Voda - Ekológia

Prírodné vedy » Geografia

Autor: SaLuna
Typ práce: Referát
Dátum: 09.05.2010
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 361 slov
Počet zobrazení: 15 817
Tlačení: 762
Uložení: 696
Voda (H2O) je chemická zlúčenina vodíka a kyslíka. Je základnou podmienkou pre existenciu života na Zemi. Za normálnej teploty a tlaku je to bezfarebná, číra kvapalina bez zápachu a chuti.

3 skupenstvá: v pevnom (sneh, ľad), v kvapalnom (voda) a v plynnom (vodná para). Je najrozšírenejšou látkou na Zemi. Je podstatnou zložkou biosféry a má popri pôde prvoradý význam pre zabezpečenie výživy ľudstva.
Je základnou zložkou biomasy, hlavným prostriedkom pre transport živín, pre ich prijímanie a vylučovanie. Pre rastliny je významné nielen jej celkové množstvo za rok, ale tiež výskyt a rozdelenie vo vegetačnom období vzhľadom na ich rastové fázy. Pre mnohé živočíchy je voda priamo životným prostredím.

Hydrológia – študuje zákonitosti fungovania procesov a javov spojených s vodou v prírode
Hydrogeológia – študuje zákonitosti výskytu podzemnej vody v horninovom prostredí
Hydrogeografia – je čiastková vedná disciplína FG, študuje vzťahy hydrosféry k ostatným zložkám krajinnej sféry.
Oceánografia – študuje prírodné procesy a zákonitosti v oceáne

Hydrosféra je vodný obal Zeme, ktorý sa skladá z povrchovej,
podpovrchovej vody, a vody obsiahnutej v atmosfére a živých organizmoch.
Povrchová voda je v oceánoch, moriach, vodných tokoch, plochách, v ľadovcoch a snehu. Podpovrchová voda v dutinách a puklinách hornín, v pôdnych póroch. Voda v atmosfére je ako vodná para, dážď, sneh.

Podľa obsahu soli delíme vodu na sladkú slanú brakickú /zmiešanie sladkej a slanej/

Na Zemi existujú 2 základné typy obehu vody:
- veľký – výmena vody medzi oceánom a pevninou
- malý – výmena nad oceánmi alebo nad pevninou
- obehom vody medzi jednotlivými zložkami hydrosféry prebieha proces látkovej a energetickej výmeny
- celkové množstvo vody, ktoré sa podiela na obehu vody na Zemi je asi 525 000 km3

Svetový oceán je súvislá vodná plocha tvorená moriami, oceánmi a ich priľahlými časťami
Oceány – sú časti svetového oceánu, ktoré sa nachádzajú medzi kontinentmi a patrí sem Tichý, Atlantický, Indický a Severný ľadový oceán.
Moria – sú časti oceánov, vnikajúce do pevniny alebo oddelené od oceánu ostrovmi
Delíme ich: A/ okrajové - šelfové /Japonské/
B/ medziostrovné /Karibské /
C/ vnútrozemské /Stredozemné /
Zálivy sú menšie časti oceánu alebo mora vnikajúce do pevniny /Perzský, Guinejský/
Prielivy sú zúžené časti morí a oceánov medzi pevninou /Mozambický, La Manche/

Základné vlastnosti morskej vody:
A/ Chemické
Salinita /slanosť/ - celkové množstvo rozpustených minerálnych látok /solí/ Priemerná slanosť je 35 promile. Je ovplyvnená pásmovitosťou. Obsah soli spôsobuje, že morská voda mrzne pri teplote – 2 C

B/ Fyzikálne
1.Teplota morskej vody – podlieha pásmovitosti na S a J od rovníka, najvyššia priemerná teplota je 26 C na sever od rovníka.

