Obyvateľstvo a sídla Slovenska
Vývoj osídlenia Slovenska: - príchod Slovanov- 5.storočie, nížiny- roľníctvo, chov
dobytka,
- kopaničiarska, valašská kolonizácia
- v polovici 19.storočia( 1869)- prvé sčítanie obyvateľstva
Slovenska
2 482 000obyvateľov
- do roku 1918 stúpol počet o 0,5 milióna obyvateľov
- nízka pôrodnosť,vysoká
úmrtnosť,vysťahovalectvo
- medzivojnové obdobie: stúpol počet obyvateľovo 0,5 milióna obyvateľov
vzrástla
pôrodnosť, ale pokračovalo vysťahovalectvo
- rast počtu obyvateľov pribrzdila hospodárska kríza v 30.rokoch a straty súvisiace
s 2.svetovou vojnou
- po 2.svetovej vojne vzrast počtu obyvateľov o 1,5mil. obyvateľov
Počet obyvateľov:
- 5 374 455 obyvateľov podľa sčítania ľudu v roku 2001
Prirodzený prírastok: - najväčší v roku
1950: 16 – 17 ‰dôvody zvýšená pôrodnosť a zlepšená zdravotná
starostlivosť, zníženie úmrtnosti
- 90.roky
20.storočia prirodzený prírastok-4-5‰, na prelome tisícročí klesol pod 1‰
- rok 2001 – prirodzený úbytok obyvateľov : -0,2 ‰
- v súčasnosti okresy s najvyšším prirodzeným prírastkom : Prešov, Stará Ľubovňa, Bardejov, Námestovo,
Tvrdošín
okresy s najnižším prirodzeným prírastkom: Nitra, Levice, Trnava,
Banská Bystrica,
Vekové zloženie: - stredná dĺžka života našich obyvateľov je 73 rokov( ženy 77 rokov, muži 69 rokov),
- produktívny vek : 2 /3 obyvateľov,
Mechanický pohyb obyvateľstva: - koniec 19. a začiatok 20.storočia- odchod za
prácou: Viedeň, Budapešť,
Severná a Južná Amerika, Austrália,
- po 2.svetovej vojne odchod Slovákov do priemyselných
oblastí Čiech a Moravy,
- v rámci vnútroštátneho pohybu sťahovanie z vidieka do miest: Bratislava, Košice,
Hustota obyvateľstva: - výsledok prirodzeného a mechanického pohybu obyvateľov,
- priemerná hustota
zaľudnenia Slovenska 110 obyvateľov na km2
- nerovnomerné rozmiestnenie obyvateľov: najväčšia hustota vo veľkých
mestách : Bratislava -1200obyvateľov na km2 , Košice 900obyvateľov na km2 ,
- najmenej zaľudnené pohoria, riedko osídlené
regióny v okolí veľkých miest Veľký Krtíš, Rimavská Sobota, Rožňava, Svidník( 50- 55obyvateľov na km2 ),
Nezamestnanosť obyvateľstva: - v dôsledku hospodárskych premien- vysoká 19 % , značné rozdiely v rámci
regiónov, najvyššia nezamestnanosť regióny Rimavská Sobota, Veľký Krtíš,
Revúca,,( až 30% ),najnižšia
nezamestnanosť v Bratislave (5 %),
Počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva: 48,6 % v roku 2001, ženy sa podielajú na
celkovej zamestnanosti
menej ako polovicou,
- najviac zamestnaných v priemysle: 25,7%,poľnohospodárstvo 5%,
- klesá podiel zamestnaných v priemysle a v poľnohospodárstve, vzrastá podiel v nevýrobných sférach,( obchod :12,4%, školstvo:
7,7%),
Národnostné zloženie: - prevládajú Slováci: 85,8%,Maďari: 521 000 obyvateľov- južné
oblasti pri hraniciach
s Maďarskom,Rómovia:90 000 obyvateľov, Česi ,
Moravania, Slezania menej ako 1%
- ostatné národnosti: Nemci ,Poliaci, Rusíni, Ukrajinci,
Náboženstvo: - historické cyrilo- metodské tradície: rímskokatolícka cirkev : 68,9 %,
evanjelická cirkev: 6,9%,
gréckokatolícka cirkev: 4,1%,
bez vyznania
13%
Sídla: - 7000 sídiel, zlúčené do 2883 obcí, vysoko prevažujú vidiecke sídla,
-
138 miest v nich žije 58% obyvateľov, dve veľkomestá : Bratislava ( 428 672obyv.),
- Košice ( 236 093 obyvateľov)
