Amerika

Prírodné vedy » Geografia

Autor: Dievča diana
Typ práce: Referát
Dátum: 22.02.2010
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 700 slov
Počet zobrazení: 10 331
Tlačení: 512
Uložení: 468
Amerika
- vertikálna  a horizontálna členitosť – práca s atlasom
Delenie:
Z FG hľadiska na Severnú /Kanada, USA, Mexiko/, Strednú a Južnú
Z HG hľadiska na Severnú /anglosaskú – USA, Kanada/ a Latinskú
 
Severná Amerika:
Rozloha: 24,2 mil. km2 po Tehuantepeckú šiju, 21,5 mil.km2 USA, Kanada
Povrch: geologicky najstaršou časťou je Kanadský štít, tvorený žulovým základom a vyvretými horninami /v strede poklesom vytvorený Hudsonov záliv/, Sever bol modelovaný ľadovcovou činnosťou – pozostatkom sú jazerá, smerom na juh sa nachádza rozsiahla rovina – plató – na S – pokryté tajgou, na J – prérijným rastlinstvom, stredohorský charakter majú Appalače /oddeľujú atlantické pobrežie od vnútrozemia/. Vnútrozemie je tvorené rozsiahlymi Centrálnymi rovinami a Veľkými prériami. Najväčšie a najrozsiahlejšie horstvo sú Kordillery /najv.miesto na Aljaške – Mt.McKinley – 6194 m/. V rámci Kordiller sa nachádzajú zníženiny a plošiny – Mexická, Coloradská. Najnižšie miesto – Údolie smrti - -85 m.
Kordillery sa na území Severnej Ameriky tiahnu poludníkovým smerom v 2 pásmach:

- pobrežné pásmo a Skalnaté hory, prestupujú Panamskú šiju a pokračujú v Južnej Amerike
- prestup Panamskej šije a Karibský oblúk
- je to seizmicky aktívna zóna, stretávajú sa tu litosferické dosky, okrem toho tvoria Kordillery bioklimatickú prekážku – zabraňujú prenikaniu vzduchových hmôt do vnútrozemia od oceánu
 
Podnebie:
Územie Severnej Ameriky zasahuje do všetkých klimatických pásiem, od polárneho na S Kanady a Aljaške /mrazivé zimy, chladné letá, dlhodobo zamrznuté pôdy/ až po subtropické na polostrove Florida, Najväčšia časť sa nachádza v miernom pásme. Podnebie Severnej Ameriky je ovplyvnené aj poludníkovou orientáciou väčšiny pohorí. Panvy v oblasti Kordiller a západ od Mississippi ležia v zrážkovom tieni . Východné pobrežie je zásobované zrážkami od Atlantického oceánu a Mexického zálivu. Vzdušné prúdenie, teplotu a zrážky ovplyvňujú aj morské prúdy  V – teplý Golfský a studený Labradorský /spôsobuje v zime na V ochladenie/, Z – studený Kalifornský a teplý Severopacifický. Hranicu medzi suchou západnou a vlhkou východnou časťou tvorí 100. poludník záp.dĺžky.
Oblasť Mississipskej panvy je oblasťou kde dochádza k stretu polárneho a tropického vzduchu – môžu vznikať ničivé vzdušné víry – tornáda /obrovská rýchlosť, úzka stopa/. Oblasť sutrópov /Florida, Karibik/ je často atakovaná tropickými cyklónmi – hurikánmi /silný vietor, zrážky, vznik nad oceánom ako tropická búrka, formujú sa na tropickom fronte/.
 
Vodstvo:
- najviac riek odteká do Atlantického oceánu – Mississippi, sv. Vavrinca , menej do SĽO – Mackenzie, do Tichého oceánu ústia krátke prudké rieky /využitie ako zdroj E/, ústia tu Yukon, Columbia, Colorado...
- väčšina jazier na S je ľadovcového pôvodu plytké a plošne rozsiahle, najväčšia sústava jazier sa nachádza na hraniciach USA a Kanady – Veľké jazerá – Horné, Michiganské, Hurónske, Ontario a Erijské, spojené s Atl. oceánom riekou sv. Vavrinca – významná dopravná trasa, spád je prekonávaný Niagarskými vodopádmi.
 
