Mestá Európy - pamiatky

Bazilika sv. Petra  (Vatikán)
Na západnej strane námestia Sv. Petra stojí na mieste staro-kresťanskej baziliky chrám sv. Petra. Starý kostol dal postaviť na žiadosť pápeža Silvestra I. (314 – 336) cisár Konštan-tín Veľký na hrobom apoštola Petra a r. 326 bol vysvätený. Bola to päťloďová bazilika so stĺpovou predsieňou, mnohokrát rozširovaná a obstavaná kaplnkami a kláštormi. Pred jej hlavným oltárom prijal Karol Veľký na Vianoce r. 800 rímsku cisársku korunu z rúk Leva III., po ňom tu boli korunovaní ešte mnohí cisári. Keďže starý kostol bol vežami zanedbaný, zbúrali ho a r. 1506 za pápeža Júliusa II. Začali výstavbu nového kostola podľa plánov Bramanteho, ktorý navrhol pre nový kostol tvar rovnoramenného gréckeho kríža s centrálnou kopulou.

Eifelová veža (Paríž)
Roku 1887 sa takmer uprostred Paríža, na ľavom brehu rieku Seiny, začal čulý stavebný ruch. Na veľké priestranstvo, ktoré domorodci nazvali podľa rímskeho boha vojny Mars, začali privážať kovové trámy, priečky a tyče. Parížania nedôverčivo krútili hlavami. Dovtedy na Marsovom poli cvičievali budúci dôstojníci z neďalekej kráľovskej akadémie, tu sa usporadúvali slávnostné prehliadky. V rokoch 1867 a 1878 sa tu konali s veľkým úspechom Svetové výstavy. Aj ďalšia Svetová výstava v roku 1889 sa mala uskutočniť na    Marsovom poli. Čulý stavebný ruch súvisel s prípravami na túto Svetovú výstavu. Ing. Gustave Eiffel, známy ako staviteľ železných mostov, dostal od správy mesta povolenie postaviť na Marsovom poli vysokú kovovú vežu, ktorá sa mala stať symbolom Svetovej výstavy 1889. Poprední parížski a francúzski maliari, spisovatelia a básnici márne protestovali proti stavbe „kovovej ozruty“ v srdci Paríža. báli sa, že jej viac ako 300 metrová silueta zohaví panorámu mesta, ktoré patrilo medzi najkrajšie na svete. Ing. Eiffel  staval vežu ďalej. Svetová výstava 189 sa už uskutočnila pod novou dominantou Paríža – Eiffelovou vežou. Jej konštrukcia vzbudila zaslúžený obdiv nepochybne aj preto, že z jej úctyhodnej výšky sa ponúkal prekrásny, dosiaľ neznámy pohľad na Paríž.
V súčasnosti vystúpi na Eiffelovu vežu ročne vyše 3 000 000 návštevníkov. Často stoja v dlhých radoch pred pokladnicou a pred výťahmi ,Ktoré ich vyvezú až do výšky 274 metrov. Kto by chcel ísť k najvyššej vyhliadkovej plošine Eiffelovej veže pešo, musel by prejsť po 1652 schodoch.

Šikmá veža (Pisa)                                          
Viete, že...
o originálny názov znie Torre Pendente di Pisa
o veža má osem poschodí a na jej vrchol vedie 297 schodov
o je súčasťou katedrály, ktorú postavili v rokoch 1063 až 1350 v románskom štýle
o na jej poslednej oprave sa podieľal tím Michala Jamiolkowskeho (narodil sa v Poľsku), ktorý zaručil stabilitu na ďalších 300 rokov
o investície na opravu boli vyčíslené na 30 miliónov dolárov
o kvôli bezpečnosti sa obmedzil počet návštevníkov na 30 v jednom turnuse
o pred opravou sa odkláňala o 1,2 mm za rok
o má sedem zvonov, najväčší má hmotnosť 3,5 tony, pochádza z roku 1655, najstarší ma meno Pasquarreccia
o    najväčšia návštevnosť bola v roku 1989, keď si vežu prezrelo 700-tisíc turistov
o     podľa nameraných údajov bol najväčší odklon zaznamenaný v roku 1997 - 5,2 metra od zvislej osi. pamiatkou starého Ríma

