Stredná Európa

Stredná Európa

– Táto geografická oblasť zahŕňa súvislé územie medzi západnou Európou ležiacou pri Atlantickom oceáne a východnou Európu. Na severe ju ohraničujú Baltské štáty a Severné more, na juhu horské pásma Álp.

– Rozloha: 1 016 300 km2
– Počet obyvateľov: 126 mil.

– Krajiny: Nemecko (Berlín), Poľsko (Waszawa), Rakúsko (Viedeň),  Švajčiarsko (Bern), Česká republika (Praha), Slovenská republika (Bratislava), Maďarsko (Budapešť), Lichtenštajsko (Vaduz), Slovinsko (Ljubljana).

– Prírodné podmienky: Pohoria – Nemecko – Stredonemecká vysočina, Schwarzwald, Švábska jura, Franská jura, Bavorský les, Durínsky les, Franský les, Rothaar-Gebirge, Smrčiny, Porýnska bridličná vrchovina, Česká republika – Česká vysočina, Krušné hory, Krkonoše, Orlické hory, Českomoravská vrchovina, Stredočeská pahorkatina, Český les, Šumava, Slovenská republika – Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Slovenské rudohorie, Západné Karpaty, Biele Karpaty, Rakúsko – Vysoké Taury, Nízke Taury, Rakúske alpské predhorie, Viedenský les, Švajčiarsko – Bernské Alpy, Rhaetské Alpy, Penninské Alpy, Švajčiarska jura, Poľsko – Beskydy, Malopoľská vrchovina, Lublinská vrchovina, Maďarsko – Bakonský les, Bukové hory, Mátra, Slovinsko – Karavanky, Kras Kapela, Júlske Alpy. 

Plošiny – Nemecko – Meklenurská jazerná plošina, Rakúsko – Rakúska žulová plošina, Poľsko – Mazúrska jazerná plošina, Pomoranská jazerná plošina, Veľkopoľská jazerná plošina, 

Nížiny – Nemecko – Severonemecká nížina, Česká republika – Sliezskej nížiny, Moravské Úvaly, Slovenská republika – Podunajská nížina, Východoslovenská nížina, Záhorská nížina, Borská nížina, Rakúsko – Malá uhorská nížina, Poľsko – Veľkopoľská nížina, Pobaltská nížina, Sliezska nížina, Mazovská nížina, Maďarsko – Veľká dunajská nížina, Malá dunajská nížina.

Rieky – Nemecko – Dunaj, Mohan, Saale, Elbe (Labe), Odra, Weser, Rhein (Rýn), Česká republika – Sázava, Vltava, Berounka, Labe, Odra, Morava, Dyje, Slovenská republika – Váh, Dunaj, Hron, Ipeľ, Hornád, Ondava, Hornád, Topľa, Rakúsko – Dunaj, Inn, Mur, Raab, Švajčiarsko – Rýn, Rhône, Aare, Ticino, Reuss, Poľsko – Visla, Bug, Odra, Warta, Nogat, Maďarsko – Tisza, Kriš, Kapos, Dunaj, Bodrog, Rába.
Moria – Baltské more, Severné more

