Obyvateľstvo a sídla Slovenska

Vývoj osídlenia Slovenska:  - príchod Slovanov- 5.storočie, nížiny- roľníctvo, chov dobytka,
-  kopaničiarska, valašská kolonizácia
-  v polovici 19.storočia( 1869)- prvé sčítanie obyvateľstva Slovenska
 2 482 000obyvateľov
-  do roku 1918 stúpol počet o 0,5 milióna obyvateľov
-  nízka pôrodnosť,vysoká úmrtnosť,vysťahovalectvo
-  medzivojnové obdobie: stúpol počet obyvateľovo 0,5 milióna obyvateľov
vzrástla pôrodnosť, ale pokračovalo vysťahovalectvo
-  rast počtu obyvateľov pribrzdila hospodárska kríza v 30.rokoch a straty súvisiace s 2.svetovou vojnou
-  po 2.svetovej vojne vzrast počtu obyvateľov o 1,5mil. obyvateľov
Počet obyvateľov: -  5 374 455 obyvateľov podľa sčítania ľudu v roku 2001
Prirodzený prírastok:  - najväčší v roku 1950: 16 – 17 ‰dôvody zvýšená pôrodnosť a zlepšená zdravotná
  starostlivosť, zníženie úmrtnosti
-  90.roky 20.storočia prirodzený prírastok-4-5‰, na prelome tisícročí klesol pod 1‰
-  rok 2001 – prirodzený úbytok obyvateľov : -0,2 ‰
-  v súčasnosti okresy s najvyšším prirodzeným prírastkom : Prešov, Stará Ľubovňa, Bardejov, Námestovo, Tvrdošín
   okresy s najnižším prirodzeným prírastkom: Nitra, Levice, Trnava,
  Banská Bystrica,
Vekové zloženie:  - stredná dĺžka života našich obyvateľov je 73 rokov( ženy 77 rokov, muži 69 rokov),
-  produktívny vek : 2 /3 obyvateľov,
Mechanický pohyb obyvateľstva: - koniec 19. a začiatok 20.storočia- odchod za prácou: Viedeň, Budapešť,
 Severná a Južná Amerika, Austrália,
-  po 2.svetovej vojne odchod Slovákov do priemyselných oblastí Čiech a Moravy,
-  v rámci vnútroštátneho pohybu sťahovanie z vidieka do miest: Bratislava, Košice,

Hustota obyvateľstva:  - výsledok prirodzeného a mechanického pohybu obyvateľov, 
-  priemerná hustota zaľudnenia Slovenska 110 obyvateľov na km2  
-  nerovnomerné rozmiestnenie obyvateľov: najväčšia hustota vo veľkých mestách : Bratislava -1200obyvateľov na  km2  , Košice 900obyvateľov na  km2  ,
-  najmenej zaľudnené pohoria, riedko osídlené regióny v okolí veľkých miest Veľký Krtíš, Rimavská Sobota, Rožňava, Svidník( 50- 55obyvateľov na  km2  ),
Nezamestnanosť obyvateľstva:  - v dôsledku hospodárskych premien- vysoká 19 %  , značné rozdiely v rámci
  regiónov, najvyššia nezamestnanosť regióny Rimavská Sobota, Veľký Krtíš,
  Revúca,,( až 30% ),najnižšia nezamestnanosť v Bratislave (5 %),
Počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva: 48,6 % v roku 2001, ženy sa podielajú na celkovej zamestnanosti
menej  ako polovicou,
-  najviac zamestnaných v priemysle: 25,7%,poľnohospodárstvo 5%,
-  klesá podiel zamestnaných v priemysle a v poľnohospodárstve, vzrastá podiel v nevýrobných sférach,( obchod :12,4%, školstvo: 7,7%),
Národnostné zloženie:  - prevládajú Slováci: 85,8%,Maďari: 521 000 obyvateľov- južné oblasti pri hraniciach
  s Maďarskom,Rómovia:90 000 obyvateľov, Česi , Moravania, Slezania menej ako 1%
-  ostatné národnosti: Nemci ,Poliaci, Rusíni, Ukrajinci,
Náboženstvo:  - historické cyrilo- metodské tradície: rímskokatolícka cirkev : 68,9 %,
  evanjelická cirkev: 6,9%,
  gréckokatolícka cirkev: 4,1%,
  bez vyznania 13%
Sídla: - 7000 sídiel, zlúčené do 2883 obcí, vysoko prevažujú vidiecke sídla,
-  138 miest v nich žije 58% obyvateľov, dve veľkomestá : Bratislava ( 428 672obyv.), 
-   Košice ( 236 093 obyvateľov)
