky. Bytča na prelome 16.a17.storocia bola renesančným centrom. Medzi skvosty renesancie patria architektonické a umelecké diela.

Prekvitala tu  evanjelická stredná škola na úrovni gymnázia. Odtiaľ sa chodilo na štúdia na zahraničné, najmä nemecké univerzity. V čase reformácie  sa väčšina obyvateľstva Bytče orientovala na nové vierovyznanie. V rámci rekatolizácie prišli do mesta jezuiti  a v polovici 17.storočia sa obyvateľstvo vrátilo k starej viere.

Druhá polovica 17.storočia je obdobím rozkvetu remeselnej výroby v meste, a to napriek stavovským povstaniam a nepokojným vojnovým časom. Remeslo tu vykonávalo vyše 90 majstrov a najdôležitejším druhom bolo súkenníctvo. Počet obyvateľov postupne vzrastal a ešte aj začiatkom  druhej polovice 19.storočia bola Bytča ľudnatejšia  ako Žilina. Na prelome 18.a 19.storočia k stredným prevádzkam parila tehelňa s výrobou asi 20-tisíc tehál ročne a sklárňa. Techniky dokonalá  bola zámočnícka dielňa Treskoňovcov, ktorá  neskoršie  predávala poľnohospodárske stroje. 

Garbiareň  bratov Hornovcov  bola založená ešte roku 1828.
Popri pivovare, o ktorom je prvá písomná zmienka roku 1592, tu mali isté tradície aj iné priemyselné odvetia. V Bytči boli zastúpené drevospracujúce podniky. Vznik prvej parnej  píli na Slovensku roku 1868 je  spätý s dejinami mesta. Rast priemyslu, najmä kovospracujúceho, textilného, drevárskeho a potravinárskeho, pokračoval od druhej polovice 20.storočia. 

Rok 1945 priniesol výraznú zmenu spoločenských a hospodárskych pomerov. V júli roku 1960 Bytči získala štátu mesta a vtedy vznikol i mestským národný výbor. Hlavným symbolom mestského znaku je strieborný bytčiansky zámok, situovaný do zeleného štítu na modrom potoku. Na priečelí zámku je zelený terč a v ňom strieborná hlava sv. Jozefa so zlatou svätožiarou. V horných rohoch štítu je zlatý polmesiac a hviezdička. Zlaté sú aj iniciály S a J po stranách tváre a horná polovica píly. Bytča od roku 1848 po súčasnosť prešla veľkými zmenami.

Postupne stratila poľnohospodársky a remeselnícky ráz a stala  sa priemyselným, obchodným a  spoločenskokultúrnym centrom širšieho okolia. Posledné roky vo vývoji mesta sa prejavili najmä vybudovaným rozsiahlych sídlisk smerom na Považskú Bystricu a v lokalite na  Úvaží, ktoré nezasiahli historickú podstatu mesta. Na čele Bytče stojí od roku 1999 primátor Ing. Peter Korec. Váh, blízke hory, zámocký areál i celá zástavba sú výrečným svedectvom minulosti Bytče a okolia. Na moje rodné mesto som moc pyšná. 

Naše mesto Bytča sa nachádza v severo – západnej časti Slovenska, na strednom toku rieky Váh, v  Žilinskom kraji. Mesto Bytča je od roku 1996 okresným mestom s počtom obyvateľov cca 11,5 tis. Má bohatú históriu i súčasnosť, je bohaté na krásnu prírodnú i kultúrne pamiatky. K mestu Bytča patria jeho miestne časti: Beňov, Hliník nad Váhom, Hrabové, Malá Bytča, Mikšová, Pšurnovice, Veľká Bytča.

Prvá písomná zmienka o Bytči sa hlásila do prvej polovice 13.storočia v listine z roku 1234. Bytča na prelome 16.a17.storocia bola renesančným centrom. Druhá polovica 17.storočia je obdobím rozkvetu remeselnej výroby v meste, a to napriek stavovským povstaniam a nepokojným vojnovým časom. Ešte aj začiatkom  druhej polovice 19.storočia bola Bytča ľudnatejšia  ako Žilina.