Rastlinstvo a živočíšstvo, pôdy:
- pôdy a rastlinné formácie sú usporiadané poludníkovým smerom
- tundra a lesotundra – nízke krovinaté porasty, na S machy a lišajníky, dlhodobo zamrznutá pôda, južnejšie podzolová, Ž – kožušinová zver, soby, tulene
- mierne pásmo – S Kanady – ihličnatý les /tajga/ - zdroj drevnej hmoty, hustý porast, prechádza do zmiešaného a listnatých lesov, R a Ž podobné ako u nás, žijú tu medvede, na S – grizly, baribal..., pomerne početné zastúpenie vtáctva, v riekach a jazerách ryby – napr. lososy. Oblasť prérií porastená nízkotrávnatým porastom. Pôdy podzolové na S, hnedé lesné v zmiešaných a listnatých lesoch /resp. sivé pôdy/, J – hnedozeme a prérie – gaštanové pôdy, Z – mierne suché pásmo – púšte piesčité a štrkovité pôdy
- Subtropické pásmo – olivové háje, citrusové plody, vinič, cukrová trstina, nachádzajú sa tu striedavo vlhké subtropické lesy, na J Floridy – močiare /Everglades/.
- V Severnej Amerike je množstvo NP – Grand Canyon, Yellowstonský, Jasper Yosemitský...
 
Obyvateľstvo:
- prví ľudia sa na americký kontinent dostali z oblasti Ázie cez Beringovu úžinu pred 20000-30 000 rokmi, ktorá bola vtedy súšou. Predpokladá sa, že pôvodní obyvatelia  Indiáni a eskimáci sú ich potomkami. Najznámejšie indiánske kmene – Apači, Irokézovia, ...Ich rozmiestnenie bolo nerovnomerné. Skôr ako Krištof Kolumbus okolo roku 1000 ju objavili Vikingovia – doplavili sa do Grónska a neskôr do oblasti dnešnej východnej Kanady – Newfoundland. Pôvodné indiánske obyvateľstvo po objavení Ameriky Kolumbom bolo čoraz intenzívnejšie vytláčané zo svojho územia  prisťahovalcami /Angličania, Francúzi, Holanďania – založili New Amsterdam – od r. 1664 New York.../, ktorí smerovali na V a SV, juh osídľovali Španieli a Portugalci. Intenzívna vlna sťahovania bola v období tzv. zlatej horúčky na Aljaške, v medzivojnovom období a po druhej svetovej vojne, aj dnes – z Európy /najmä východnej a južnej/, Južnej Ameriky a Ázie. Prevláda tu indoeurópska rasa, negroidná sa považuje za zavlečenú – potomkovia černošských otrokov. V súčasnosti je zloženie obyvateľstva pestré /miešanci – mulat, mestic, zambo.../.
- Väčšina obyvateľstva žije vo veľkých mestách,. Hlavná koncentrácia obyvateľstva je  na SV USA od Bostonu po Washington / Philadelphia, Baltimore, New York.../, v oblasti Veľkých jazier /Detroit, Cleveland, Quebec, Toronto, Ottawa, Pittsburgh, Chicago.../, na západnom pobreží San Francisco – San Diego, v oblasti starých obchodných ciest – Atlanta, Winnipeg, najmenšia hustota osídlenia je v severných oblastiach – S Kanady, Aljaška, Kordillery, púštne oblasti.
 
Hospodárstvo:
Nerastné suroviny – Severná Amerika disponuje dostatočnými zásobami nerastných surovín, ale vzhľadom na výrobu ich intenzívne aj dováža /lacnejší dovoz ako ťažba/. Sú tu veľké zásoby ropy a zemného plynu /Mexický záliv, Texas, Kansas, Aljaška/, čierneho uhlia /Cebtrálne roviny a Apalače/, meď, striebro, zlato a polymetalické rudy  /Kordillery/, železná ruda /okolie Veľkých jazier, Labrador, Quebec/, fosfáty /Florida, Mexický záliv/, urán /Skalnaté vrchy, Kanada – jazero Athabaska, Veľké jazero otrokov/,
nikel a zinok, v produkcii ktorých má Kanada prvé miesto, azbest – J od sv. Vavrinca, bauxit - Arkansas.
Okrem klasických nerastných surovín sa ťaží aj drevná hmota – S Kanady /ihličnaté a zmiešané lesy/ a využíva sa aj energia riek /Tennessee, Colorado, Columbia/.
 