-  veľké mestá nad 50 000 obyvateľov: Prešov, Nitra, Žilina, Banská Bystrica, Trnava, Martin, Trenčín, Poprad, Prievidza,
-  väčšinou polyfukčné mestá: plnia viacero funkcií, monofunkčné mestá: kúpeľná funkcia Trenčianske Teplice, dopravná: Čierna nad Tisou, obytná: Nová Dubnica
  - roztratené sídla: Myjavská pahorkatina- kopanice, Kysuce, Orava- rale, Poľana- lazy
 
Vývoj a štruktúra hospodárstva Slovenska
-súčasná hospodárska štruktúra Slovenska je výsledkom dlhého vývoja
- za Rakúsko- Uhorska vzniklo na Slovensku len niekoľko manufaktúr: výroba bavlnených látokv šaštíne, manufaktúra
na výrobu majoliky v holíči, kartúnka v Bernolákove,
-napriek tomu významné postavenie Slovenska v rámci uhorského priemyslu: ¾ hutníckej a chemickej výroby, takmer celá
 výroba papiera v Uhorsku,
-vznik Československa( 1918)- Slovensko menej rozvinutá časť republiky, oživenie pred 2.svetovou vojnou strojársky
 priemysel: Dubnica nad Váhom, Považská Bystrica,
- 2.svetová vojna- veľké škody v hospodárstve Slovenska
-1948- znárodnenie priemyslu, bankovníctva, poľnohospodárstva formou jednotných roľníckych družstiev a štátnych majetkov ,
- plánované hospodárstvo- päťročnice, spolupráca s ostatnými socialistickými krajinami- RVHP
- budovanie hutníckych   a strojárskych( zbrojárska výroba) závodov , chemických a stavebných materiálov-
vytvorenie nepriaznivej odvetvovej štruktúry priemyslu- prevaha polotovarov, zhoršenie kvality životného
prostredia,
- spoločný znak výrobkov všetkých socialistických krajín- nižšia technická úroveň, kvalita a tým aj menšia
možnosť konkurovať na trhoch mimo RVHP, 
- 1989-rozpad socialistickej sústavy,- zavádzanie trhového hospodárstva, reštrukturalizácia slovenského hospodárstva,
- rok 2000- najviac sa na tvorbe hrubého domáceho produktu podieľal priemysel-( 26.3%), obchod ( 15,1%),
doprava a telekomunikácie-( 10,2%),poľnohospodárstvo( 4,1%), stavebníctvo ( 4,8%),
- rozdiely medzi jednotlivými regiónmi, najlepšie hospodárske ukazovatele Bratislava, Košice, stredné Považie,
  slabá industrializácia v juhoslovenskej kotline, niektoré oblasti východného Slovenska
 
Priemysel
- rozvoj priemyselnej výroby – začiatok 19.storočia,rozvoj ťažobného priemyslu- železiarstvo, drevársky, textilný, sklársky,
  papiernický priemysel, nížinaté oblasť spracovávanie poľnohospodárskych produktov- mlyny, cukrovary, pivovary,
- koniec 19.storočia rozvoj chemického priemyslu -rafinéria ropy Apollo, rozvoj železničnej dopravy- vznik opravárenských
  závodov- železničná opravárenská dielňa vo Vrútkach,
- vznik ČSR- využívanie Slovenska na produkciu surovín a poľnohospodárskych produktov,
- po 2.svetovej vojne rozvoj- ťažkého strojárstva, hutníctva, chemickej výroby a stavebníctva,
-1989- rozvoj trhového hospodárstva- privatizácia, zmena výrobných programov, veľa podnikov zaniklo,
- odvetvová štruktúra priemyslu na Slovensku:
  Strojársky- široký sortiment výrobkov, rozmiestnený rovnomerne, najviac stredné Považie( Trenčín, Dubnica nad
  Váhom, Považská Bystrica, Žilina, Martin),
   - významné odvetvie dopravné strojárstvo- výroba automobilov a ich súčiastok Bratislava, Trnava,
Priemyselný park Záhorie, Žilina ( Kia),
-  motocykle Považská Bystrica, riečne lode- Komárno,
-  výroba a opravovne vagónov: Poprad, Vrútky, Trnava,
