Georeliéf, Členenie georeliéfu
Georeliéf
Reliéf je vrchná časť litosféry spolu so spodnou časťou hydrosféry.
Georeliéf je súbor tvarov zemského povrchu.
Geomorfológia je vedná disciplína, ktorá sa
zaoberá štúdiom georeliéfu, jeho vznikom a formovaním.
Geomorfologické činitele sú zdroje geomorfologických
procesov
Geomorfologické procesy sú procesy, ktoré vytvárajú georeliéf. Vnútorné geomorfologické
procesy vytvárajú morfoštruktúry – pásmové pohoria, kontinenty, sopky....Vonkajšie geomorfologické procesy vytvárajú
morfoskulptúry – menšie formy georeliéfu.
Geomorfologické podmienky – sú vlastnosti krajiny
vplývajúce na činitele /podnebie, vlastnosti hornín, uloženie hornín, ich odolnosť/
Vlastnosti georeliéfu
– nadmorská výška
- sklon georeliéfu – udáva množstvo gravitačnej E, ktorú môže geomorf. proces na
danom území využiť, meria sa v smere spádnice (kolmica na vrstevnicu)
- orientácia voči svetovým stranám
-
geometrické formy georeliéfu
- priame
- vyduté /konkávne/ - spomaľujú tok hmoty, tok smeruje do
oblasti údolnice /čiara, ktorá spája najnižšie miesta údolí/
- Vypuklé /konvexné/ - zrýchľujú tok hmoty v smere od
chrbátnice /čiara, ktorá spája najvyššie miesta chrbtov/
- výšková (vertikálna) členitosť georeliéfu – Výškový
rozdiel medzi najvyšším a najnižším bodom istého územia
Členenie georeliéfu:
A/
pevninový – nad úrovňou svetového oceána
Podľa absolútnej nadmorskej výšky:
- nížiny – do 200 m n.m.
- vysočiny – nad 200 m n.m.
Podľa relatívnej nadmorskej výšky:
- roviny – do 30 m
- pahorkatiny – do 150 m
- vrchoviny – do 300 m
- hornatiny – do 600 m
- veľhornatiny – nad 600 m
Územie pevninského georeliéfu pod
úrovňou svetového oceánu sa nazýva preliačina – Mŕtve more . Ak je dno pod úrovňou mora a hladina nad hovoríme o skrytej preliačine
– jazero Bajkal
B/ podmorský – dno svetového oceánu
Typy reliéfu podľa pôvodu:
- vytvorený endogénnymi procesmi /zemetrasenie, sopečná činnosť, horotvorná činnosť/. Vzniká tektonický georeliéf.
A/ vrásový – vznikajú vrásové pohoria, antiklinály tvoria horské chrbty, synklinály tvoria údolia medzi nimi /Karpaty/
B/
príkrovový – príkrovové pohoria majú zložitú štruktúru, pôsobením bočných tlakov boli vrásy presunuté na seba /Himaláje/
C/
vrásovo-zlomový
D/ kryhový /Ťan-Šan/
E/ sopečný – sopečné pohoria vznikajú povrchovou sopečnou činnosťou, tvoria sa
sopečné kužele s pozdĺžnymi lávovými prúdmi a doskovitými príkrovmi. Sopky sa delia na lávové, zmiešané /stratovulkány/ a tufové.
Z hľadiska aktivity na aktívne /činné/ - Etna, odpočívajúce – Vezuv a vyhasnuté – Poľana
2. Vytvorený exogénnymi
procesmi – zdrojom je najmä slnečné žiarenie, gravitácia zvetrávanie – proces, ktorý modeluje georeliéf, je to
rozrušovanie hornín, môže byť mechanické /činnosťou vetra.../ alebo chemické /pôsobením vody, zmenou teploty.../
Vodou podmienené procesy a formy
Marinné (morské) procesy a formy:- na dne morí a oceánov pôsobením vody vznikajú kalové prúdy, ktoré vytvárajú podmorské kaňony v tvare písmena V.