K nášmu mestu patria tieto kultúrne  pamiatky:

Kaštieľ

V r. 1563 získal František Thurzo, zakladateľ bytčiansko-oravskej vetvy rodu, za 17 000 zlatých panstvá Hričov a Bytča. Vďaka jeho rozhľadenosti a významným kontaktom s kultúrou vtedajšej Európy vzniklo na starších základoch vo svojej dobe veľmi moderné architektonické dielo. Toto dielo vytvoril staviteľ Ján Kilian de Syroth z Milána.

Pre prvú stavebnú etapu dnešného kaštieľa je charakteristické založenie pravidelnej štvorkrídlovej dispozície s ústrednou vežou nad vstupom a kruhovými vežami na nárožiach.
Do nového sídla sa však v r. 1575, po smrti Františka Thurzu, presťahovala z Lietavského hradu už len vdova Katarína Zrínska s deťmi.

Druhá, tzv. renesančná etapa, viažuca sa k obdobiu prevzatia kaštieľa Jurajom Thurzom, po smrti matky Kataríny Zrínskej v r. 1585, bola pre architektonický vývoj objektu i celého areálu veľmi významná. Bytčiansky kaštieľ sa stal stálou rezidenciou Juraja Thurzu – palatína a radcu cisára Rudolfa ll. V r. 1862 Esterháziovci kaštieľ aj s panstvom prenajali a r. 1868 predali veľkopodnikateľovi s drevom Leopoldovi Popperovi. V rukách Popperovcov kaštieľ postupne upadal.

Svadobný palác

Čulý spoločenský ruch v Bytči za palatína Juraja Thurzu si vynútil potrebu zriadenia samostatného reprezentačného objektu v bezprostrednej blízkosti kaštieľa, tzv. Svadobného paláca. Palác slúžil predovšetkým pre slávnostné príležitosti a svadobné hostiny Thurzových šiestich dcér, ktorý dal postaviť v roku 1601.

Rímskokatolícky farský kostol

K nášmu mestu patrí aj pôvodne gotický rímskokatolícky farský Kostol Všetkých svätých, ktorý vytvára ďalšiu významnú dominantu mesta. Kostol prešiel vo svojej vyše 700-ročnej histórii niekoľkými stavebnými úpravami
Hlavný oltár s monumentálnou stĺpovou architektúrou dal postaviť bytčiansky rodák biskup Ondrej Matušek na konci 17. storočia. V r. 1904 poškodil kostol veľký a ničivý požiar. V r. 1939 podľa projektov architekta M. Harminca sa uskutočnila opätovná prestavba kostola.

Kaplnka sv. Barbory

V časti mestského cintorína sa nachádza kaplnka sv. Barbory.
Je pravdepodobné, že kostol mohol byť postavený na prelome 16.a 17. storočia, v čase prestavby veľkého farského kostola.

Synagóga

Monumentálna stavba synagógy úzko súvisela s veľkým počtom židovského obyvateľstva, ktoré v Bytči žilo a najmä na konci 18.a na začiatku 19. storočia sa aktívne podieľalo na hospodárskom i kultúrno-spoločenskom zveľaďovaní mesta. Súčasný stavebno-technický stav tejto významnej pamiatky je veľmi narušený a naliehavo vyžaduje zvýšenú pozornosť a starostlivosť.

Námestie

Je štvorcového tvaru, ktoré v minulosti pozostávalo z prízemnej a len výnimočne poschodovej radovej zástavby.

Veľkú časť zväčša drevených domov, zničených alebo značne poškodených množstvom požiarov, následne prestavali a upravili, zachovali sa len kamenné pivnice. Novšiu mestskú výstavbu z prvej polovice 20. storočia charakterizujú budovy bývalej Tatra banky (dnes objekt Slovenskej sporiteľne) z r. 1921a bývalej Roľníckej vzájomnej pokladnice, postavenej v r. 1938. Stredom námestia preteká rieka Petrovička, ktorá bola umelo vybudovaná.