- veľké mestá nad 50 000 obyvateľov: Prešov, Nitra, Žilina,
Banská Bystrica, Trnava, Martin, Trenčín, Poprad, Prievidza,
- väčšinou polyfukčné mestá: plnia viacero funkcií,
monofunkčné mestá: kúpeľná funkcia Trenčianske Teplice, dopravná: Čierna nad Tisou, obytná: Nová Dubnica
-
roztratené sídla: Myjavská pahorkatina- kopanice, Kysuce, Orava- rale, Poľana- lazy
Vývoj a štruktúra hospodárstva Slovenska
-súčasná hospodárska štruktúra Slovenska je výsledkom
dlhého vývoja
- za Rakúsko- Uhorska vzniklo na Slovensku len niekoľko manufaktúr: výroba bavlnených látokv šaštíne,
manufaktúra
na výrobu majoliky v holíči, kartúnka v Bernolákove,
-napriek tomu významné postavenie Slovenska v rámci
uhorského priemyslu: ¾ hutníckej a chemickej výroby, takmer celá
výroba papiera v Uhorsku,
-vznik Československa( 1918)-
Slovensko menej rozvinutá časť republiky, oživenie pred 2.svetovou vojnou strojársky
priemysel: Dubnica nad Váhom,
Považská Bystrica,
- 2.svetová vojna- veľké škody v hospodárstve Slovenska
-1948- znárodnenie
priemyslu, bankovníctva, poľnohospodárstva formou jednotných roľníckych družstiev a štátnych majetkov ,
- plánované hospodárstvo-
päťročnice, spolupráca s ostatnými socialistickými krajinami- RVHP
- budovanie hutníckych a strojárskych(
zbrojárska výroba) závodov , chemických a stavebných materiálov-
vytvorenie nepriaznivej odvetvovej štruktúry
priemyslu- prevaha polotovarov, zhoršenie kvality životného
prostredia,
- spoločný znak výrobkov všetkých
socialistických krajín- nižšia technická úroveň, kvalita a tým aj menšia
možnosť konkurovať na trhoch mimo
RVHP,
- 1989-rozpad socialistickej sústavy,- zavádzanie trhového hospodárstva, reštrukturalizácia slovenského
hospodárstva,
- rok 2000- najviac sa na tvorbe hrubého domáceho produktu podieľal
priemysel-( 26.3%), obchod ( 15,1%),
doprava a telekomunikácie-( 10,2%),poľnohospodárstvo( 4,1%), stavebníctvo
( 4,8%),
- rozdiely medzi jednotlivými regiónmi, najlepšie hospodárske
ukazovatele Bratislava, Košice, stredné Považie,
slabá industrializácia v juhoslovenskej kotline, niektoré oblasti
východného Slovenska
Priemysel
- rozvoj priemyselnej výroby – začiatok
19.storočia,rozvoj ťažobného priemyslu- železiarstvo, drevársky, textilný, sklársky,
papiernický
priemysel, nížinaté oblasť spracovávanie poľnohospodárskych produktov- mlyny, cukrovary, pivovary,
- koniec
19.storočia rozvoj chemického priemyslu -rafinéria ropy Apollo, rozvoj železničnej dopravy- vznik opravárenských
závodov- železničná opravárenská dielňa vo Vrútkach,
- vznik ČSR- využívanie Slovenska na produkciu surovín a poľnohospodárskych
produktov,
- po 2.svetovej vojne rozvoj- ťažkého strojárstva, hutníctva, chemickej výroby
a stavebníctva,
-1989- rozvoj trhového hospodárstva- privatizácia, zmena výrobných programov, veľa podnikov zaniklo,
- odvetvová štruktúra priemyslu na Slovensku:
Strojársky- široký sortiment výrobkov,
rozmiestnený rovnomerne, najviac stredné Považie( Trenčín, Dubnica nad
Váhom, Považská Bystrica, Žilina, Martin),
-
významné odvetvie dopravné strojárstvo- výroba automobilov a ich súčiastok Bratislava, Trnava,
Priemyselný park Záhorie, Žilina ( Kia),
- motocykle Považská Bystrica, riečne lode- Komárno,
- výroba a opravovne vagónov: Poprad, Vrútky, Trnava,
- elektrotechnický priemysel: Liptovský
