Hydrosféra

Prírodné vedy » Geografia

Autor: Dievča diana (26)
Typ práce: Referát
Dátum: 11.02.2010
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 437 slov
Počet zobrazení: 8 359
Tlačení: 578
Uložení: 588
Hydrosféra
- pochádza z gréckeho slova – hydro – voda
- je to vodný obal Zeme, ktorý sa skladá z povrchovej, podpovrchovej vody, vody obsiahnutej v atmosfére a živých organizmoch.
Povrchová voda je v oceánoch, moriach, vodných tokoch, plochách, v ľadovcoch a snehu
Podpovrchová voda v dutinách a puklinách hornín, vo forme ľadu – permafroste, v pôdnych póroch.
Voda v atmosfére je ako vodná para, dážď, sneh /ľadové kryštáliky/
 
Hydrológia – študuje zákonitosti fungovania procesov a javov spojených s vodou v prírode
Hydrogeológia – študuje zákonitosti výskytu podzemnej vody v horninovom prostredí
Hydrogeografia – je čiastková vedná disciplína FG, študuje vzťahy hydrosféry k ostatným zložkám krajinnej sféry.
Oceánografia – študuje prírodné procesy a zákonitosti v oceáne
 
Podľa obsahu soli delíme vodu na sladkú, slanú a brakickú /zmiešanie sladkej a slanej/
 
Na Zemi existujú 2 základné typy obehu vody:
- veľký – výmena vody medzi oceánom a pevninou
- malý – výmena nad oceánmi alebo nad pevninou
 
Svetový oceán je súvislá vodná plocha tvorená moriami, oceánmi a ich priľahlými časťami
Oceány – sú časti svetového oceánu, ktoré sa nachádzajú medzi kontinentmi a patrí sem Tichý, Atlantický, Indický a Severný ľadový oceán.
Moria – sú časti oceánov, vnikajúce do pevniny alebo oddelené od oceánu ostrovmi
  Delíme ich: a/ okrajové  - šelfové /Japonské/
  B/ medziostrovné /Karibské, Arafurské/
  C/ vnútrozemské /Stredozemné, Čierne/
Zálivy sú menšie časti oceánu alebo mora vnikajúce do pevniny /Perzský, Guinejský/
Prielivy sú zúžené časti morí a oceánov medzi pevninou /Mozambický, La Manche/
 
Reliéf dna morí a oceánov
- delíme na tri základné typy
o  podmorské okraje pevnín 
• šelf – plochá plytká časť pobrežia do hĺbky cca 200 m
• pevninský svah - lemuje šelf, je výrazným stupňom
• pevninské úpätie
  o   prechodné oblasti
  - hlbokomorské priekopy – úzke zníženiny morského dna
  o vlastné oceánske dno
- oceánske panvy
- oceánske chrbty (Stredoatlantický...)
 
- Typy usadenín:
o  kontinentálne – pochádzajú z náplavov vodných tokov
o  hlbokomorské – usadzovaním zvetralín na dne a zo schránok živočíchov
 
Základné vlastnosti morskej vody:
 A/ Chemické
Salinita /slanosť/ - celkové množstvo rozpustených minerálnych látok /solí/ v g v 1 kg morskej vody, udáva sa v promile. Priemerná slanosť je 35 promile. Je ovplyvnená pásmovitosťou. Obsah soli spôsobuje, že morská voda mrzne pri teplote – 2 C
 
Najnižšia: polárne oblasti, rovníkové a mierne pásmo
Najvyššia: okolie obratníkov /vysoký výpar a teploty, málo zrážok a málo povrchových tokov/
 
B/ Fyzikálne
1.Teplota morskej vody – podlieha pásmovitosti na S a J od rovníka, najvyššia priemerná teplota je 26 C na sever od rovníka.
 
Príčiny:
- zaľadnenie Antarktídy
- prenos tepla morskými prúdmi na S pologuľu
- výkyvy teplôt na hladine SO sú rôzne, denné sú malé /do 25-30 m/, ročné kolísanie závisí od geo šírky, na severnej polog. sú výkyvy väčšie v dôsledku rozloženia pevnín a oceánov, s  hĺbkou sa teplota vody znižuje

- Farba vody – modrá – oblasť morskej púšte, zelená – oblasť s R a Ž
- Pohyby morskej vody  

Príčiny: A/ kozmické /slapové javy – príliv a odliv/
  B/ fyzikálnomechanické /cirkulácia vzduchu, zmena teploty.../
 C/ geodynamické /tektonické pohyby v zemskej kôre – tsunami/
 