NEMECKO

– má veľmi výhodnú geografická poloha; Spolková republika, kt. vznikla v roku 1990 a zahŕňa 16 spolkových republík, vrátane 3 miest, s demokratickým systémom vlády.
– zjednotením Nemecka vznikol silný štátny celok, ktorého úloha z hospodárskej a politickej stránky vzrastá nielen v európskom, ale aj v celosvetovom meradle. Na druhej strane sú tu značné rozdiely medzi Z a V časťou štátu.
– Hlavné mesto: Berlín
– Rozloha: 357 021 km2
– Počet obyvateľov: 81 mil.
– Hustota obyvateľstva: 229,3 obyv./ km2
– Úradný jazyk: nemecký jazyk
– Mena: Euro
– Susedné štáty: Dánsko, Poľsko, Česká republika, Rakúsko, Švajčiarsko, Luxembursko, Lichtenštajsko, Francúzsko, Holandsko, Belgicko.
– Podnebie: Nemecko patrí do miernej klimatickej zóny strednej Európy, leží v oblasti pásma západných vetrov v prechodovej oblasti medzi morskou klímou v západnej Európe a kontinentálnou klímou vo východnej Európe. Na klímu pôsobí okrem iného aj Golfský prúd, ktorý vytvára neobyčajne mierne klimatické podmienky pre tieto zemepisne šírky. Extrémne počasie, ako napríklad suchá, tornáda, kruté mrazy alebo extrémne horúčavy sú relatívne zriedkavé. Príležitostne sa však objavia víchrice, ktorých pribúdanie obzvlášť v zimných mesiacoch spôsobuje problémy. Pravidelne prichádzajú aj povodne, ktoré prichádzajú v lete po intenzívnych dažďoch alebo v zime po topení snehu. Suchá postihujú hlavne severovýchod Nemecka.
– Obyvateľstvo: národnostne jednotné. Napriek zápornému prírastku obyvateľstva počet obyvateľov neklesá, pretože je tam veľké prisťahovalectvo (najmä Turci, Srbi, Kurdi a prisťahovalci z Ázie). Najhustejšie sú zaľudnené priemyselné oblasti, až 87% obyvateľov žije v mestách. Najväčšie mesto je hlavné mesto Berlín, ktorý má po zjednotení so Západným Berlínom asi 3,2 mil. obyvateľov. Veľkú koncentráciu obyvateľstva tvorí rýnsko- rúhrska konurbácia, ktorá má viac ako 12 mil. obyvateľov. Najväčšie mestá: Mníchov, Hamburg, Stuttgart, Brémy, Hannover, Lipsko, Dortmunt, Kolín, Bonn, Frankfurt nad Mohanom.
– Náboženská štruktúra: katolícka cirkev – 28,2 mil., evanjelická cirkev -28,9 mil., bez náboženstva – 18 mil.
– Nerastné suroviny: čierne uhlie – Porúrie, hnedé uhlie, draselná a kamenná soľ, ropa, zemný plyn
– Priemysel: Najväčšie a najdôležitejšie je strojárstvo – námorné lode (Hamburg, Kiel, Rostock), automobily 3.miesto na svete po USA a Japonsku, elektrotechnické, elektronické a optické výrobky, firmy: Opel, BMW, VW, Grundig, Siemens, Varta, Osram, Audi..., hutníctvo: Porúrie (Duisburg, Dusseldorf, Dortmund), chemický – Porýnie, Porúrie, Sasko, potravinársky – najväčší výrobca piva na svete, textilný, sklársky.
– Energetika: tepelné elektrárne,1/3 tvoria jadrové elektrárne.
– Doprava: kvalitná cestná doprava – je tu najdlhšia sieť diaľnic v Európe, železničná doprava, dôležitý medzinárodný letecký uzol, riečna doprava (Duisburg – najväčší riečny prístav Európy).
– Cestovný ruch: Alpy, pobrežie, mestá – hospodársky najvýznamnejší štát Európy (tretí vo svete) s vysokou životnou úrovňou obyvateľstva.
– Poľnohospodárstvo: prevláda živočíšna výroba: chov hovädzieho dobytka, ošípaných, rybolov, pestuje sa: jačmeň, pšenica, raž, cukrová repa, zemiaky (Bavorsko), chmeľ (1.miesto na svete), nížiny Rýna – vinič, ovocie, tabak.

