Georeliéf

-  súbor tvarov zemského povrchu sa nazýva georeliéf,
-  procesy, ktoré utvárajú georeliéf  sa nazývajú geomorfologické procesy, ich pôsobením vznikli rôzne povrchové tvary- formy georeliéfu ( napr. svahy, pohoria, doliny...),
-  veda, ktorá študuje geomorfologická procesy a tvary georeliéfu sa nazýva geomorfológia,

Podmienky vzniku georeliéfu
geomorfologické podmienky sú vlastnosti krajiny, ktoré vplývajú na geomorfologické činitele, procesy a formy,
-  najdôležitejšie sú : podnebie ( množstvo zrážok a teplota,)
vlastnosti hornín ( pevnosť, tvrdosť,)
odolnosť voči geomorfologickým procesom
   Vznik reliéfu
-  na formovaní reliéfu sa podieľajú endogénne (vnútorné ) procesyexogénne (vonkajšie )procesy
Endogénne procesy
-  vnútorné geomorfologické procesy , utvárajú základné hrubé črty georeliéfu – morfoštruktúry  kontinenty, oceánske panvy, pásmové pohoria, oceánske chrbty, oceánske priekopy, hráste, priekopové prepadliny, chrbty a doliny na vrásach, sopky, lávové prúdy,....
-  endogénne procesy: tektonické pohyby, magmatizmus, vulkanická činnosť, zemetrasenie,
-  energetické zdroje, ktoré podmieňujú tieto procesy :  a) gravitačná energia – spôsobuje, že ľahšie hmoty sa nachádzajú v povrchových častiach a ťažšie 
v strede Zeme
b) geotermálna energia – vystupuje k zemskému povrchu vo forme tepelného toku,
c) rozpad rádioaktívnych prvkov - uvoľňuje sa tepelná energia
d) diferenciačné procesy -  vznikom nových látok s odlišným, chemickým zložením dochádza ku
  zmenám hustoty a objemu hornín, čo vedie k nestabilite a tektonickým pohybom,

Tektonické pohyby - sú dvojakého druhu :
a)  pevninotvorné ( epeirogenetické ) - prejavujú sa  pomalými dlhodobými zdvihmi 
a poklesmi veľkých častí zemskej kôry,
b) horotvorné procesy ( orogenetické ) – sú relatívne rýchlejšie, deformácie zemskej kôry
 vznik zlomov, vrás, príkrovov
-  prejavujú sa v určitých oblastiach časovo obmedzených  obdobiach a vznikajú pri nich horské pásma: vrásové, vrásovo-zlomové a kryhové
vrásové pohoria: vznikajú vrásnením bez zlomu, vlnovité prehnutie vrstiev ( synklinály a antiklinály )
vrásovo-zlomové pohoria : vznikajú prešmykmi a zlomovými poruchami vrstiev,
priekopové prepadliny a hráste : vznikajú poklesom alebo vyzdvihmutím krýh pozdĺž zlomov
príkrovové pohoria : vznikajú presunutím vrstiev na veľkú vzdialenosť
Magmatizmus  - súbor procesov súvisiacich s magmou, jej výstupom do zemskej kôry ( hlbinné a žilové
  horniny) ,
  Sopečná činnosť- vulkanizmus . súbor proceso súvisiacich s výstupom magmy – lávy na zemský povrch,
-  sopka :miesto, kde preniká láva na povrch,
sopúch : sopečným komín, tavenina sa ním na zemský povrch, spojený je s magmatickým ohniskom
krbom  a na povrch vyúsťuje lievikovitým otvorom – kráterom,
-  láva vytvára lávové prúdy , ich spojením vzniká lávový príkrov, 
-  na Zemi je 500 činných sopiek, rozlišujeme tri druhy sopiek:
a) lávové ( efuzívne ) sopky- zásaditá láva – štítové sopky, majú širokú  základňu a svahy 
  mierne sklonené, napr. Havajské ostrovy
  - kyslá láva- sopečné kopy, homole, láva je viskózna, rýchle
chladne a ťažšie sa rozteká, napr. Szabova skala
   v Štiavnických vrchoch,
b) tufové ( explozívne ) sopky – tvoria sopečné kužele so širokou kruhovou základňou,
napr. Fudžisan v Japonsku
   c) zmiešané sopky –stratovulkány – tvorené striedavo sypkým  a materiálom a lávovými
 prúdmi, napr. Vezuv, Etna, Poľana,
-  sopečnú činnosť sprevádzajú výrony plynov a pár, horúce minerálne premene, gejzíry,
-  vulkanické oblasti sa nachádzajú na okraji litosferických dosiek, v miestach riftových a subdukčných zón,
Zemetraseniekrátkodobé otrasy, vznikajú pod zemským povrchom, spôsobujú ich napätia v zemskej
kôre, ktoré sa náhle uvoľňujú,
-  oblasť vzniku zemetrasenia – hypocentrum, miesto nad hypocentrom sa nazýva epicentrum-miesto najväčších otrasov,
druhy zemetrasení: tektonické zemetrasenia ( 90% v oblasti styku litosferických dosiek ) ,
  sopečné zemetrasenia ( v oblasti činných sopiek ) ,
  závalové zemetrasenia ( podmienené  zrútením stropov jaskýň, banskými závalmi),
 
