Obyvateľstvo a sídla Slovenska

Obyvateľstvo a sídla Slovenska

Vývoj osídlenia Slovenska: – príchod Slovanov- 5.storočie, nížiny- roľníctvo, chov dobytka,

– kopaničiarska, valašská kolonizácia

– v polovici 19.storočia( 1869)- prvé sčítanie obyvateľstva Slovenska
2 482 000obyvateľov

– do roku 1918 stúpol počet o 0,5 milióna obyvateľov

– nízka pôrodnosť,vysoká úmrtnosť,vysťahovalectvo

– medzivojnové obdobie: stúpol počet obyvateľovo 0,5 milióna obyvateľov
vzrástla pôrodnosť, ale pokračovalo vysťahovalectvo

– rast počtu obyvateľov pribrzdila hospodárska kríza v 30.rokoch a straty súvisiace s 2.svetovou vojnou

– po 2.svetovej vojne vzrast počtu obyvateľov o 1,5mil. obyvateľov
Počet obyvateľov: – 5 374 455 obyvateľov podľa sčítania ľudu v roku 2001
Prirodzený prírastok: – najväčší v roku 1950: 16 – 17 ‰dôvody zvýšená pôrodnosť a zlepšená zdravotná
starostlivosť, zníženie úmrtnosti

– 90.roky 20.storočia prirodzený prírastok-4-5‰, na prelome tisícročí klesol pod 1‰

– rok 2001 – prirodzený úbytok obyvateľov : -0,2 ‰

– v súčasnosti okresy s najvyšším prirodzeným prírastkom : Prešov, Stará Ľubovňa, Bardejov, Námestovo, Tvrdošín
okresy s najnižším prirodzeným prírastkom: Nitra, Levice, Trnava,
Banská Bystrica,
Vekové zloženie: – stredná dĺžka života našich obyvateľov je 73 rokov( ženy 77 rokov, muži 69 rokov),

– produktívny vek : 2 /3 obyvateľov,
Mechanický pohyb obyvateľstva: – koniec 19. a začiatok 20.storočia- odchod za prácou: Viedeň, Budapešť,
Severná a Južná Amerika, Austrália,

– po 2.svetovej vojne odchod Slovákov do priemyselných oblastí Čiech a Moravy,

– v rámci vnútroštátneho pohybu sťahovanie z vidieka do miest: Bratislava, Košice,

Hustota obyvateľstva: – výsledok prirodzeného a mechanického pohybu obyvateľov,

– priemerná hustota zaľudnenia Slovenska 110 obyvateľov na km2

– nerovnomerné rozmiestnenie obyvateľov: najväčšia hustota vo veľkých mestách : Bratislava -1200obyvateľov na km2 , Košice 900obyvateľov na km2 ,

– najmenej zaľudnené pohoria, riedko osídlené regióny v okolí veľkých miest Veľký Krtíš, Rimavská Sobota, Rožňava, Svidník( 50- 55obyvateľov na km2 ),
Nezamestnanosť obyvateľstva: – v dôsledku hospodárskych premien- vysoká 19 % , značné rozdiely v rámci
regiónov, najvyššia nezamestnanosť regióny Rimavská Sobota, Veľký Krtíš,
Revúca,,( až 30% ),najnižšia nezamestnanosť v Bratislave (5 %),
Počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva: 48,6 % v roku 2001, ženy sa podielajú na celkovej zamestnanosti
menej ako polovicou,

– najviac zamestnaných v priemysle: 25,7%,poľnohospodárstvo 5%,

– klesá podiel zamestnaných v priemysle a v poľnohospodárstve, vzrastá podiel v nevýrobných sférach,( obchod :12,4%, školstvo: 7,7%),
Národnostné zloženie: – prevládajú Slováci: 85,8%,Maďari: 521 000 obyvateľov- južné oblasti pri hraniciach
s Maďarskom,Rómovia:90 000 obyvateľov, Česi , Moravania, Slezania menej ako 1%