Hrádok, Stropkov, Vráble, Nižná na Orave,
Matejovce pri Poprade, Zlaté Moravce, Nové Zámky,
- výroba zdravotníckej
techniky: Stará Turá, Piešťany, výroba armatúr: Myjava,
- výroba železničných
konštrukcií Brezno, výroba poľnohospodárskych strojov: Snina,
Hutnícky- tradície od
stredoveku, U.S. Steel Košice: spracúva železnú rudu z Ukrajiny, uhlie z Ostravy,
vápenec zo Slovenského krasu, železiarne v Podbrezovej, drôtovňa Hlohovec,
-
hutníctvo farebných kovov: hliníkareň Žiar nad Hronom ,( bauxit z Maďarska),
Kovohuty
Krompachy ( elektrolytická meď a mangán) ,
niklová huť v Seredi ( ruda z Albánska)- zrušená
Priemysel
palív a energetiky:- obmedzené zdroje, ťažba hnedého uhlia a lignitu v oblasti Hornej Nitry
ťažba ropy a zemného
plynu na Záhorí- nepostačuje, tepelné elektráne
Zemianske Kostoľany a Vojany,
- prevažná časť výrob
jadrové (Jaslovské Bohunice, Mochovce) a vodné elektrárne, (Váh -19Nosice, Madunice, Sĺňava
),vodná elektráreň Gabčíkovo,
Chemický a gumárenský priemysel: dovoz
surovín, Bratislava- Slovnaft, Istrochem, Šaľa- Duslo,
Nováky, Smolenice (
farby), výroba plastov a syntetických vlákien :
Senica, Svit, Strážske, Humenné, Nitra, Žilina,
Gumárenská výroba: Púchov, Bratislava, Dolné Vestenice,
Farmaceutický priemysel: Hlohovec, Nitra,
Šarišské Michaľany,
Potravinársky priemysel: rovnomerne rozmiestnený, súvisí to so spotrebou, mlyny,
pekárne, cukrovary,
konzervárne, pivovary, Nitra, Sereď, Trnava, Levice,
Šurany,
Textilný a odevný priemysel: bavlnárstvo a hodvábnictvo: Ružomberok, Levice, Bratislava,
Liptovský
Mikuláš, vlnárstvo: Žilina, spracovanie ľanu : Kežmarok,
pletiarstvo: Vrbové,
Bratislava, Svit, odevné závody: Trenčín, Prešov,
Púchov,
Kožiarsky a obuvnícky priemysel : výroba koží: Liptovský Mikuláš, obuv: Partizánske,
Bardejov,
Bánovce nad Bebravou,
Výroba stavebných materiálov: cementárne:
Rohožník, Horné Sŕnie, Lietavská Lúčka, Varín, Bystré,
Turňa nad Bodvou,
výroba stavebnej
keramiky: Lučenec, Michalovce,
magnezitové závody: Lovinobaňa, Jelšava, Ľubeník,
Sklársky priemysel: úžitkové sklo: Katarínska huta, Zlatno, Lednické Rovné, Poltár,
obalové sklo:
Nemšová, laboratórne sklo : Bratislava
Drevospracujúci a celulózovo-papiernický priemysel :
spracúva drevo našich lesov: Zvolen( Bučina),
Banská Bystrica(
Smrečina),Krásno nad Kysucou, Turany,
nábytkárske závody: Bratislava, Trnava, Topoľčany,
Spišská Nová Ves, Lučenec,
Pravno, celulózka a papierne: Ružomberok, Žilina,
Štúrovo,Pravenec
Polygrafický priemysel: vydávanie novín, časopisov, kníh, Bratislava, Trnava, Martin,
Košice, Prešov, Nitra,
Poľnohospodárstvo, lesné a vodné
hospodárstvo
- vplyv prírodných podmienok na ich rozvoj ,do obdobia rozmachu priemyslu základ hospodárstva v Rakúsko-
Uhorsku,
- na začiatku 20.storočia 3/5 obyvateľstva sa živili poľnohospodárskou výrobou, horské oblasti
nezabezpečovali obživu obyvateľstva- vysťahovalectvo,
- 1919 zákon o pozemkovej reforme- zabratie pôdy nad 50 ha,
- 1949- plán združstevňovania poľnohospodárskej výroby. Odovzdávanie pôdy, techniky a zvierat družstvám a štátnym
majetkom,
- zlučovanie družstiev do aglomerovaných družstiev so spoločným vedením, strojovým parkom
-
mechanizácia a intenzifikácia- zvýšenie hektárových výnosov,( 3x viac ako pred 2.sv. voj.)
