Litosféra

Prírodné vedy » Geografia

Autor: julka
Typ práce: Referát
Dátum: 16.09.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 677 slov
Počet zobrazení: 12 888
Tlačení: 834
Uložení: 749
  - je  kamenný obal Zeme, ( z gréc. -lithos: kameň, kamenná sféra)
 -  vznik Zeme- 4,5 miliardy rokov, zemské teleso tvorí : zemská kôra, zemský plášť a zemské jadro, 
- litosféra : - je tvorená: zemskou kôrou a vrchným zemským  plášťom, je hrubá asi 200km,
   zemskú kôru oddeľuje od zemského plášťa  Mohorovičičova vrstva diskontuity,

-  je od plášťa oddelená vrstvou roztavených hornín- astenosférou
Zemská kôra
- veda, ktorá sa zaoberá zemskou kôrou z geografického hľadiska sa volá - litogeografia
 -delí sa na a) pevninskú kôru- priemerná hrúbka 30- 40km, skladá sa z troch vrstiev:
  vrchnú vrstvu -sedimentárne horniny, strednú vrstvu- žulová ( granitová vrstva )
  spodnú vrstvu- čadičová ( bazaltová ) vrstva,
b) oceánsku vrstvu – priemerná hrúbka 5- 12km, skladá sa z dvoch vrstiev zo sedimentárnej a čadičovej vrstvy   
-  chemické zloženie zemskej kôry: makroelementy ( sú zastúpené viac ako 1% t.j. klarkom ):
kyslík, kremík ( spolu 75, 25 % ), hliník, železo, vápnik, sodík, draslík,
  horčík ,
mikroelementy: všetky ostatné prvky- pripadá na ne 2,15%,
najčastejšie zlúčeniny prvkov ( 75%): kyslík, kremík, hliník
- horninové zloženie ( horniny neživé prírodniny, zložené z viacerých minerálov, delia sa na magmatické- 
vyvreté, sedimentárne- usadené, metamorfované- premenené ),
-  stavba zemskej kôry  – 95% magmatické horniny a 5% usadené horniny,( premenené sa priraďujú k tým z ktorých vznikli) ,
magmatické horniny- vznikajú kryštalizáciou kremičitanovej taveniny s obsahom plynov a pár- magmy ( lávy) v rôznych častiach zemskej kôry ( hlbinné, žilné, výlevné ), podľa veku sa delia na mladšie( neovulkanity), staršie ( paleovulkanity), podľa chemického zloženia sa delia: kyslé  (žula, ryolit- 65 % SiO2), neutrálne ( diorit, andezit : 52- 65% SiO2), bázické ( gabro, čadič: 42- 52% ), ultrabázické ) peridotit pod 42% SiO2 ),
sedimentárne horniny- vznikajú usadením rozpadnutých a rozložených pôvodných starších hornín ( vyvretých, premenených a usadených hornín,)Proces vzniku: 1.) zvetrávanie -rozpad a rozklad hornín( môže byť mechanické, chemické a biologické) – výsledkom sú zvetraliny,
2.) transport- premiestňovanie a triedenie úlomkov, c) sedimentácia unášaných úlomkov( štrk, piesok, hlina, spraš, íl),4.) diagenéza- spevňovanie sedimentov ( pieskovce, zlepence)

Podľa spôsobu vzniku a povahy materiálu sa delia na: úlomkovité, spevnené
   ( zlepenec, pieskovec), nespevnené( štrk, piesok, hlina) chemické ( travertín, bauxit), biogénne
( vápenec, dolomit, rašelina, uhlie),
metamorfované horniny- vznikajú premenou vyvretých a usadených hornín, napr. fylit, svor, rula, amfibolit, mramor,
význam hornín- odolosť voči zvetrávaniu – vznik georeliéfu, priepustnosť hornín – vplyv na podpovrchovú vodu, riečnu sieť, typ a režim podzemných vôd, vznik pôdy, rastlinného krytu,
vplyv na socioekonomickú sféru,
 
Litosféra - rozdelená na litosferické dosky ( americká, indoaustrálska, euroázijská, africká, tichooceánska,
  antarktická, Nazca ), ktoré sa kĺžu po astenosfére,
-  hranicu medzi litosferickými doskami tvoria: rifty, ( trhliny v zemskej kôre), oceánske priekopy,  pásmové pohoria, transformačné zlomy,
Pohyby litosferických dosiek ( niekoľko centimetrov za rok ):
a) narážanie: Predná India naráža na euroázijský blok- vznik Himaláji
b) podsúvanie dosiek: Nazca sa podsúva pod Juhoamerickú dosku –podsúvané časti sa tavia a a v podobe lávy
  sa dostávajú na zemský povrch, vznikajú pohoria a sopky ( Andy),
c) vzďaľovanie dosiek : v tektonických trhlinách ( riftoch) ,roztavené horniny vytvárajú oceánske chrbty,
d) kĺzanie dosiek : pri kĺzaní sa hromadí obrovská energia, jej uvoľnením vznik zemetrasení – zlom 
SanAndreas,
 
Vznik pevnín a oceánov
-  v prahorách – pevninský celok- Pangea, svetový oceán Panthalassa ( more Thetys ),
-  koniec prvohôr( pred 250mil rokmi ) rozdelenie na Lauráziu na severe  a Gondwanu na juhu, ich najstaršími časťami sú pevninské štíty, zvyšky zaniknutých prakontinentov.
Laurázia- Severná Amerika, Európa, Ázia, Gondwana- Južná Amerika, Afrika, Austrália Antarktída, z pôvodného praoceánu vznikli dnešné oceány: Tichý, Indický Atlantický, Severný ľadový a Južný oceán, 
Stavebné jednotky pevnín a oceánov
-  najstaršie oblasti zemskej kôry tvoria stabilné časti a)pevninské platformy ( tabule a štíty) a b)oceánske platformy ( oceánske panvy) zaberajú väčšiu časť dna,
štíty- budované z veľmi starých vyvretých a metamorfovaných hornín,
tabule- usadené horniny, ktoré vznikli prevažne na okraji štítov , napr. Baltský štít a Východoeurópska tabuľa,
mobilné časti ( orogénne zóny )- pevninské: nachádzajú sa na okrajoch platforiem alebo medzi nimi, vznikli vyvrásnením sedimentov a) v prvohorách-  kaledónske a várijské vrásnenie  b) koncom druhohôr a začiatkom treťohôr- alpské vrásnenie ,  - -oceánske: predstavujú  a)oceánske chrbty( Stredoatlantický)
  podmorské pohoria miestami  vynorené ako ostrovy, hlbokomorské priekopy,

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Geografia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.019 s.
Zavrieť reklamu