Význam morí a oceánov:
- zdroj potravy
- zdroj NS
- zdroj vody v arídnych oblastiach – odsoľovanie /Perzský záliv, Izrael, Libanon...
- zdroj Energie – využíva sa sila vľn a prílivu, resp. odlivu /prílivové elektrárne/
- doprava
- produkcia perál /najvzácnejšie prírodné čierne tahitské perly/
- strediská cestovného ruchu – Stredomorie, Karibik, Polynezia…

Znečisťovanie morí a oceánov:
- najväčšie problémy spôsobuje doprava a to najmä preprava toxických látok a ropy /havárie ropných tankerov – úhyn rýb, morských Živoč., kontaminácia potravového reťazca/, uskladňovanie odpadov, kanalizácia – splašky z miest...

Povrchová voda

Rieky
Prameň – miesto, kde sa podzemná voda dostáva na povrch
Riečna sieť – sústava vodných tokov /potoky, rieky.../, určuje sa hlavný tok a jeho prítoky
Povodie – je základná územná hydrologická jednotka, je to územie, z ktorého hlavný tok a jeho prítoky odvádzajú povrchovú a podpovrchovú vodu
Dĺžka vodného toku – vzdialenosť od prameňa k ústiu
Prietok – množstvo vody, ktoré pretečie určitým profilom rieky za sekundu
Vodný stav – výška vodnej hladiny nad zvoleným pevným bodom
Spád – výškový rozdiel medzi dvoma ľubovoľnými bodmi na rieke
Sklon – vyjadruje pomer spádu a dĺžky vodného toku v danom úseku

Typy riek podľa režimu na Slovensku:
A/ vysokohorský – Biely Váh
B/ stredohorský – Hornád, Hron
C/ vrchovinovo-nížinný – Ipeľ

Umelé vodné nádrže:
- najviac sú rozširené priehradné vodné nádrže. tie vybudovali najme po 2.svetovej vojne.
- najviac vodných nádrží sa nachádza na Váhu (Liptovská Mara, Nosice a Slňava pri Piešťanoch, Oravská priehrada, Zemplínska Šírava- Laborec, Palcmanská maša- Hlinec).
- k novším patrí : Vodné dielo Gabčíkovo na Dunaji, Žilina na Váhu, Kraľová pri Galante na Váhu, Starina pri Ciroche a Nová Bystrica pri Bystrici.
- patria sem rybníky a priehradné nádrže, ktoré môžu plniť funkciu – zásobovanie potravou, výroba elektrickej energie, zavlažovanie, zdroj pitnej vody, rekreácia...
Tajchy- vodné nádrže vybudované v stredoveku- slúžili banskej činnosti, dnes na kúpanie

Jazerá:
- sú prírodné zníženiny alebo úplne alebo čiastočne vyplnené vodou
a/ vulkanické
b/ tektonické
c/ ľadovcové
d/ iné /zmiešané, pobrežné, krasové.../

Podpovrchová voda
- Slovensko je bohaté na minerálne a termálne vody (1200 prameňov minerálnych vôd)
- zásoby sú rozdelené veľmi nerovnomerne
- voda sa najlepšie udržuje v sypkých a priepustných horninách
- najlepšie podmienky u nás sú v nížinách
- njväčšie zásoby v riečnych usadeninách Dunaja a v krasových oblastiach
- delí sa na pôdnu a podzemnú /puklinová a pórová/
- hladina podzemnej vody – je úroveň pokiaľ sú póry a pukliny súvisle vyplnené vodou
- krasová podz.voda – nachádza sa vo vápencových horninách alebo dolomitoch, na povrch sa dostáva vo vyvieračkách
- artézska podz.voda – je voda s napätou povrchovou hladinou
- minerálna voda – voda , ktorá obsahuje minerálne látky /soli/ a plyny viac ako 1 g na 1 liter
- pri termálnych prameňoch vznikajú kúpele (Piešťany, Dudince, Trenčianske Teplice, Bardejov)
- využívajú sa ako zdroj energie

prameň – miesto, kde podzemná voda vystupuje na povrch
výdatnosť prameňa – množstvo vody, ktoré vytečie za 1 sekundu
pramene podzemných vôd môžu byť
teplé /ak teplota prevyšuje priemernú teplotu ovzdušia/,
studené /ak je po teplotou ovzdušia/,
termálne /37-50 oC/ a
žriedla /nad 50 oC/.