- pokles pracovníkov poľnohospodárstve,
naša republika sebestačná vo výrobe potravín
- dopestovaných v miernom pásme,
- 1989- rozpad družstiev,(
pôda a majetok družstva sa rozdelili členom družstva, prinavrátenie pôdy pôvodným majiteľom, )
- štát dotáciami napomáha
poľnohospodárom( ich výška podlieha zmluvám s EÚ) ,
- poľnohospodárstvo zamestnáva 5 % pracujúcich a podieľa sa
4% na tvorbe HDP ,
- postupný úbytok ornej pôdy- prechod do kategórie zastavaných plôch- zákony na
ochranu poľnohospodárskej ornej pôdy,
- v súčasnosti 50% rozlohy Slovenska sa poľnohospodársky využíva,
orná pôda:1,5 ha
- prímestské poľnohospodárske zóny: Košice, Bratislava( pestovanie ovocia, zeleniny, kvetov)
-
vinohradnícke oblasti: Malé Karpaty, Zemplínska vrchovina, Slanské vrchy, podunajská pahorkatina ,
- pestovanie
chmeľu: okolie Nového mesta nad Váhom, Trenčín, Topoľčany,
- osevné plochy: pšenica, raž, jačmeň, ovos-
56%,krmoviny, ďatelina, lucern-: 20%,
technické plodiny- 13,5%, zemiaky-2%, zelenina-3%,
- živočíšna výroba:
sústredená do veľkovýkrmní, chov hvädzieho dobytku, ošípaných, oviec, hydiny
- poľnohospodárske výrobné oblasti: a)
kukuričná- nížiny do 200m n.m.
b) repárska- územia od 200-300m n.m.
c)
zemiakarská- vrchoviny a kotliny do 400m n.m
d) zemiakarsko- ovsená- oblasti od 500do 600m n.m.
e)
horská- oblasti nad 600m n.m.- lúky a pasienky
Lesné hospodárstvo: - lesy zaberajú 40%
z celkovej rozlohy Slovenska ( 43 % štátne lesy),ročná ťažba 5,7 mil.m3 dreva,
najvyhľadávanejšie dreviny:
smrek, dub, buk, suroviny pre drevospracujúci priemysel,
Vodné hospodárstvo: -zabezpečuje zdroje
priemyselnej vody, pitnú vodu, obhospodaruje vodné nádrže, a riečne
toky, čistenie odpadových vôd,
- najvýznamnejšie
vodné diela na Dunaji ( Gabčíkovo,) na Váhu,
Doprava
- dopravné
ťahy- smer západ- východ( tvar územia, vplyv ZSSR), dopravné trasy podmieňuje reliéf – dolina Váhu,
Hrona, Hornádu a Hnilca,
Cestná doprava: -90% prepravy osôb, nedostatok diaľnic ( asi 300km), nízka kvalita cestných
sietí,
- znečisťovanie životného prostredia,
Železničná doprava: hlavná úloha v preprave nákladov(56%), 1/6
dĺžky cestnej siete, rušenie menších regionálnych
tratí, ekologicky čistejšia a lacnejšia ako cestná doprava,,
- hlavná
železničná nákladná doprava: Bratislava- Trnava- Trenčín- Žilina- Poprad- Košice-
Čierna nad Tisou,
Vodná
doprava: - riečna doprav, rieka Dunaj, najlacnejší a ekologicky najvhodnejší druh dopravy, nevýhody- pomalosť ,
závislosť
na vodnom stave rieky ,
- osobná doprava – výletný charakter, najväčšie prístavy: Bratislava, Komárno,
- slovenské
námorné lode využívajú zahraničné prístavy: Štetín, Terst, Hamburg,
Potrubná doprava: plynovod Bratstvo, ropovod
