Polárne oblasti

Polárne oblasti

– územia nachádzajúce sa okolo pólov na severnej a južnej pologuli

– sú chladné, väčšinu pokrýva ľad, vegetácia a fauna je pomerne chudobná

– prísun tepelnej energie je malý a počas roka nerovnomerný

Antarktída

– názov – anti arctos – oproti Arktíde

– rozloha 2x Arktída, väčšia ako Európa, Austrália

– je vymedzená antarktickou oceánskou konvergenciou – zóna, kde sa stretávajú studené vody z polárnej oblasti s teplými a slanšími vodami od rovníka 50 a 60 j.z.š.

– povrch: stred vypĺňa pevnina, pokrýva ľadovcom s priemernou hrúbkou 2 km, max. 4700 m

– podnebie: chladné, výskyt silných vetrov so silou uragánu, najnižšia teplota –89,2 C, zrážky najmenej zo všetkých kontinentov, menej ako 100 mm

– ľadová pokrývka obsahuje 80% zásob sladkej vody na Zemi

– okrajové časti Antarktídy lemujú tzv.šelfové ľadovce (Weddelovo a Rossovo more), počas letných mesiacov dochádza k odlamovaniu ľadovcových krýh – tzv. telenie ľadovca

– fauna a flóra je veľmi chudobná, najodolnejšie – machy a lišajníky, v moriach planktón (základ potravového reťazca tejto oblasti), zo Ž najmä kôrovce, tulene, tučniaky, veľryby

– človek objavil a dosiahol tento svetadiel ako posledný, J pól – Roald Amundsen 1912

– tento kontinent sa využíva len na vedecké účely (Antarktická dohoda)

– bránou na Antarktídu je chilské mesto Punta Arenas

– napriek zásobám NS je ťažba a iné hospodárske využitie vylúčené

Arktída

– severná polárna oblasť

– názov pochádza z gréckeho pomenovania súhvezdia Veľký medveď

– povrch tvorí zamrznutá voda Severného ľadového oceánu

– z klimatického hľadiska je vymedzená júlovou izotermou 10 C (najteplejší mesiac)

– z astronomického hľadiska je to severná polárna kružnica

– z botanického hľadiska najsevernejšia hranica rozšírenia lesa (rozhranie tajgy a tundry)

– okrem SĽO patria k Arktíde aj 3 sektory: európsky (Špicbergy, Nová Zem, S Škandinávie, polostrov Kola, S výbežky Východoeurópskej nížiny), ázijský (Severná Zem, Novosibírske ostrovy, Wrangelov ostrov, S Sibír), americký (Grónsko, S Kanady, S Aljašky)

– podnebie: studené, teploty –40 do _50 C, málo zrážok 100-300 mm, v zime zamŕzajú okrajové moria, časť je ovplyvnená Golfským prúdom – nezamŕzajú

– ľadové kryhy sa neustále pohybujú – driftujú

– R a Ž je chudobné – machy, lišajníky, zakrpatené kry, ľadové medvede, polárna zver...

– Ako prví sa do týchto oblastí dostali Vikingovia v 9 st., ako prvý dosiahol Robert Peary

– Osídlenie je riedke len na pevnine Škandinávie a Ruska – Eskimáci, Laponci...

– Význam: rybolov, doprava (Severná morská cesta)