Základné pohyby morskej vody: príliv a odliv, vlnenie /vánok, príboj, tsunami.../ a prúdy /povrchové, hlbinné, výstupné.../
 
Morské prúdy:
- horizontálne pohyby morskej vody, najvýraznejšie sú povrchové, ich hlavnou príčinou sú pravidelné vetry, teplé od rovníka do vyšších geo šírok, studené privádzajú chladnejšiu vodu k rovníku
Atlantický oceán: - teplé – Severorovníkový, Guinejský, Golfský, Juhorovníkový, 
   Brazílsky
- studené – Labradorský, Benguelský, Kanársky
 
Tichý oceán: - teplé – Kurošio, Východoaustrálsky, Severo-  a Juhorovníkový
  - studené  - Ojašio, Kalifornský, Peruánsky
 
Indický oceán: - teplé – Juhorovníkový, Mozambický 
 
Charakteristika jednotlivých oceánov:
- Tichý oceán – je najväčší, najstarší a najčlenitejší, zaberá 32% zemského povrchu, názov mu dal F. Magalhaes, bohatý na sopečné a koralové ostrovy. Rozloha 180 mil.km2, najhlbšie miesto Mariánska priekopa 11034 m, priemer hĺbka 4000 m, seizmicky aktívna oblasť, najmä západná časť – Ohňový pás Zeme, najväčšia panva je Severovýchodná, najväčšie moria Beringovo, Ochotské, Japonské, Tasmanovo, Koralove..., využitie: doprava, rybolov, ťažba NS ropa, Cu, Al...
 
- Atlantický oceán –Na severe ho od SĽO oddeľuje podmorský prah tiahnuci sa od Shetland, Faerské ostrovy, Island po Grónsko. V niektorých oblastiach sú seizmicky aktívne zóny. rozloha 92 mil.km2, najhlbšie miesto Portorická priekopa 9 219 m, priemer hĺbka 3300 m, stredom sa tiahne Stredoatlantický chrbát. Najväčšie moria Stredozemné, Čierne, Karibské, Severné, Baltské, využitie hlavne rybolov v chladnejších moriach, ťažba NS ropa v šelfoch Severného mora v oblasti Mexického zálivu, doprava /letecké a námorné linky/.
 
- Indický oceán – dno oceánu je členité, , rozloha 75 mil.km2, najväčšia hĺbka Sundská alebo Jávska priekopa 7 450 m, priemer hĺbka 4000 m, najchudobnejší oceán na ryby,  najväčšie moria Arabské, Červené, využitie ťažba NS ropa a zemný plyn Perzský záliv, doprava /námorná/
 
- Severný ľadový oceán – rozloha 13 mil.km2, najväčšia hĺbka Euroázijská panva
5 449 m, najplytší a najchladnejší, priemerná hĺbka 1100 m, smer chrbtov je rovnobežkový s množstvom ostrovov, väčšina oceánu pokrytá ľadovcami – driftujú – pohyb ľadovcov v smere V-Z, najväčšie moria Barentsovo, Grónske, Nórske, využitie čiastočne rybolov, obmedzená doprava /ľadoborce/, vedie tade Severná morská cesta
 
Význam oceánov:
- zdroj potravy – rybolov najmä v chladnejších moriach severnej a východnej časti Tichého oceánu a v severnej časti Atl.oceánu /hlavní producenti – Japonsko, Čína, Rusko, Nórsko, USA/, produkcia ustríc, krabov, langust..., alternatíva – riasy a chaluhy v vysokou minerálnou hodnotou
- zdroj NS – ťaží sa najmä ropa a zemný plyn /šelfové plytké moria – Severné, Perzský a Mexický záliv/, 1. ropný vrt na mori 1896 J Kalifornie, ďalej Fe, Cu, bróm, vzácne kovy kuchynská soľ /V Ázia, Taliansko..../
- zdroj vody v arídnych oblastiach – odsoľovanie /Perzský záliv, Izrael, Libanon...
- zdroj E – využíva sa sila vln a prílivu, resp. odlivu /prílivové elektrárne/
- doprava – námorná /prevažne nákladná, prepravuje sa najmä ropa a iné NS/,  hlavné trasy zo západnej Európy do Perzského zálivu a zo západnej Európy do Severnej Ameriky. Najväčšie prístavy – Hamburg, Londýn, Rotterdam, N.Y., Houston.... Pozdĺž pobrežia na prepravu nákladov kabotážna doprava
- produkcia perál /najvzácnejšie čierne tahitské perly prírodné/
- strediská cestovného ruchu – Stredomorie, Karibik, Polynezia… 
 