- na pobreží rušivým vplyvom mora – abráziou – vznikajú pláže, útesy...
Svahové procesy a formy
- na pevnine – vodná erózia – plošná, stružková a výmoľová
- vo vyšších nadmorských výškach vplyvom zrážkovej vody a topiaceho sa snehu vznikajú bahenné prúdy – odnos jemnozrnného materiálu alebo bahenno-blokové prúdy – prevláda kamenistá zložka
Fluviálne /riečne/ procesy a formy:
- ron – nesústredený odtok povrchovej vody
- vodný tok – sústredený odtok povrchovej vody
- vodné koryto – miesto, kadiaľ preteká vodný tok, jeho spodná časť sa nazýva žľab
- dolina – zníženina vytvorená riekou, tvar písmena V, viaceré vytvárajú sieť
- splaveniny – hrubozrnný materiál unášaný riekou po dne
- plaveniny – jemnozrnný materiál unášaný a rozptýlený v rieke
Krasové procesy a formy:
- prebiehajú v oblastiach s výskytom karbonátových hornín /vápencov/. Vytvárajú
formy: povrchové – krasové jamy (závrty) – lievikovité zníženiny, škrapy (malé žliabky a výčnelky), tiesňavy a kaňony (napr. Zádiel)
podpovrchové – jaskyne s kvapľovou výzdobou (stalagmit, stalaktit, stalagnát)
Snehom a ľadom podmienené procesy a formy /kryogénne/
- snehové (nivačné) – snehové lavíny – prehlbujú lavínové ryhy a ukladajú lavínové kužele- ľadovcové (glaciálne) - ľadovce delíme na horské /Alpy, Himaláje/ a pevninské /Antarktída/. Horské tvoria – ľadovcová dolina (tróg) – tvar U
- ľadovcový kotol (kar) – tvorí sa v závere dolín
- moréna – uložený zvetraný horninový materiál presúvaný ľadovcom /bočná, spodná a čelná – najčastejšia/
- mrazové – permafrost – dlhodobo zamrznutá pôda a horniny rozmŕzajúce na obdobie krátkeho polárneho leta
- pôdotok (soliflukcia) – pomalé tečenie tejto rozmrznutej kašovitej hmoty
Činnosť vetra /eolické procesy/
- v suchších oblastiach vznikajú púšte – môžu byť piesočnaté /ergy/, štrkovité alebo kamenisté. V oblastiach piesčitých vznikajú pieskové presypy /duny/.
- Sprašové pokrovy – mohutné vrstvy usadených spraší /veterná erózia/ - napr. v Číne
Gravitáciou podmienené procesy
- opadávanie – tvoria sa rozsiahle úsypiskové kužele- rútenie – náhly pád skalnej steny
- zliezanie – plazivý, pomalý pohyb zvetralín
- hĺbkové zliezanie – veľmi pomalý pohyb celých blokov hornín
- zosúvanie – presúvanie hornín pozdĺž šmykovej plochy , tvoria sa zosuvy
Kozmogénne procesy a formy – vplyv dopadu kozmických telies na zemský povrch – meteorické krátery
Biogenné procesy /činnosť rastlín a organizmov/
- rašeliniská, termitiská, koralové útesy a koralové ostrovy – atoly
Antropogénne procesy /činnosť človeka/
- v súčasnosti je jedným z najvýznamnejších geomorfologických procesov – vznikajú lomy, kanály, komunikácie, sídla...
Členenie reliéfu na malom území:
- akumulačné nížiny – prebieha tu akumulácia materiálu, napr. deltové, jazerné, ľadovcové- odnosové a štruktúrne roviny – tvoria zarovnaný povrch v dôsledku exogénnych procesov. Základným prvkom sú tabule
- klenby a panvy – klenby sú konvexné a panvy konkávne, majú kruhový alebo oválny pôdorys
- pohoria
- fosílne tvary