ČESKÁ REPUBLIKA

– má výhodnú geografickú polohu v strede Európy, politické zriadenie – republika, tvoria ho 3 historické oblasti: Čechy, Morava, Sliezsko.
– Hlavné mesto: Praha
– Rozloha: 78 866 km2
– Počet obyvateľov: 10 mil.
– Hustota obyvateľstva: 132,8 obyv./ km2
– Úradný jazyk: český jazyk
– Mena: Česká koruna
– Susedné štáty: Nemecko, Poľsko, Slovenská republika, Rakúsko.
– Podnebie: Česko patrí do miernej klimatickej zóny, kt. sa vyznačuje vzájomným prenikaním a miešaním oceánskych a kontinentálnych vplyvov. Je charakteristické západným prúdením s prevahou západných vetrov, intenzívnou cyklonálnou činnosťou a pomerne hojnými zrážkami. Prímorský vplyv sa prejavuje hlavne v Čechách a na Morave. V Sliezsku už pribúda vplyvov kontinentálnej klímy z východu. Veľký vplyv na podnebie má i nadmorská výška a reliéf.
– Obyvateľstvo: Česko patrí k husto zaľudneným štátom Európy. Prirodzený prírastok je veľmi nízky. Obyvateľstvo je národnostné homogénne – Česi tvoria 90% obyvateľstva ďalej Moravania 3,2%, Slováci 1,6%, Poliaci 0,6%, Nemci 0,5%, Slezania 0,4% Rómovia 0,3%, iní – 2,4%. V mestách žije viac ako 2/3 obyvateľstva. Najhustejšie je zaľudnené okolie veľkých miest, dolina Moravy a Podkorušinská priemyselná oblasť. Najväčšie mestá: Praha, Brno, Plzeň, Liberec, Ostrava.
– Náboženská štruktúra: rímsko-katolícke – 26,8%, bez vyznania – 58,3%, iné alebo nezistené – 14,9%.
– Nerastné suroviny: hnedé uhlie – Mostecká a Sokolovská panva, čierne uhlie (2.miesto na svete) -Ostrava, Kladno, kaolín (porcelán) – Karlové Vary.
– Priemysel: Strojárstvo – autá (Mladá Boleslav, Liberec, Kopřivnice), zariadenia pre huty, lokomotívy, poľnohospodárske stroje (Praha, Brno, Plzeň, Olomouc); hutníctvo – Ostrava, Kladno; drevársky priemysel – výroba nábytku; výroba ceruziek – České Budějovice (KOH-I-NOR); obuvnícky priemysel, výroba svietidiel – Kamenický Šenov, chemický priemysel – petrochémia (Litvínov), ťažká chémia (Pardubice). Významná je aj výroba plastických hmôt, vlákien a pneumatík. Svetoznáma je výroba úžitkového a umeleckého skla (severné Čechy), porcelánu a keramiky (Karlove Vary, Rakovnik), bižutérie (Jablonec). Tradičný je i textilný, odevný, kožiarensky priemysel (obuv Zlín– Baťa); potravinársky priemysel – pivo, likéry, cukor, mäsové výrobky (Praha, Ústí n. Labem, Plzeň, České Budejovice, Pardubice, Hradec Králové, Ostrava, Brno).
– Energetika: najmä tepelné elektrárne.
– Doprava: ČR má hustú sieť železníc a ciest. Najhustejšia dopravná sieť je v priemyselných oblastiach. Najväčší dopravný železničný, cestný, riečny i letecky uzol je PRAHA. Riečna doprava sa sústreďuje na riekach Labe a Vltava. Významná je aj potrubná doprava.
– Cestovný ruch: Praha – patrí k najnavštevovanejším mestám na svete. Ďalej i kúpeľné mestá, najmä Karlove Vary, Mariánske a Františkove Lázne.
– Poľnohospodárstvo: využíva 56% rozlohy štátu a zamestnáva 7,5 % ekonomicky činného obyvateľstva. Najúrodnejšie oblasti sú Polabská nížina a Moravské úvaly. Pestuje sa: pšenica, sladovnícky jačmeň, cukrová repa, chmeľ – vinárska oblasť nad Plzňou (J Morava), raž, zemiaky (Českomoravská vrchovina), krmoviny, ľan. Živočíšna výroba: ryby – J Čechy, chov dobytka, ošípaných a hydiny.
– ČR vyváža: koksovateľné uhlie, sklárske piesky a kaolín. Najvýznamnejší obchodný partner je Nemecko a Slovensko.