Exogénne procesy
-  výsledkom ich pôsobenia sú morfoskulptúry,
-  väčšina vonkajších procesov pozostáva z častí: a) odeľovanie častíc– erózia, zvetrávanie b) prenos častíc, c) usadenie materiálu
denudácia- zarovnávanie zemského povrchu,
-  energetickým zdrojom sú slnečné žiarenie a gravitácia,
-  vonkajšie činitele: voda ( dážď, rieka, jazerá, moria ), sneh, ľad, svahové pohyby, činnosť organizmov,
Činnosť vetra: eolická  činnosť, prejavuje sa unášacou schopnosťou, ktorá závisí od sily vetra, hmotnosti a veľkosti častíc, charakteru krajiny, a vegetácie,
Veterná erózia – odnos( deflácia) materiálu- vznik viklanov, obrusovanie ( korázia), hornín nárazmi unášaných častí- hríby, skalné okná, brány, mosty,
Sedimentáciou unášaných materiálov vznik- spraší, viate piesky, presypy(duny), barchany,
Činnosť vody: a) voda v moriach – kalové prúdy, modelovanie pobrežia pobrežia
b)dážď- vodná erózia: stružková, plošná, výmoľová,
c)voda v riekach- riečna erózia- závisí od množstva a rýchlosti vody, tvaru a spádu riek, odolnosti brehov, dna koryta a na množstve i veľkosti unášaného materiálu( plaveniny, splaveniny),
riečna erózia- bočná – zákruty meandre, hĺbková vytvára údolia v tvare „V“,
riečna niva- vzniká sedimentačnou činnosťou na strednom a dolnom toku ( štrky, piesky),
inudačné územie- časť nivy zaplavovaná počas veľkých povodní,
výsledkom pôsobenia riek: riečne terasy, meandre, delta- tvoria ju náplavové kužele, rozbrázdené viacerými ramenami riek, ( najväčšia delta- Ganga s Brahmaputrou)
d) krasová voda- vo vápencových územiach- súbor procesov- krasové javy, rozlišujeme:
 1.povrchový – škrapy, závrty, priepasti,ponory, vyvieračky,
 2.podzemný kras- jaskyne- kvaple- stalaktity, stalagmity, stalagnáty,
Činnosť snehu, ľadu, ľadovca: sneh- lavíny, ľad- mechanické rozrušovanie hornín,
Ľadovce- ľadová hmota pohybujúca sa vplyvom gravitácie po pevnine, dolina tvaru – U( tróg),
Ľadovcový kotol kar, skalné stupne – prahy, skalné veže – nunataky, nánosy ľadovca – morény,
Periglaciálne- mrazové javy- trvale zamrznutá pôda- permafrost, soliflukcia- pôdotok,
Svahové pohyby: porušenie stability pôsobením gravitácie, a) zliezanie, b) zosúvanie, c) stekanie, d) rútenie,
elúvium- zvetraliny na mieste vzniku, delúvium -svahové usadeniny, ktoré sa premiestňujú,
kolúvium- usadeniny na úpätí svahu ,úsypiskový kužeľ
Kozmogénne vplyvy- pád meteoritov, vznik meteorických kráterov
Činnosť organizmov: modelovanie zemského povrchu priamo – koralové útesy, rašeliniská
a nepriamo- rozrušovanie a zvetrávanie hornín,
Činnosť človeka: lomy, štrkoviská, haldy, bane...
Vlastnosti, tvary a typy reliéfu
Vlastnosti: a)nadmorská výška( absolútna, relatívna), b) sklon reliéfu ( meria sa v smere spádnice),
  c) geometrické formy reliéfu-vypuklé – chrbát, kopec, vyduté – údolie, kotlina,
Svah a) priamy, konkávny( vydutý), konvexný( vypuklý)
Chrbátnica: čiara spájajúca najvyššie časti chrbtov
Údolnica: čiara spájajúca najnižšie miesta v údolí
Spádnica: krivka kolmá na vrstevnice
 
Typy reliefu
-  podľa toho, ktorý vonkajší činiteľ sa podieľal na modelovaní zemského povrchu vyčleňujeme:
riečny ( fluviálny) reliéf, svahový ( deluviálny) reliéf, veterný ( eolický ) reliéf, ľadovcový ( glaciálny) reliéf, mrazový( periglaciálny) reliéf, krasový reliéf,
rozdelenie reliéfu podľa výškových pomerov:
a)  podľa absolútnych výškových hodnôt: ( nameraných od hladiny mora),
nížiny do 200 metrov, vysočiny nad 200 metrov,
b)  podľa relatívneho výškového rozdielu rozlišujeme morfografické typy:
roviny : s rozdielmi do 30m
pahorkatiny ( 31 – 100m)
vrchoviny ( 101 – 310m)
hornatiny  (311 – 640m )
veľhornatiny ( nad 640m)
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/geografia/3523-georelief/