– ostatné národnosti: Nemci ,Poliaci, Rusíni, Ukrajinci,
Náboženstvo: – historické cyrilo- metodské tradície: rímskokatolícka cirkev : 68,9 %,
evanjelická cirkev: 6,9%,
gréckokatolícka cirkev: 4,1%,
bez vyznania 13%
Sídla: – 7000 sídiel, zlúčené do 2883 obcí, vysoko prevažujú vidiecke sídla,

– 138 miest v nich žije 58% obyvateľov, dve veľkomestá : Bratislava ( 428 672obyv.),

– Košice ( 236 093 obyvateľov)

– veľké mestá nad 50 000 obyvateľov: Prešov, Nitra, Žilina, Banská Bystrica, Trnava, Martin, Trenčín, Poprad, Prievidza,

– väčšinou polyfukčné mestá: plnia viacero funkcií, monofunkčné mestá: kúpeľná funkcia Trenčianske Teplice, dopravná: Čierna nad Tisou, obytná: Nová Dubnica

– roztratené sídla: Myjavská pahorkatina- kopanice, Kysuce, Orava- rale, Poľana- lazy

Vývoj a štruktúra hospodárstva Slovenska
–súčasná hospodárska štruktúra Slovenska je výsledkom dlhého vývoja

– za Rakúsko- Uhorska vzniklo na Slovensku len niekoľko manufaktúr: výroba bavlnených látokv šaštíne, manufaktúra
na výrobu majoliky v holíči, kartúnka v Bernolákove,
-napriek tomu významné postavenie Slovenska v rámci uhorského priemyslu: ¾ hutníckej a chemickej výroby, takmer celá
výroba papiera v Uhorsku,
-vznik Československa( 1918)- Slovensko menej rozvinutá časť republiky, oživenie pred 2.svetovou vojnou strojársky
priemysel: Dubnica nad Váhom, Považská Bystrica,

– 2.svetová vojna- veľké škody v hospodárstve Slovenska
-1948- znárodnenie priemyslu, bankovníctva, poľnohospodárstva formou jednotných roľníckych družstiev a štátnych majetkov ,

– plánované hospodárstvo- päťročnice, spolupráca s ostatnými socialistickými krajinami- RVHP

– budovanie hutníckych a strojárskych( zbrojárska výroba) závodov , chemických a stavebných materiálov-
vytvorenie nepriaznivej odvetvovej štruktúry priemyslu– prevaha polotovarov, zhoršenie kvality životného
prostredia,

– spoločný znak výrobkov všetkých socialistických krajín- nižšia technická úroveň, kvalita a tým aj menšia
možnosť konkurovať na trhoch mimo RVHP,

– 1989-rozpad socialistickej sústavy,- zavádzanie trhového hospodárstva, reštrukturalizácia slovenského hospodárstva,
– rok 2000- najviac sa na tvorbe hrubého domáceho produktu podieľal priemysel-( 26.3%), obchod ( 15,1%),
doprava a telekomunikácie-( 10,2%),poľnohospodárstvo( 4,1%), stavebníctvo ( 4,8%),
– rozdiely medzi jednotlivými regiónmi, najlepšie hospodárske ukazovatele Bratislava, Košice, stredné Považie,
slabá industrializácia v juhoslovenskej kotline, niektoré oblasti východného Slovenska

Priemysel
– rozvoj priemyselnej výroby – začiatok 19.storočia,rozvoj ťažobného priemyslu- železiarstvo, drevársky, textilný, sklársky,
papiernický priemysel, nížinaté oblasť spracovávanie poľnohospodárskych produktov- mlyny, cukrovary, pivovary,

– koniec 19.storočia rozvoj chemického priemyslu -rafinéria ropy Apollo, rozvoj železničnej dopravy- vznik opravárenských
závodov- železničná opravárenská dielňa vo Vrútkach,

– vznik ČSR- využívanie Slovenska na produkciu surovín a poľnohospodárskych produktov,
– po 2.svetovej vojne rozvoj- ťažkého strojárstva, hutníctva, chemickej výroby a stavebníctva,
-1989- rozvoj trhového hospodárstva– privatizácia, zmena výrobných programov, veľa podnikov zaniklo,