Znečistenie vôd
- väčšina vôd na Slovensku je znečistená (aj niektoré podzemné)
- do riek sa vypúšťa viac jako 1 000 000 000 m3 odpadových vôd ročne
- najviac sú znečistené najmä dolné toky našich riek
- najviac ich znečisťujú chem., potravinárske závody

Na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou sa využíva osem vodárenských nádrží,, hlavne v oblastiach severného, stredného a východného Slovenska Na pitné účely sa používa aj voda z priamych odberov z tokov. Na území Slovenskej republiky je takýchto povrchových odberov vody približne 70 Najväčší počet zdrojov povrchových vôd sa využíva na pitné účely v tých povodiach, v ktorých je nedostatok kvantitatívne a kvalitatívne vhodných podzemných vodných zdrojov Z hľadiska kvalitatívneho sú zdroje povrchových vôd považované za vysoko rizikové a ľahko zraniteľné v krátkom časovom období. Základnou hodnotiacou jednotkou je hydrogeologický rajón. V súčasnosti je územie Slovenska rozdelené na 141 hydrogeologických rajónov.
Ochranu vodných zdrojov treba chápať ako integrovanú ochranu kvality a kvantity podzemných a povrchových vôd vrátane prírodných liečivých a minerálnych vôd. Pri ochrane kvality vodných zdrojov k rozhodujúcim faktorom patria zdroje znečisťovania vôd, či už s priamym, alebo nepriamym vplyvom. Ochrana množstva vôd, tzv.

Podzemná voda je nenahraditeľnou zložkou životného prostredia. Predstavuje neoceniteľný, dobre dostupný a z kvantitatívneho a ekonomického hľadiska najvhodnejší zdroj pitnej vody. Dostatok prírodných zdrojov podzemných vôd, ich lepšia kvalita, nižšie náklady na jej úpravu, a potenciálne menšia možnosť ich znečistenia predurčujú podzemné vody ako dominantný zdroj pitnej vody v SR.

Napriek priaznivým hydrologickým a hydrogeologickým podmienkam pre tvorbu, obeh a akumuláciu podzemných vôd v SR je nevýhodou ich nerovnomerné rozloženie. Najvýznamnejšie množstvá podzemných vôd sú evidované v Bratislavskom a Trnavskom kraji (46 %), naopak najmenšie množstvo podzemných vôd je dokumentované v oblasti Prešovského a Nitrianskeho kraja.

V roku 2004 bolo v SR na základe hydrologického hodnotenia a prieskumov k dispozícii 76 541 litrov/s využiteľných množstiev podzemných vôd. V porovnaní s predošlým rokom 2003 bol zaznamenaný nárast využiteľných množstiev podzemných vôd 0,45% . V dlhodobom hodnotení nárast využiteľných množstiev oproti roku 1990 predstavuje 2,0 %.

Slovensko má najvýznamnejšie vodné zdroje v Európe. Treba však upozorniť na to, že k vode sa treba správať efektívne, netreba ňou mrhať ani ju znehodnocovať. k Svetovému dňu vody (22. marca 2010) uviedol minister životného prostredia SR Ján Chrbet. prognózy odborníkov, že v rámci globálneho otepľovania a klimatických zmien v roku 2030 bude akútny nedostatok vody, čo pocíti minimálne polovica planéty Zem. "Slovensko má vypracovaný strategický plán uchovávania prírodných zdrojov vody," konštatoval.

Spotreba vody na osobu / deň:
Vypité množstvo pitnej vody človekom: cca 3 l /
sprchovanie a kúpanie 40 l
pranie 40 l
WC 40 l
osobná hygiena (bez kúpania) 15 l
upratovanie 10 l
umývanie riadu 7 l
pitie a varenie 6 l
podiel na verejnej spotrebe, napr.kúpanie 150 l

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Geografia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.018 s.
Zavrieť reklamu