Poľnohospodárstvo:
- veľmi vyspelé, vysoká mechanizácia, dominantné postavenie majú veľké farmy /ranče/.
- V Kanade je najpriaznivejšie podnebie v J a JV časti – arktická nížina je jednou z obilníc Severnej Ameriky, Kanada sa sústredí na ŽV – na severe chov a lov kožušinovej zveri, rybolov v riekach a pri pobreží Newfoundlandu. Veľká časť územia je pokrytá lesmi – lesné hospodárstvo.
- V USA sú pre poľnohospodárstvo výhodnejšie podmienky, najvýhodnejšie  sú v centrálnej, južnej a východnej časti USA. Pásma:
- Kukuričné pásmo /corn belt/ - Centrálne roviny, Veľké jazerá – pestuje sa kukurica, sója, ozimná pšenica, fazuľa, ovos a krmoviny
- Pšeničné pásmo /wheat belt/ - Z od kukuričného pásma, na Veľkých prériách – pšenica, ovos, cukrová repa, zemiaky
- Bavlníkové pásmo /cotton belt/ - J USA, dostatok vlahy – pestuje sa bavlník, tabak /Virginia/ citrusy, podzemnica olejná
- V – ovocie a zelenina, Z – citrusy, vinič /Kalifornia, slnečné pásmo/, J – citrusy, cukrová trstina /Florida, Mexický záliv/
- Živočíšna výroba sa zameriava na chov hov. dobytka – Veľké prérie /mäso, koža, mlieko/, chov ošípaných /kukuričné pásmo/ a hydiny – v okolí veľkých miest, chov oviec a kôz /mäso, mlieko, vlna/ v horských oblastiach, lov rýb /riečny i morský rybolov – pobrežné oblasti, Grónsko/.
 
Priemysel:
V štruktúre prevláda strojárstvo, hutníctvo, chemický a elektrotechnický priemysel, pomerné zastúpenie má textilný, odevný a kožiarsky priemysel – konkurenciu predstavuje lacnejší trh novoindustrializovaných ázijských krajín.  Najväčšie sústredenie priemyselnej výroby je v tzv. manufacturing belt /priemyselné pásmo/ - od Bostonu, Washington, Chicago . Podiel vyrovnáva aj Z a J oblasti USA – slnečné podnebie, lacnejšia pracovná sila./sunbelt – slnečné pásmo/, oblasti Veľkých jazier a rieky sv. Vavrinca.
V súčasnosti sa do popredia dostávajú aj tzv. regióny vysokých technológií v USA /elektro, letectvo, kozmický pr., vojenská výroba.../
Hutníctvo – Veľké jazerá /Detroit, Cleveland, Pittsburgh/,  výroba Al /Kitimat/, oceľ v Hamiltone /Kanada/
Strojárstvo – najmä dopravné strojárstvo, výroba áut – Michigan, Detroit /Ford, Chrysler/, Toronto, Montreal, výroba lietadiel a kozmických dopravných prostriedkov –
Veľké jazerá, Atlanta, Houston, Seattle.stavba lodí – New Orleans, Boston, Philadelphia
Chemický pr. – zameranie na spracovanie ropy, fosfátov, síry, výroba pohonných hmôt, plastických hmôt, umelých hnojív – Mexický záliv, Veľké jazerá, najväčším strediskom petrochémie v USA je Houston,
Elektronický a elektrotechnický – vývojové centrá – Boston, Chicago, New York a Silicon Valley /J Kalifornia, San Francisco/, výroba lekárskych prístrojov a zariadení,
Drevospracujúci, papierenský – Kanada, produkcia stavebného dreva –Kalifornia, Washington
Potravinársky  - v oblasti produkcie poľn. plodín, resp. veľké mestá, spracuváva všetky domáce plodiny, mäso, mlieko..., spracovanie rýb  do pobrežných oblasti. Medzi najznámejšiu spoločnosť vo svete – Coca Cola so sídlom v Atlante
Tabakový priemysel –  Virgínia, Kentucky /najznámejšia spoločnosť Phillip Morris /,
Textilný – spracúva prírodné domáce aj dovážané materiály /bavlna, juta, hodváb.../ Stredisko bavlnárskeho – Atlanta, Severná a Južná Karolína, hodváb – New Jersey, vlna – SV USA. Odevný priemysel je zastúpený vo všetkých väčších mestách – Los Angeles, New York, Chicago...
 
