Litosféra

Litosféra

– je kamenný obal Zeme, ( z gréc. -lithos: kameň, kamenná sféra)

– vznik Zeme- 4,5 miliardy rokov, zemské teleso tvorí : zemská kôra, zemský plášť a zemské jadro,

– litosféra : – je tvorená: zemskou kôrou a vrchným zemským plášťom, je hrubá asi 200km,
zemskú kôru oddeľuje od zemského plášťa Mohorovičičova vrstva diskontuity,

– je od plášťa oddelená vrstvou roztavených hornín- astenosférou
Zemská kôra
– veda, ktorá sa zaoberá zemskou kôrou z geografického hľadiska sa volá – litogeografia

-delí sa na a) pevninskú kôru- priemerná hrúbka 30- 40km, skladá sa z troch vrstiev:
vrchnú vrstvu -sedimentárne horniny, strednú vrstvu- žulová ( granitová vrstva )
spodnú vrstvu- čadičová ( bazaltová ) vrstva,

b) oceánsku vrstvu – priemerná hrúbka 5- 12km, skladá sa z dvoch vrstiev zo sedimentárnej a čadičovej vrstvy

– chemické zloženie zemskej kôry: makroelementy ( sú zastúpené viac ako 1% t.j. klarkom ):
kyslík, kremík ( spolu 75, 25 % ), hliník, železo, vápnik, sodík, draslík,
horčík ,

mikroelementy: všetky ostatné prvky- pripadá na ne 2,15%,

najčastejšie zlúčeniny prvkov ( 75%): kyslík, kremík, hliník

– horninové zloženie ( horniny neživé prírodniny, zložené z viacerých minerálov, delia sa na magmatické-
vyvreté, sedimentárne- usadené, metamorfované- premenené ),

– stavba zemskej kôry – 95% magmatické horniny a 5% usadené horniny,( premenené sa priraďujú k tým z ktorých vznikli) ,

– magmatické horniny- vznikajú kryštalizáciou kremičitanovej taveniny s obsahom plynov a pár- magmy ( lávy) v rôznych častiach zemskej kôry ( hlbinné, žilné, výlevné ), podľa veku sa delia na mladšie( neovulkanity), staršie ( paleovulkanity), podľa chemického zloženia sa delia: kyslé (žula, ryolit- 65 % SiO2), neutrálne ( diorit, andezit : 52- 65% SiO2), bázické ( gabro, čadič: 42- 52% ), ultrabázické ) peridotit pod 42% SiO2 ),

– sedimentárne horniny- vznikajú usadením rozpadnutých a rozložených pôvodných starších hornín ( vyvretých, premenených a usadených hornín,)Proces vzniku: 1.) zvetrávanie -rozpad a rozklad hornín( môže byť mechanické, chemické a biologické) – výsledkom sú zvetraliny,

2.) transport- premiestňovanie a triedenie úlomkov, c) sedimentácia unášaných úlomkov( štrk, piesok, hlina, spraš, íl),4.) diagenéza– spevňovanie sedimentov ( pieskovce, zlepence)

Podľa spôsobu vzniku a povahy materiálu sa delia na: úlomkovité, spevnené
( zlepenec, pieskovec), nespevnené( štrk, piesok, hlina) chemické ( travertín, bauxit), biogénne
( vápenec, dolomit, rašelina, uhlie),

– metamorfované horniny– vznikajú premenou vyvretých a usadených hornín, napr. fylit, svor, rula, amfibolit, mramor,

– význam hornín- odolosť voči zvetrávaniu – vznik georeliéfu, priepustnosť hornín – vplyv na podpovrchovú vodu, riečnu sieť, typ a režim podzemných vôd, vznik pôdy, rastlinného krytu,
vplyv na socioekonomickú sféru,

Litosféra – rozdelená na litosferické dosky ( americká, indoaustrálska, euroázijská, africká, tichooceánska,
antarktická, Nazca ), ktoré sa kĺžu po astenosfére,

– hranicu medzi litosferickými doskami tvoria: rifty, ( trhliny v zemskej kôre), oceánske priekopy, pásmové pohoria, transformačné zlomy,
Pohyby litosferických dosiek ( niekoľko centimetrov za rok ):
a) narážanie: Predná India naráža na euroázijský blok- vznik Himaláji

b) podsúvanie dosiek: Nazca sa podsúva pod Juhoamerickú dosku –podsúvané časti sa tavia a a v podobe lávy
sa dostávajú na zemský povrch, vznikajú pohoria a sopky ( Andy),

c) vzďaľovanie dosiek : v tektonických trhlinách ( riftoch) ,roztavené horniny vytvárajú oceánske chrbty,

d) kĺzanie dosiek : pri kĺzaní sa hromadí obrovská energia, jej uvoľnením vznik zemetrasení – zlom
SanAndreas,

Vznik pevnín a oceánov

– v prahorách – pevninský celok- Pangea, svetový oceán Panthalassa ( more Thetys ),

– koniec prvohôr( pred 250mil rokmi ) rozdelenie na Lauráziu na severe a Gondwanu na juhu, ich najstaršími časťami sú pevninské štíty, zvyšky zaniknutých prakontinentov.

– Laurázia– Severná Amerika, Európa, Ázia, Gondwana- Južná Amerika, Afrika, Austrália Antarktída, z pôvodného praoceánu vznikli dnešné oceány: Tichý, Indický Atlantický, Severný ľadový a Južný oceán,

Stavebné jednotky pevnín a oceánov

– najstaršie oblasti zemskej kôry tvoria stabilné časti a)pevninské platformy ( tabule a štíty) a b)oceánske platformy ( oceánske panvy) zaberajú väčšiu časť dna,

– štíty– budované z veľmi starých vyvretých a metamorfovaných hornín,

– tabule– usadené horniny, ktoré vznikli prevažne na okraji štítov , napr. Baltský štít a Východoeurópska tabuľa,

– mobilné časti ( orogénne zóny )- pevninské: nachádzajú sa na okrajoch platforiem alebo medzi nimi, vznikli vyvrásnením sedimentov a) v prvohorách- kaledónske a várijské vrásnenie b) koncom druhohôr a začiatkom treťohôr- alpské vrásnenie , – -oceánske: predstavujú a)oceánske chrbty( Stredoatlantický)
podmorské pohoria miestami vynorené ako ostrovy, hlbokomorské priekopy,