– odvetvová štruktúra priemyslu na Slovensku:
Strojársky- široký sortiment výrobkov, rozmiestnený rovnomerne, najviac stredné Považie( Trenčín, Dubnica nad
Váhom, Považská Bystrica, Žilina, Martin),

– významné odvetvie dopravné strojárstvo– výroba automobilov a ich súčiastok Bratislava, Trnava,
Priemyselný park Záhorie, Žilina ( Kia),

– motocykle Považská Bystrica, riečne lode– Komárno,

– výroba a opravovne vagónov: Poprad, Vrútky, Trnava,

– elektrotechnický priemysel: Liptovský Hrádok, Stropkov, Vráble, Nižná na Orave, Matejovce pri Poprade, Zlaté Moravce, Nové Zámky,

– výroba zdravotníckej techniky: Stará Turá, Piešťany, výroba armatúr: Myjava,
– výroba železničných konštrukcií Brezno, výroba poľnohospodárskych strojov: Snina,
Hutnícky– tradície od stredoveku, U.S. Steel Košice: spracúva železnú rudu z Ukrajiny, uhlie z Ostravy,
vápenec zo Slovenského krasu, železiarne v Podbrezovej, drôtovňa Hlohovec,
– hutníctvo farebných kovov: hliníkareň Žiar nad Hronom ,( bauxit z Maďarska),
Kovohuty Krompachy ( elektrolytická meď a mangán) ,
niklová huť v Seredi ( ruda z Albánska)- zrušená
Priemysel palív a energetiky:- obmedzené zdroje, ťažba hnedého uhlia a lignitu v oblasti Hornej Nitry
ťažba ropy a zemného plynu na Záhorí- nepostačuje, tepelné elektráne
Zemianske Kostoľany a Vojany,

– prevažná časť výrob jadrové (Jaslovské Bohunice, Mochovce) a vodné elektrárne, (Váh -19Nosice, Madunice, Sĺňava ),vodná elektráreň Gabčíkovo,
Chemický a gumárenský priemysel: dovoz surovín, Bratislava- Slovnaft, Istrochem, Šaľa- Duslo,
Nováky, Smolenice ( farby), výroba plastov a syntetických vlákien :
Senica, Svit, Strážske, Humenné, Nitra, Žilina,
Gumárenská výroba: Púchov, Bratislava, Dolné Vestenice,
Farmaceutický priemysel: Hlohovec, Nitra, Šarišské Michaľany,
Potravinársky priemysel: rovnomerne rozmiestnený, súvisí to so spotrebou, mlyny, pekárne, cukrovary,
konzervárne, pivovary, Nitra, Sereď, Trnava, Levice, Šurany,
Textilný a odevný priemysel: bavlnárstvo a hodvábnictvo: Ružomberok, Levice, Bratislava, Liptovský Mikuláš, vlnárstvo: Žilina, spracovanie ľanu : Kežmarok, pletiarstvo: Vrbové,
Bratislava, Svit, odevné závody: Trenčín, Prešov, Púchov,
Kožiarsky a obuvnícky priemysel : výroba koží: Liptovský Mikuláš, obuv: Partizánske, Bardejov,
Bánovce nad Bebravou,
Výroba stavebných materiálov: cementárne: Rohožník, Horné Sŕnie, Lietavská Lúčka, Varín, Bystré,
Turňa nad Bodvou,
výroba stavebnej keramiky: Lučenec, Michalovce,
magnezitové závody: Lovinobaňa, Jelšava, Ľubeník,
Sklársky priemysel: úžitkové sklo: Katarínska huta, Zlatno, Lednické Rovné, Poltár,
obalové sklo: Nemšová, laboratórne sklo : Bratislava
Drevospracujúci a celulózovo-papiernický priemysel : spracúva drevo našich lesov: Zvolen( Bučina),
Banská Bystrica( Smrečina),Krásno nad Kysucou, Turany,
nábytkárske závody: Bratislava, Trnava, Topoľčany, Spišská Nová Ves, Lučenec,
Pravno, celulózka a papierne: Ružomberok, Žilina, Štúrovo,Pravenec
Polygrafický priemysel: vydávanie novín, časopisov, kníh, Bratislava, Trnava, Martin, Košice, Prešov, Nitra,

Poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo

– vplyv prírodných podmienok na ich rozvoj ,do obdobia rozmachu priemyslu základ hospodárstva v Rakúsko- Uhorsku,

– na začiatku 20.storočia 3/5 obyvateľstva sa živili poľnohospodárskou výrobou, horské oblasti nezabezpečovali obživu obyvateľstva- vysťahovalectvo,

– 1919 zákon o pozemkovej reforme– zabratie pôdy nad 50 ha,

– 1949- plán združstevňovania poľnohospodárskej výroby. Odovzdávanie pôdy, techniky a zvierat družstvám a štátnym majetkom,

– zlučovanie družstiev do aglomerovaných družstiev so spoločným vedením, strojovým parkom

– mechanizácia a intenzifikácia- zvýšenie hektárových výnosov,( 3x viac ako pred 2.sv. voj.)

– pokles pracovníkov poľnohospodárstve, naša republika sebestačná vo výrobe potravín

– dopestovaných v miernom pásme,

– 1989- rozpad družstiev,( pôda a majetok družstva sa rozdelili členom družstva, prinavrátenie pôdy pôvodným majiteľom, )

– štát dotáciami napomáha poľnohospodárom( ich výška podlieha zmluvám s EÚ) ,

– poľnohospodárstvo zamestnáva 5 % pracujúcich a podieľa sa 4% na tvorbe HDP ,

– postupný úbytok ornej pôdy– prechod do kategórie zastavaných plôch- zákony na ochranu poľnohospodárskej ornej pôdy,

– v súčasnosti 50% rozlohy Slovenska sa poľnohospodársky využíva, orná pôda:1,5 ha

– prímestské poľnohospodárske zóny: Košice, Bratislava( pestovanie ovocia, zeleniny, kvetov)

– vinohradnícke oblasti: Malé Karpaty, Zemplínska vrchovina, Slanské vrchy, podunajská pahorkatina ,

– pestovanie chmeľu: okolie Nového mesta nad Váhom, Trenčín, Topoľčany,

– osevné plochy: pšenica, raž, jačmeň, ovos- 56%,krmoviny, ďatelina, lucern-: 20%,
technické plodiny- 13,5%, zemiaky-2%, zelenina-3%,

– živočíšna výroba: sústredená do veľkovýkrmní, chov hvädzieho dobytku, ošípaných, oviec, hydiny

– poľnohospodárske výrobné oblasti: a) kukuričná- nížiny do 200m n.m.

b) repárska- územia od 200-300m n.m.

c) zemiakarská– vrchoviny a kotliny do 400m n.m

d) zemiakarsko- ovsená– oblasti od 500do 600m n.m.

e) horská- oblasti nad 600m n.m.- lúky a pasienky

Lesné hospodárstvo: – lesy zaberajú 40% z celkovej rozlohy Slovenska ( 43 % štátne lesy),ročná ťažba 5,7 mil.m3 dreva,
najvyhľadávanejšie dreviny: smrek, dub, buk, suroviny pre drevospracujúci priemysel,

Vodné hospodárstvo: -zabezpečuje zdroje priemyselnej vody, pitnú vodu, obhospodaruje vodné nádrže, a riečne
toky, čistenie odpadových vôd,
– najvýznamnejšie vodné diela na Dunaji ( Gabčíkovo,) na Váhu,

Doprava

– dopravné ťahy– smer západ- východ( tvar územia, vplyv ZSSR), dopravné trasy podmieňuje reliéf – dolina Váhu,
Hrona, Hornádu a Hnilca,

Cestná doprava: -90% prepravy osôb, nedostatok diaľnic ( asi 300km), nízka kvalita cestných sietí,

– znečisťovanie životného prostredia,

Železničná doprava: hlavná úloha v preprave nákladov(56%), 1/6 dĺžky cestnej siete, rušenie menších regionálnych
tratí, ekologicky čistejšia a lacnejšia ako cestná doprava,,