Znečisťovanie morí a oceánov:
- najväčšie problémy spôsobuje doprava a to najmä preprava toxických látok a ropy /havárie ropných tankerov – úhyn rýb, morských Ž, kontaminácia potravového reťazca/, uskladňóvanie odpadov, kanalizácia – splašky z miest...
Povrchová voda
 
- je voda odtekajúca alebo zadržiavaná v prirodzených alebo umelých vodných nádržiach a vodných tokoch, patrí ku tzv. vode pevnín /vode súše/
Vodné toky:
  
Ron – nesústredený odtok vody v teréne
Prameň – miesto, kde sa podzemná voda dostáva na povrch
Riečna sieť – sústava vodných tokov /potoky, rieky.../,  určuje sa hlavný tok a jeho prítoky
 
Povodie – je základná územná hydrologická jednotka, je to územie, z ktorého hlavný tok a jeho prítoky odvádzajú povrchovú a podpovrchovú vodu
Rozvodie – je hranica medzi povodiami
Úmorie – územie, z ktorého vodné toky odvádzajú vodu do rovnakého mora
Dĺžka vodného toku – vzdialenosť od prameňa k ústiu
Prietok – množstvo vody, ktoré pretečie určitým profilom rieky za jednotku času /za sekundu/
Vodný stav – výška vodnej hladiny nad zvoleným pevným bodom
Spád – výškový rozdiel medzi dvoma ľubovoľnými bodmi na rieke
Sklon – vyjadruje pomer spádu a dĺžky vodného toku v danom úseku
Režim odtoku – zmeny prietoku počas roka, vplýva podnebie a geol. podložie, zdroj zásobov.
  Typy riek podľa režimu:
A/ rovníkový – Kongo, Amazon
B/ monzúnový – Mekong
C/ snehovodažďový – Ob
D/ dažďovooceánsky – Temža
E/ ľadovcový – Rhôna
F/ vysokohorský snehovodažďový – Dunaj
 
Typy riek podľa režimu na Slovensku:
A/ vysokohorský – Biely Váh
B/ stredohorský – Hornád, Hron
C/ vrchovinovo-nížinný – Ipeľ
 
Jazerá:
- sú prírodné zníženiny úplne alebo čiastočne vyplnené vodou
a/ vulkanické /Crater Lake v USA/
b/ tektonické /hlboké, úzke – Tanganika, Bajkal/
c/ ľadovcové – tatranské plesá /najväčšie Veľké Hincovo pleso/
d/ iné /zmiešané, pobrežné, krasové.../
 
Umelé vodné nádrže:
- patria sem rybníky a priehradné nádrže, ktoré môžu plniť funkciu – zásobovanie potravou, výroba elektr.E, zavlažovanie, zdroj pitnej vody, rekreácia...
 
Ľadovce:
- delia sa na horské /Himaláje, Alpy/ a pevninské /Antarktída – 80% zásob sladkej vody/
- sú významným činiteľom formovania georeliéfu – tvoria plesá, ľadovcové údolia /tvar U – trógy/, tvoria rôzne nánosy – morény
- snežná čiara – hranica, za ktorou sa sneh neroztápa počas celého roka /čím bližšie k rovníku, tým sa posúva do vyššej nadmorskej výšky/
 
Podpovrchová voda
- delí sa na pôdnupodzemnú /puklinovápórová/
- hladina podzemnej vody – je úroveň pokiaľ sú póry a pukliny súvisle vyplnené vodou
- krasová podz.voda – nachádza sa vo vápencových horninách alebo dolomitoch
- artézska podz.voda – je voda s napätou povrchovou hladinou
- minerálna voda – voda , ktorá obsahuje minerálne látky /soli/ a plyny viac ako 1 g na 1 liter
 
prameň – miesto, kde podzemná voda vystupuje na povrch
výdatnosť prameňa – množstvo vody, ktoré vytečie za 1 sekundu
pramene podzemných vôd môžu byť teplé /ak teplota prevyšuje priemernú teplotu ovzdušia/, studené /ak je po teplotou ovzdušia/, termálne /37-50 oC/ a žriedla /nad 50 oC/.
 
- z hľadiska využitia sú podzemné vody najvýznamnejším zdrojom zásobovania pitnou vodou, minerálne a termálne sa používajú na rekreačné a liečebné účely, ako stolové minerálne vody a ako zdroj E.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 8.2)


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Prírodné vedy » Geografia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.018