Družba, zabezpečujú i dopravu našich produktov chemických závodov,
- vodovody- zabezpečenie pitnej vody pre obyvateľstvo so
vzdialenejších vodných nádrží,
Letecká doprava: - ťažisko v preprave osôb na väčšie vzdialenosti, letiská
Bratislava, Košice, Piešťany, Poprad, Sliač,
Telekomunikačná sieť:- zabezpečuje prenos informácií, telefónna
a telegrafná sieť, rozhlasové a televízne vysielanie
pokrýva celé územie Slovenska,
Elektrická prenosná sústava
Slovenska : napojená na medzinárodnú rozvodnú sieť ,
Cestovný ruch, zdravotníctvo, školstvo
- zaostávanie našej infraštruktúry( cesty, služby),
- poloha Slovenska v strede Európy- predpoklady pre tranzitný pobyt
zahraničných turistov,
výhodnejšie dlhodobé pobyty turistov
-štruktúra návštevníkov: Česká republika, Poľsko, Maďarsko,
Rakúsko
-turistické oblasti: a) horské oblasti- lyžiarske oblasti: Tatry, Nízke tatry, Malá Fatra, Kysucké a Oravské
Beskydy
b) krasové oblasti- jaskyne, bizarné skalné útvary: Slovenský kras, Slovenský raj krasové oblasti
v Nízkych Tatrách,
c) kúpeľné mestá: liečivé účinky termálnych a minerálnych prameňov: Piešťany, Bardejov,
Trenčianske Teplice, Dudince, Sliač, Rajecké Teplice,
d)vodné nádrže a jazerá: Liptovská Mara, Senecké
jazerá,
e) kultúrne a historické centrá: Bratislava, Bardejov, Levoča, Banská Štiavnica, Košice, Žilina,
f) agroturistické regióny: aktívny oddych: jazda na koni, zber ovocia,
zdravotníctvo: po roku 1989
reštrukturalizácia, prekonáva množstvo reforiem, výber zdravotných poisťovní,
školstvo:-
desaťročná povinná dochádzka, predškolské zariadenia, základné školy, stredné školy vysoké školy- štátne
i súkromné,
- univerzity: Bratislava( Univerzita J.A.Komenského, Ekonomická univerzita, Slovenská technická
univerzita )
Košice ( Univerzita P,J. Šafárika,), Banská Bystrica( Univerzita Mateja
Bela),Nitra( Univerzita
Konštantína Filozofa), Prešov ( Prešovská univerzita)
Zahraničný obchod
- ekonomika Slovenska do veľkej miery závisí od
zahraničného obchodu ( dovoz surovín, vývoz domácich výrobkov) ,
- zahraničný obchod sa veľmi rýchlo rozvíja mení, súvisí so
situáciou na zahraničných trhoch( colné opatrenia, limit
na vývoz, ceny tovaru) a situáciou na domácom trhu( ochrana domácej
produkcie, clá),
- prevažuje dovoz nad vývozom: vývoz: železiarske a oceliarske výrobky, stroje
a zariadenia, chemické, textilné
a obuvnícke výroby, drevo, sklárske a niektoré potravinárske výrobky,
dovoz: železná ruda, uhlie ,plyn, bauxit, strojárske a poľnohospodárske produkty,
- najvýznamnejší obchodní
partneri: Česká republika, Spolková republika Nemecko, Ruská federácia, Rakúsko,
Maďarsko, Taliansko,
- dovoz
kapitálu a zahraničných investícií, vstup do EÚ
Zones.sk – Zóny pre každého študenta