Georeliéf
- súbor tvarov zemského povrchu sa nazýva georeliéf,
- procesy, ktoré utvárajú georeliéf sa nazývajú
geomorfologické procesy, ich pôsobením vznikli rôzne povrchové tvary- formy georeliéfu ( napr.
svahy, pohoria, doliny...),
- veda, ktorá študuje geomorfologická procesy a tvary georeliéfu sa nazýva
geomorfológia,
Podmienky vzniku georeliéfu
- geomorfologické
podmienky sú vlastnosti krajiny, ktoré vplývajú na geomorfologické činitele, procesy a formy,
- najdôležitejšie sú
: podnebie ( množstvo zrážok a teplota,)
vlastnosti hornín ( pevnosť, tvrdosť,)
odolnosť voči geomorfologickým procesom
Vznik reliéfu
- na formovaní reliéfu sa podieľajú
endogénne (vnútorné ) procesy a exogénne (vonkajšie )procesy
Endogénne procesy
- vnútorné geomorfologické procesy , utvárajú základné hrubé črty georeliéfu – morfoštruktúry kontinenty, oceánske
panvy, pásmové pohoria, oceánske chrbty, oceánske priekopy, hráste, priekopové prepadliny, chrbty a doliny na vrásach, sopky, lávové
prúdy,....
- endogénne procesy: tektonické pohyby, magmatizmus, vulkanická činnosť, zemetrasenie,
-
energetické zdroje, ktoré podmieňujú tieto procesy : a) gravitačná energia – spôsobuje, že ľahšie hmoty sa nachádzajú
v povrchových častiach a ťažšie
v strede Zeme
b) geotermálna energia – vystupuje k zemskému povrchu vo
forme tepelného toku,
c) rozpad rádioaktívnych prvkov - uvoľňuje sa tepelná energia
d) diferenciačné
procesy - vznikom nových látok s odlišným, chemickým zložením dochádza ku
zmenám hustoty a objemu hornín, čo vedie
k nestabilite a tektonickým pohybom,
Tektonické pohyby - sú dvojakého druhu :
a)
pevninotvorné ( epeirogenetické ) - prejavujú sa pomalými dlhodobými zdvihmi
a poklesmi veľkých
častí zemskej kôry,
b) horotvorné procesy ( orogenetické ) – sú relatívne
rýchlejšie, deformácie zemskej kôry
vznik zlomov, vrás, príkrovov
- prejavujú sa v určitých oblastiach časovo
obmedzených obdobiach a vznikajú pri nich horské pásma: vrásové, vrásovo-zlomové a kryhové
- vrásové
pohoria: vznikajú vrásnením bez zlomu, vlnovité prehnutie vrstiev ( synklinály a antiklinály )
- vrásovo-zlomové
pohoria : vznikajú prešmykmi a zlomovými poruchami vrstiev,
- priekopové prepadliny a hráste : vznikajú
poklesom alebo vyzdvihmutím krýh pozdĺž zlomov
- príkrovové pohoria : vznikajú presunutím vrstiev na
veľkú vzdialenosť
Magmatizmus - súbor procesov súvisiacich s magmou, jej výstupom do zemskej kôry ( hlbinné
a žilové
horniny) ,
Sopečná činnosť- vulkanizmus . súbor proceso súvisiacich s výstupom magmy –
lávy na zemský povrch,
- sopka :miesto, kde preniká láva na povrch,
- sopúch : sopečným
komín, tavenina sa ním na zemský povrch, spojený je s magmatickým ohniskom
krbom a na povrch vyúsťuje
lievikovitým otvorom – kráterom,
- láva vytvára lávové prúdy , ich spojením vzniká
lávový príkrov,
- na Zemi je 500 činných sopiek, rozlišujeme tri druhy sopiek:
a)
lávové ( efuzívne ) sopky- zásaditá láva – štítové sopky, majú širokú základňu a svahy
mierne sklonené, napr. Havajské ostrovy
- kyslá láva- sopečné kopy, homole, láva je viskózna, rýchle
chladne a ťažšie sa rozteká, napr. Szabova skala
v Štiavnických vrchoch,
b) tufové ( explozívne ) sopky
– tvoria sopečné kužele so širokou kruhovou základňou,
napr. Fudžisan v Japonsku
c) zmiešané sopky
–stratovulkány – tvorené striedavo sypkým a materiálom a lávovými
prúdmi, napr. Vezuv, Etna, Poľana,
-
sopečnú činnosť sprevádzajú výrony plynov a pár, horúce minerálne premene, gejzíry,
- vulkanické oblasti sa nachádzajú na
okraji litosferických dosiek, v miestach riftových a subdukčných zón,
Zemetrasenie – krátkodobé otrasy,
vznikajú pod zemským povrchom, spôsobujú ich napätia v zemskej
kôre, ktoré sa náhle uvoľňujú,
- oblasť
vzniku zemetrasenia – hypocentrum, miesto nad hypocentrom sa nazýva epicentrum-miesto najväčších otrasov,