- elektrotechnický priemysel: Liptovský Hrádok, Stropkov, Vráble, Nižná na Orave,
  Matejovce pri Poprade, Zlaté Moravce, Nové Zámky,
- výroba zdravotníckej techniky: Stará Turá, Piešťany,  výroba armatúr: Myjava,
- výroba železničných konštrukcií Brezno, výroba poľnohospodárskych strojov: Snina,
  Hutnícky- tradície od stredoveku, U.S. Steel Košice: spracúva železnú rudu z Ukrajiny, uhlie z Ostravy,
vápenec zo Slovenského krasu,  železiarne v Podbrezovej, drôtovňa Hlohovec,
  - hutníctvo farebných kovov: hliníkareň Žiar nad Hronom ,( bauxit z Maďarska),
   Kovohuty  Krompachy ( elektrolytická meď a mangán) ,
niklová huť v Seredi ( ruda z Albánska)- zrušená
Priemysel palív a energetiky:- obmedzené zdroje, ťažba hnedého uhlia a lignitu v oblasti Hornej Nitry 
  ťažba ropy a zemného plynu na Záhorí- nepostačuje, tepelné elektráne
Zemianske Kostoľany a Vojany,
-  prevažná časť výrob jadrové (Jaslovské Bohunice, Mochovce) a vodné elektrárne,  (Váh -19Nosice, Madunice, Sĺňava ),vodná elektráreň Gabčíkovo,
Chemický a gumárenský priemysel: dovoz surovín, Bratislava- Slovnaft, Istrochem, Šaľa- Duslo,
 Nováky, Smolenice ( farby), výroba plastov a syntetických vlákien :
  Senica, Svit, Strážske, Humenné, Nitra, Žilina,
Gumárenská výroba: Púchov, Bratislava, Dolné Vestenice,
Farmaceutický priemysel: Hlohovec, Nitra, Šarišské Michaľany,
Potravinársky priemysel: rovnomerne rozmiestnený, súvisí to so spotrebou, mlyny, pekárne, cukrovary,
konzervárne, pivovary, Nitra, Sereď, Trnava, Levice, Šurany,
Textilný a odevný priemysel: bavlnárstvo a hodvábnictvo: Ružomberok, Levice, Bratislava, Liptovský
  Mikuláš, vlnárstvo: Žilina, spracovanie ľanu : Kežmarok, pletiarstvo: Vrbové,
  Bratislava, Svit, odevné závody: Trenčín, Prešov, Púchov,
Kožiarsky a obuvnícky priemysel : výroba koží: Liptovský Mikuláš, obuv: Partizánske, Bardejov,
Bánovce nad Bebravou,
Výroba stavebných materiálov: cementárne: Rohožník, Horné Sŕnie, Lietavská Lúčka, Varín, Bystré,
Turňa nad Bodvou,
výroba stavebnej keramiky: Lučenec, Michalovce,
magnezitové závody: Lovinobaňa, Jelšava, Ľubeník,
Sklársky priemysel: úžitkové sklo: Katarínska huta, Zlatno, Lednické Rovné, Poltár,
obalové sklo: Nemšová, laboratórne sklo : Bratislava
 Drevospracujúci a celulózovo-papiernický priemysel : spracúva drevo našich lesov: Zvolen( Bučina), 
Banská Bystrica( Smrečina),Krásno nad Kysucou, Turany,
nábytkárske závody: Bratislava, Trnava, Topoľčany, Spišská Nová Ves, Lučenec,
  Pravno, celulózka a papierne: Ružomberok, Žilina, Štúrovo,Pravenec
Polygrafický priemysel: vydávanie novín, časopisov, kníh, Bratislava, Trnava, Martin, Košice, Prešov, Nitra,
 
Poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo
- vplyv prírodných podmienok na ich rozvoj ,do obdobia rozmachu  priemyslu základ hospodárstva v Rakúsko- Uhorsku,
- na začiatku 20.storočia 3/5 obyvateľstva sa živili poľnohospodárskou výrobou, horské oblasti nezabezpečovali obživu obyvateľstva- vysťahovalectvo,
- 1919 zákon o pozemkovej reforme- zabratie pôdy nad 50 ha,
- 1949-  plán združstevňovania poľnohospodárskej výroby. Odovzdávanie pôdy, techniky a zvierat družstvám a štátnym majetkom,
- zlučovanie družstiev do aglomerovaných družstiev so spoločným vedením, strojovým parkom
- mechanizácia a intenzifikácia- zvýšenie hektárových výnosov,( 3x viac ako pred 2.sv. voj.)