– hlavná železničná nákladná doprava: Bratislava- Trnava- Trenčín- Žilina- Poprad- Košice-
Čierna nad Tisou,

Vodná doprava: – riečna doprav, rieka Dunaj, najlacnejší a ekologicky najvhodnejší druh dopravy, nevýhody- pomalosť ,
závislosť na vodnom stave rieky ,

– osobná doprava – výletný charakter, najväčšie prístavy: Bratislava, Komárno,

– slovenské námorné lode využívajú zahraničné prístavy: Štetín, Terst, Hamburg,

Potrubná doprava: plynovod Bratstvo, ropovod Družba, zabezpečujú i dopravu našich produktov chemických závodov,

– vodovody- zabezpečenie pitnej vody pre obyvateľstvo so vzdialenejších vodných nádrží,

Letecká doprava: – ťažisko v preprave osôb na väčšie vzdialenosti, letiská Bratislava, Košice, Piešťany, Poprad, Sliač,

Telekomunikačná sieť:- zabezpečuje prenos informácií, telefónna a telegrafná sieť, rozhlasové a televízne vysielanie
pokrýva celé územie Slovenska,

Elektrická prenosná sústava Slovenska : napojená na medzinárodnú rozvodnú sieť ,

Cestovný ruch, zdravotníctvo, školstvo

– zaostávanie našej infraštruktúry( cesty, služby),

– poloha Slovenska v strede Európy- predpoklady pre tranzitný pobyt zahraničných turistov,
výhodnejšie dlhodobé pobyty turistov
-štruktúra návštevníkov: Česká republika, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko
-turistické oblasti: a) horské oblasti– lyžiarske oblasti: Tatry, Nízke tatry, Malá Fatra, Kysucké a Oravské Beskydy

b) krasové oblasti– jaskyne, bizarné skalné útvary: Slovenský kras, Slovenský raj krasové oblasti
v Nízkych Tatrách,

c) kúpeľné mestá: liečivé účinky termálnych a minerálnych prameňov: Piešťany, Bardejov,
Trenčianske Teplice, Dudince, Sliač, Rajecké Teplice,

d)vodné nádrže a jazerá: Liptovská Mara, Senecké jazerá,

e) kultúrne a historické centrá: Bratislava, Bardejov, Levoča, Banská Štiavnica, Košice, Žilina,

f) agroturistické regióny: aktívny oddych: jazda na koni, zber ovocia,

zdravotníctvo: po roku 1989 reštrukturalizácia, prekonáva množstvo reforiem, výber zdravotných poisťovní,

školstvo:- desaťročná povinná dochádzka, predškolské zariadenia, základné školy, stredné školy vysoké školy- štátne
i súkromné,

– univerzity: Bratislava( Univerzita J.A.Komenského, Ekonomická univerzita, Slovenská technická univerzita )
Košice ( Univerzita P,J. Šafárika,), Banská Bystrica( Univerzita Mateja Bela),Nitra( Univerzita
Konštantína Filozofa), Prešov ( Prešovská univerzita)

Zahraničný obchod

- ekonomika Slovenska do veľkej miery závisí od zahraničného obchodu ( dovoz surovín, vývoz domácich výrobkov) ,

– zahraničný obchod sa veľmi rýchlo rozvíja mení, súvisí so situáciou na zahraničných trhoch( colné opatrenia, limit
na vývoz, ceny tovaru) a situáciou na domácom trhu( ochrana domácej produkcie, clá),

– prevažuje dovoz nad vývozom: vývoz: železiarske a oceliarske výrobky, stroje a zariadenia, chemické, textilné
a obuvnícke výroby, drevo, sklárske a niektoré potravinárske výrobky,
dovoz: železná ruda, uhlie ,plyn, bauxit, strojárske a poľnohospodárske produkty,

– najvýznamnejší obchodní partneri: Česká republika, Spolková republika Nemecko, Ruská federácia, Rakúsko,
Maďarsko, Taliansko,

– dovoz kapitálu a zahraničných investícií, vstup do EÚ