druhy zemetrasení: tektonické zemetrasenia ( 90% v oblasti styku litosferických dosiek ) ,
sopečné
zemetrasenia ( v oblasti činných sopiek ) ,
závalové zemetrasenia ( podmienené zrútením stropov jaskýň,
banskými závalmi),
Exogénne procesy
- výsledkom ich pôsobenia sú
morfoskulptúry,
- väčšina vonkajších procesov pozostáva z častí: a) odeľovanie častíc– erózia, zvetrávanie
b) prenos častíc, c) usadenie materiálu
- denudácia- zarovnávanie zemského povrchu,
- energetickým zdrojom sú
slnečné žiarenie a gravitácia,
- vonkajšie činitele: voda ( dážď, rieka, jazerá, moria ), sneh, ľad,
svahové pohyby, činnosť organizmov,
Činnosť vetra: eolická činnosť, prejavuje sa unášacou schopnosťou,
ktorá závisí od sily vetra, hmotnosti a veľkosti častíc, charakteru krajiny, a vegetácie,
Veterná erózia – odnos(
deflácia) materiálu- vznik viklanov, obrusovanie ( korázia), hornín nárazmi unášaných častí- hríby, skalné okná, brány, mosty,
Sedimentáciou unášaných materiálov vznik- spraší, viate piesky, presypy(duny), barchany,
Činnosť vody: a)
voda v moriach – kalové prúdy, modelovanie pobrežia pobrežia
b)dážď- vodná erózia: stružková,
plošná, výmoľová,
c)voda v riekach- riečna erózia- závisí od množstva a rýchlosti vody, tvaru a spádu riek,
odolnosti brehov, dna koryta a na množstve i veľkosti unášaného materiálu( plaveniny, splaveniny),
riečna erózia-
bočná – zákruty meandre, hĺbková vytvára údolia v tvare „V“,
riečna niva- vzniká sedimentačnou činnosťou na
strednom a dolnom toku ( štrky, piesky),
inudačné územie- časť nivy zaplavovaná počas veľkých povodní,
výsledkom pôsobenia riek: riečne terasy, meandre, delta- tvoria ju náplavové kužele, rozbrázdené viacerými ramenami riek, (
najväčšia delta- Ganga s Brahmaputrou)
d) krasová voda- vo vápencových územiach- súbor procesov- krasové javy,
rozlišujeme:
1.povrchový – škrapy, závrty, priepasti,ponory, vyvieračky,
2.podzemný kras- jaskyne- kvaple- stalaktity,
stalagmity, stalagnáty,
Činnosť snehu, ľadu, ľadovca: sneh- lavíny, ľad- mechanické rozrušovanie
hornín,
Ľadovce- ľadová hmota pohybujúca sa vplyvom gravitácie po pevnine, dolina tvaru – U(
tróg),
Ľadovcový kotol – kar, skalné stupne – prahy, skalné veže
– nunataky, nánosy ľadovca – morény,
Periglaciálne- mrazové javy- trvale zamrznutá pôda-
permafrost, soliflukcia- pôdotok,
Svahové pohyby: porušenie stability pôsobením gravitácie, a)
zliezanie, b) zosúvanie, c) stekanie, d) rútenie,
elúvium- zvetraliny na mieste vzniku, delúvium -svahové usadeniny, ktoré sa
premiestňujú,
kolúvium- usadeniny na úpätí svahu ,úsypiskový kužeľ
Kozmogénne vplyvy- pád meteoritov, vznik meteorických
kráterov
Činnosť organizmov: modelovanie zemského povrchu priamo – koralové útesy, rašeliniská
a nepriamo-
rozrušovanie a zvetrávanie hornín,
Činnosť človeka: lomy, štrkoviská, haldy, bane...
Vlastnosti, tvary
a typy reliéfu
Vlastnosti: a)nadmorská výška( absolútna, relatívna), b) sklon reliéfu ( meria sa v smere spádnice),
c) geometrické formy reliéfu-vypuklé – chrbát, kopec, vyduté – údolie, kotlina,
Svah a) priamy, konkávny( vydutý), konvexný(
vypuklý)
Chrbátnica: čiara spájajúca najvyššie časti chrbtov
Údolnica: čiara spájajúca najnižšie miesta v údolí
Spádnica: krivka kolmá na vrstevnice
Typy reliefu
- podľa toho, ktorý vonkajší činiteľ sa
podieľal na modelovaní zemského povrchu vyčleňujeme:
riečny ( fluviálny) reliéf, svahový ( deluviálny) reliéf, veterný (
eolický ) reliéf, ľadovcový ( glaciálny) reliéf, mrazový( periglaciálny) reliéf, krasový reliéf,
rozdelenie
reliéfu podľa výškových pomerov:
a) podľa absolútnych výškových hodnôt: ( nameraných od
hladiny mora),
nížiny do 200 metrov, vysočiny nad 200 metrov,
b) podľa relatívneho výškového rozdielu
rozlišujeme morfografické typy:
roviny : s rozdielmi do 30m
pahorkatiny ( 31 – 100m)
vrchoviny ( 101 – 310m)
hornatiny (311 – 640m )
veľhornatiny ( nad 640m)
Zones.sk – Zóny pre každého študenta