ŠVAJČIARSKO

– je to vnútrozemská alpská krajina, ekonomicky vyspelá federatívna republika s rozvinutým trhovým hospodárstvom a vysokou životnou úrovňou. Je členom EZVO, zaraďuje sa medzi popredné krajiny v európskom i svetovom meradle. Politicky je neutrálne a nie je členom OSN. Sídli tu Červený kríž.
– Švajčiarsko je zložené z 26 kantónov.
– Hlavné mesto: Bern
– Rozloha: 41 290 km2
– Počet obyvateľov: 7, 8 mil.
– Hustota obyvateľstva: 187,5 obyv./ km2
– Úradný jazyk: nemecký jazyk, francúzsky jazyk, taliansky jazyk, rétoromančina
– Mena: Švajčiarsky frank
– Susedné štáty: Rakúsko, Taliansko, Francúzsko, Nemecko, Lichtenštajsko
– Podnebie: mierne; výrazne sa však uplatňuje nadmorská výška, kt. je diferencovaná od mierneho stredomorského po drsné horské podnebie. Nad snehovou čiarou sú oblasti trvalej snehovej prikrývky a ľadovcov.
– Obyvateľstvo: tvorí 4 jazykové skupiny: nemeckú, francúzsku, taliansku a rétorománsku. Nemecky rozpráva 64% obyvateľov prevažne v centrálnej, východnej a severnej časti krajiny. Francúzsky hovorí 19% obyvateľov žijúcich na západe a juhozápade (v kantónoch Fribourg, Jura, Vaud, Valais, Neuchâtel, a Ženeva) a taliansky hovorí 8% obyvateľov žijúcich prevažne v kantóne Ticino a na juhu kantóna Graubünden. Rétorománsky hovorí menej než 1% populácie, prevažne v kantóne Graubünden na juhovýchode. Na oficiálnej úrovni sú používané len tieto tri oficiálne jazyky. V parlamente je zabezpečené simultánne prekladanie medzi týmito jazykmi. Hovorová nemčina, tzv. švajčiarska nemčina, je odlišná od spisovnej nemčiny (sú to vlastne mnohé a odlišné švajčiarske dialekty), oficiálne je ale používaná spisovná nemčina. Švajčiarska francúzština či taliančina sú ďaleko menej odlišné od svojich „domovských“ jazykov. V školách je výučba aspoň jedného ďalšieho z oficiálnych jazykov povinná, väčšina Švajčiarov je teda bilingválna.
Cudzinci tvoria 21% z obyvateľstva krajiny. Sú prevažne z krajín EÚ – Taliani 4%, ale aj prisťahovalci z bývalej Juhoslávie okolo 5%, Turci 0,6 %, Albánci 1,3 %, Španieli 1,1 % a iní. Najväčšie mestá: Zürich, Bern, Biel, Ženeva (Genève), Luzern, Davoz, Bazilej.
– Náboženská štruktúra: rímski katolíci 41,82 %, švajčiarska reformovaná cirkev 33,04 %, iní protestanti 1,94 %, Svedkovia Jehovovi 0,49 %, moslimovia 4,26 %, pravoslávni 1,80 %, hinduisti 0,38 %, židia 0,25 %, budhisti 0,25 %, starokatolíci 0,18 %, bez vyznania 11,11 % a iní.
– Nerastné suroviny: nemá takmer žiadne.
– Priemysel: zameriava sa na výrobky s malou spotrebou surovín, ktoré vyžadujú vysokú odbornosť. Presné strojárstvo ( výroba hodiniek, meracích a optických prístrojov, písacie a počítacie stroje, elektronika), výroba liekov, potravinársky priemysel – kvalitné syry, čokolády – podniky (Nestlé, Jacobs- Suchard), chemický priemysel. Nachádza sa tu svetový trh zlata, drahých kovov a sídlia tu hlavné svetové burzy.
– Hospodárstvo: je to krajina s rozvinutým priemyslom, obchodom, bankovníctvom, cestovným ruchom a intenzívnym poľnohospodárstvom. Patrí k najvyspelejším štátom sveta:
1) stabilná politická situácia
2) vojnami neprerušený hosp.vývoj
3) špecializácia na materiálovo nenáročné odvetvia
4) lacná vodná energia – 2/3 energie → hutníctvo farebných kovov
Mestá: najväčšie hospodárske a kultúrne stredisko – Zürich (980 tis. obyv.), Ženeva, Bazilej.
– Doprava: kvalitná dopravná sieť, najhustejšia sieť lanovkových dráh na svete. Veľmi hustá aj sieť ciest a železníc (všetky sú elektrifikované), množstvo mostov, viaduktov, tunelov.
– Cestovný ruch: St. Moritz, Davos; cestovný ruch = dôležitý zdroj príjmov.
– Poľnohospodárstvo: zameriava sa na živočíšnu výrobu, najmä na chov dobytka, na mlieko na alpských lúkach a pasienkoch. Pestujú sa: obilniny, cukrová repa, zemiaky, krmoviny, zelenina, ovocie, vinič. Horské lesy pokrývajúce svahy zabraňujú erózii a lavínam sa na ťažbu nevyužívajú.
Lesy sú chránené zákonom a pokrývajú ¼ rozlohy