Doprava:
- rozvinuté všetky druhy dopravy,
- cestná – transkontinentálne diaľnice v Kanade i v USA smer V-Z, známa je Panamerická diaľnica – z Aljašky cez Kanadu, USA do Južnej Ameriky 
- železničná – preprava nákladov a osôb – v Kanade spojenie oboch oceánov, hlavné železničné uzly New York, Chicago, Kansas City, St. Louis, Montreal, Calgary.
- Riečna a námorná – preprava tovarov – rieka sv. Vavrinca, najväčšie riečne prístavy Montreal a Quebec, Duluth, Chicago, Detroit..., námorná doprava  - prístavy New York, Boston, Baltimore, New Orleans, Los Angeles, Seattle, Halifax, Vancouver
- letecká – spojenie so svetom – preprava osôb, medzinárodné letiská – Toronto, Montreal, Calgary, Vanncouver, Miami, Atlanta, New York, Los Angeles, San Francisco, Washington, Chicago, Honolulu...
- potrubná – najprogresívnejšia – preprava ropy a zemného plynu
 
Regióny Severnej Ameriky
KANADA – 2. najväčší štát sveta,
- počet obyv. : 29 mil., hl. mesto Ottawa
- nezávislý federatívny štát /10 provincií/, člen Britského spoločenstva na čele s kráľovnou Alžbetou II., úr. Jazyk je franc. a angličtina
- 1. kolonizovali oblasť východného pobrežia Francúzi a Angličania = anglokanaďanov je v skladbe obyvateľstva 40%, 30% Frankokanaďania – najviac v provincii Quebec
- využívajú sa zásoby NS – urán, ropa, Fe ruda, Ni, Zn, azbest, uhlie a hydroenergia
- obyvateľstvo je rozmiestnené nerovnomerne, najviac sústredené do oblasti priemyselnej výroby – Veľké jazerá, rieka sv. Vavrinca /najväčšie mestá – Halifax, Toronto, Montreal, Quebec, Ottawa, Winnipeg, Edmonton, Vancouver, Calgary/
- poľnohospodárstvo je sústredené do oblasti arktickej nížiny a prérií – obilnice, vyrába sa javorový sirup, zo živočíšnej výroby je zameranie na chov a lov kožušinovej zveri
USA
- 3. obyvateľstvom najpočetnejší štát sveta s počtom 250 mil obyv.
- 4. najväčší štát sveta, hl. mesto: Washington
- federatívna republika na čele s prezidentom, tvoria ju 50 štátov /48 na pevnine, Aljaška a Havajské ostrovy/ + dištrikt hlavného mesta a autonómne územia
- pôvodní obyvatelia boli Indiáni – Aljaška – Inuiti a Aleuti, Havai – Kanakovia boli vytlačení najmä na pevnine prisťahovalcami
- zloženie obyvateľstva je pestré pôvodné +prisťahovalci /Lat. Amerika,Ázia, Európa/, čierna rasa sa považuje za zavlečenú, rozmiestnenie obyvateľstva je nerovnomerné
- vysoký stupeň urbanizácie majú tzv. metropolitné územia /1000 ob./km2/, najľudnatejším štátom je Kalifornia
- v hlavných priemyselných oblastiach došlo k prepojeniu aglomerácií a konurbácií – vznik megalopolis /New York, Los Angeles, Chicago/
- najväčšie mestá – N.Y., Boston, Washington, Dallas, Atlanta, Chicago, Detroit, L.A., San Francisco, Houston, Miami...
- využívajú sa zásoby NS – ropa, uhlie, kovy, Fe ruda, urán – priemysel je sústredený do pásiem – SV, JV /sunbelt/, Mexický záliv
- významný zdroj financií – poisťovníctvo, bankovníctvo, CR, finančníctvo
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Prírodné vedy » Geografia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.017