- pokles pracovníkov poľnohospodárstve, naša republika sebestačná vo výrobe potravín
- dopestovaných  v miernom pásme,
- 1989- rozpad družstiev,( pôda a majetok družstva sa rozdelili členom družstva, prinavrátenie pôdy pôvodným majiteľom, ) 
- štát dotáciami napomáha poľnohospodárom( ich výška podlieha zmluvám s EÚ) ,
- poľnohospodárstvo zamestnáva 5 % pracujúcich a podieľa sa 4% na tvorbe HDP ,
- postupný úbytok ornej pôdy- prechod do kategórie zastavaných plôch- zákony na ochranu  poľnohospodárskej ornej pôdy,
- v súčasnosti 50% rozlohy Slovenska sa  poľnohospodársky využíva, orná pôda:1,5 ha
- prímestské poľnohospodárske zóny: Košice, Bratislava( pestovanie ovocia, zeleniny, kvetov)
- vinohradnícke oblasti: Malé Karpaty, Zemplínska vrchovina, Slanské vrchy, podunajská pahorkatina ,
- pestovanie chmeľu: okolie Nového mesta nad Váhom, Trenčín, Topoľčany,
- osevné plochy: pšenica, raž, jačmeň, ovos- 56%,krmoviny, ďatelina, lucern-: 20%,
technické plodiny- 13,5%, zemiaky-2%, zelenina-3%,
  -  živočíšna výroba: sústredená do veľkovýkrmní, chov hvädzieho dobytku, ošípaných, oviec, hydiny
-  poľnohospodárske výrobné oblasti: a) kukuričná- nížiny do 200m n.m.
   b) repárska- územia od 200-300m n.m.
c) zemiakarská- vrchoviny a kotliny do 400m n.m
d) zemiakarsko- ovsená- oblasti od 500do 600m n.m.
e) horská- oblasti nad 600m n.m.- lúky a pasienky
Lesné hospodárstvo: - lesy zaberajú 40% z celkovej rozlohy Slovenska ( 43 % štátne lesy),ročná ťažba 5,7 mil.m3 dreva,
  najvyhľadávanejšie dreviny: smrek, dub, buk, suroviny pre drevospracujúci priemysel,
Vodné hospodárstvo: -zabezpečuje zdroje priemyselnej vody, pitnú vodu, obhospodaruje vodné nádrže, a riečne
toky, čistenie odpadových vôd,
- najvýznamnejšie vodné diela na Dunaji ( Gabčíkovo,) na Váhu,

Doprava
- dopravné ťahy- smer západ- východ( tvar územia, vplyv ZSSR), dopravné trasy podmieňuje reliéf – dolina Váhu,
  Hrona, Hornádu a Hnilca,
Cestná doprava: -90% prepravy osôb, nedostatok diaľnic ( asi 300km), nízka kvalita cestných sietí,
- znečisťovanie životného prostredia,
Železničná doprava: hlavná úloha v preprave nákladov(56%), 1/6 dĺžky cestnej siete, rušenie menších regionálnych
tratí, ekologicky čistejšia a lacnejšia ako cestná doprava,,
  - hlavná železničná nákladná doprava: Bratislava- Trnava- Trenčín- Žilina- Poprad- Košice-
  Čierna nad Tisou,
Vodná doprava: - riečna doprav, rieka Dunaj, najlacnejší a ekologicky najvhodnejší druh dopravy, nevýhody- pomalosť ,
  závislosť na vodnom stave rieky ,
   - osobná doprava – výletný charakter, najväčšie prístavy: Bratislava, Komárno,
- slovenské námorné lode využívajú zahraničné prístavy: Štetín, Terst, Hamburg,
Potrubná doprava: plynovod Bratstvo, ropovod Družba, zabezpečujú i dopravu našich produktov chemických závodov,
