Vesmír je súbor všetkých kozmických telies, ktoré na seba navzájom pôsobia. Vznik
vesmíru sa vysvetľuje hypotézou tzv Veľkým treskom /big bang/
Základné jednotky, ktoré sa
používajú v astronómii sú:
AU – astronomická jednotka – stredná vzdialenosť Zeme od Slnka – 149,6 mil. km
LY – svetelný rok – vzdialenosť, ktorú prekoná svetelný lúč za 1 rok /Zo Slnka na Zem
8 min. 20 s
Galaxie – sú hviezdne sústavy, ktoré obsahujú miliardy hviezd
Hviezdy – sú guľovité,
gravitáciou viazané telesá zložené z plazmy, prebiehajú v nich termojadrové reakcie, ktoré vytvárajú teplo a svetlo
Planéty – sú väčšie telesá obiehajúce okolo hviezdy, nemajú vlastný zdroj žiarenia, a preto
odrážajú svetlo hviezdy /gr. slovo planetai – tulák/
Mesiace – sú pevné telesá obiehajúce okolo planéty
Kométy – menšie telesá obiehajúce okolo hviezdy po eliptických dráhach, jadro tvorí prach a ľad, okolo
jadra je plynovo-prachový obal prechádzajúc do „chvosta“
Meteroidy – malé telesá medziplanetárnej hmoty
Meteor – záblesk žiarenia meteroidu pri prelete zemskou atmosférou
Meteroit – zvyšok meteroidu, ktorý dopadol na zemský povrch, na mieste ich dopadu sa tvorí meteoritový kráter
Vek: 4,7 mld. Rokov
Usporiadanie slnečnej sústavy sa v stredoveku chápalo geocentricky, až v 16. storočí
Mikuláš Kopernik zverejnil svoj heliocentrický názor V 17. storočí J. Kepler stanovil zákony pohybu planét. Všetky planéty sa pohybujú
okolo Slnka po eliptických dráhach.
Slnko – ústredná hviezda slnečnej sústavy, tzv. žltý trpaslík,
povrchová teplota 6000 C, v jadre 15 mil.C, tu prebiehajú termojadrové reakcie, pri ktorých sa uvoľňuje energia v podobe tepla a svetla
/slnečné svetlo dosiahne povrch Zeme za 8 minút a 20 sekúnd/, zloženie 98% He a H
- slnečné škvrny – oblasti
chladnejšieho, tmavšieho plynu na povrchu Slnka. Počet slnečných škvŕn pravidelne stúpa a klesá v cykloch 11 rokov.
-
Protuberancie – obrovské žiarivé výrony horúcich plynov na povrchu Slnka s obrovskou rýchlosťou.
- Slnečný vietor
– uvoľňovanie nabitých častíc hmoty, nazývanej plazma do priestoru. Pri styku so zemskou atmosférou môžu vytvoriť geomagnetické
búrky.
Planéty slnečnej sústavy delíme do 2 skupín :
- Terestrické planéty
/planéty pozemského typu/:
Merkúr – najbližšia planéta, 2. najmenšia, najrýchlejšia /rýchlosť obehu
okolo Slnka/, má najväčší teplotný rozsah od –185 do +400 C, nemá atmosféru, je teda atakovaný vesmírnymi telesami, ktoré spôsobujú
početné krátery
Venuša – „dvojča Zeme“ – najteplejšia planéta, vďaka atmosfére s obsahom CO2
a skleníkovému efektu /teplota cca 500 C aj v noci/, doba obehu okolo Slnka je kratšia ako rotácia okolo vlastnej osi... rok teda je kratší
ako deň, okolo vlastnej osi sa otáča v opačnom smere ako ostatné planéty
Zem – najaktívnejšia
z kamenných planét, jedna obežnica Mesiac
Mars – červená planéta, vďaka obsahu oxidov Fe v prachu na
povrchu, najväčšia sopka v slnečnej sústave Olympus Mons – 29 km, okrem toho sa tu nachádzajú kaňony a korytá riek /dnes suché/, dve
obežnice mesiace – Phobos a Deimos
- Plynní obri /veľké planéty/
Jupiter
– najväčšia planéta slnečnej sústavy /V= 1300 x Zem/, nemá pevný povrch, pevné jadro je obklopené zhlukom rotujúcich plynov,
najvýraznejší objekt je červená škvrna – búrka, ktorá trvá už niekoľko storočí, má 16 známych mesiacov /4 objavil Galileo Galilei
– Io, Europa, Ganymedes, Kallisto/
Saturn – 2. najväčšia planéta, má 3 hlavné prstence /zhluky prachu, plynu
a ľadových častíc/, rýchlosť vetrov dosahuje 1500 km/h, najviac mesiacov 18, najväčší je Titan, ktorý je väčší ako Merkúr
Urán – prevalená planéta, na póloch je teplejšie ako na rovníku, cyklus 42 pozemských rokov prepólovanie, teda
výmena pólov smerujúcich k Slnku, modrú farbu spôsobuje obsah metánu v atmosfére, teplota – 200 C, 3. najväčšia planéta, má 17
mesiacov
Neptún – veterná planéta, je najchladnejšou planétou z plynných obrov – 225 C, najsilnejšie vetry
– cca 2000 km/h, počet mesiacov 8, najväčší Triton – je najchladnejším miesotm v slnečnej sústave
Pluto – nepatrí medzi planéty, vyradený v roku 2006, obežná dráha okolo Slnka má výrazne pretiahly charakter, v istom období sa dostáva pred Neptún, menší ako náš Mesiac, najväčšia obežnica mesiac Cháron