  - vodovody- zabezpečenie pitnej vody pre obyvateľstvo so vzdialenejších vodných nádrží,
Letecká doprava: - ťažisko v preprave osôb na väčšie vzdialenosti, letiská Bratislava, Košice, Piešťany, Poprad, Sliač,
Telekomunikačná sieť:- zabezpečuje prenos informácií, telefónna a telegrafná sieť, rozhlasové a televízne vysielanie
pokrýva celé územie Slovenska,
Elektrická prenosná sústava Slovenska : napojená na medzinárodnú rozvodnú sieť ,
 
Cestovný ruch, zdravotníctvo, školstvo
- zaostávanie našej infraštruktúry( cesty, služby),
- poloha Slovenska v strede Európy- predpoklady pre tranzitný pobyt zahraničných turistov,
  výhodnejšie dlhodobé pobyty turistov
-štruktúra návštevníkov: Česká republika, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko
-turistické oblasti: a) horské oblasti- lyžiarske oblasti: Tatry, Nízke tatry, Malá Fatra,  Kysucké a Oravské Beskydy
  b) krasové oblasti- jaskyne, bizarné skalné útvary: Slovenský kras, Slovenský raj krasové oblasti
v Nízkych Tatrách,
  c) kúpeľné mestá: liečivé účinky termálnych a minerálnych prameňov: Piešťany, Bardejov,
  Trenčianske Teplice, Dudince, Sliač, Rajecké Teplice,
  d)vodné nádrže a jazerá: Liptovská Mara, Senecké jazerá,
  e) kultúrne a historické centrá: Bratislava, Bardejov, Levoča, Banská Štiavnica, Košice, Žilina,
  f) agroturistické regióny: aktívny oddych: jazda na koni, zber ovocia,
zdravotníctvo: po roku 1989 reštrukturalizácia, prekonáva množstvo reforiem, výber zdravotných poisťovní,
školstvo:- desaťročná povinná dochádzka, predškolské zariadenia, základné školy, stredné školy vysoké školy- štátne
i súkromné,
  - univerzity: Bratislava( Univerzita J.A.Komenského, Ekonomická univerzita, Slovenská technická univerzita )
 Košice ( Univerzita P,J. Šafárika,), Banská Bystrica( Univerzita Mateja Bela),Nitra( Univerzita
  Konštantína Filozofa), Prešov ( Prešovská univerzita)
 
Zahraničný obchod
- ekonomika Slovenska do veľkej miery závisí od zahraničného obchodu ( dovoz surovín, vývoz domácich výrobkov) ,
- zahraničný obchod sa veľmi rýchlo rozvíja mení, súvisí so situáciou na zahraničných trhoch( colné opatrenia, limit
  na vývoz, ceny tovaru) a situáciou na domácom trhu( ochrana domácej produkcie, clá),
- prevažuje dovoz nad vývozom: vývoz: železiarske a oceliarske výrobky, stroje a zariadenia, chemické, textilné 
  a obuvnícke výroby, drevo, sklárske  a niektoré potravinárske výrobky,
 dovoz: železná ruda, uhlie ,plyn, bauxit, strojárske a poľnohospodárske produkty,
- najvýznamnejší obchodní partneri: Česká republika, Spolková republika Nemecko, Ruská federácia, Rakúsko,
 Maďarsko, Taliansko,
- dovoz kapitálu a zahraničných investícií, vstup do EÚ