Koloseum (Rím)
Najväčší amfiteáter, ktorý bol kedy postavený v Ríme je symbolom veľkosti Ríma. Bol konštruovaní flaviovskými cisármi. Od ktorých prevzal meno Amphiteatrum Flavium. Meno koloseum mu bolo dané až začiatkom stredo-veku, dôvodom bola socha, Nerona predstavujúceho boha Slnka, ktorá sa nachádzala v jeho blízkosti, vo vstupnej dvorane naz-vanej Domus Aurea. Stavba kolosea začala cisárom Vespasianom na rovine medzi kopcami Celio, Palatino a Esquilino, kde sa nachádzalo umelo vybudované jazero, ktoré pred začiatkom stavebných prác bolo vysušené. Cieľom Vespasiaána bolo vrátiť rímskemu ľudu to, čo mu bolo odobrané Neronom. Chcel tiež darovať Rímu veľký amfiteáter, miesto toho, ktorý už nepostačoval, nazývaný Amfiteatro di Tauro, ktorý sa nachádzal na Campo Marzio a po požiari v roku 64 n.l. provizórne postavený Neronom. Výstavba začala v roku 72 n.l. na príkaz cisára Vespasiána, kedy budova mala len prvé dve vonkajšie poschodia s prvými tromi vnútornými radami stupňov. Jeho ukončenie až po štvrtú a piatu radu stupňov bolo uskutočnené za vlády Titta. Prevádzka kolosea bola v roku 80 n.l. zahájená divadelným predstavením a veľkolepími hrami, ktoré trvali 100 dní. Hlavným programom hier, ktoré sa v ňom konali boli zápasy gladiátorov. Zápasilo sa pri nich buď mečom, alebo trojzubou vidlicou a sieťou, do ktorej bolo treba zamotať protivníka. Domiziano tento amfiteáter dokončil do takého vzhľadu a rozmerov ako ho môžeme vidieť do dnes. Podľa dochovaných správ dal postaviť bronzové štíty, ktoré dekorovali atiku (clipea) a pripojil maeniánum summum, tretie vonkajšie poschodie s dreveným poschodím. Človeka jeho mohutnosť ohromuje. Dosahuje výšku 57 metrov a po obvode meria 527 metrov. Jeho štyri podlažia boli originálne zatienené pred slnkom mohutnou plátennou strechou. Amfiteáter bol schopný pojať 50 000 ľudí a každý z nich mal očíslované sedadlo. Bolo tam 80 vchodov, takže budova sa mohla rýchlo vyprázdniť. Cisár mal svoj vlastný vchod a lóžu. Rytieri a bohatí občania sedeli na najbližších dvoch úrovniach za cisárom v blízkosti arény. Obyčajný ľud sedel v najvyššej časti amfiteátra. Amfiteáter bol postavený zo sivo-ružových travertínových kvádrov spojených železnými skobami (nie maltou) a základy zapustili do hĺbky 9 metrov. Aréna mala drevenú podlahu pokrytú pieskom. Pod arénou sa skrýval (teraz odokrytý) systém podzemných chodieb so šachtami a výťahmi pre divé zvieratá.
            
Big Ben (Londýn)
Big Ben je zvonica so slávnym zvonom, ktorá sa nachádza pri budove parlamentu v tesnej blízkosti rieky Temže.Je symbolom Londýna. Od roku 1859 takmer nepretržite meria v Británii čas. Priemer štyroch ciferníkov je 5,5 metra, minútová ručička je dlhá 4,2 metra. Big Ben :Bežne sa pod týmto menom chápe zvonica budovy parlamentu. V skutočnosti sa tak volá len 13,5 tony ťažký zvon, slávny po celom svete odbíjaním každej štvrťhodiny. Buckingham Palace :Bol postavený v rokoch 1702-1705 pre vojvodu Buckinghamu a od roku 1837 tento impozantný zámok slúži ako londýnska rezidencia kráľovského rodu. Od roku 1993 si možno v lete pozrieť 18 zo 600 elegantných priestorov. Vyzbierané vstupné by malo slúžiť na rekonštrukciu Windsor Place, ktorý roku 1992 vyhorel. Výmenu stráže, CHANGING OF THE GUARDS, sledujú davy zvedavcov.

Kostol sv. Mikuláša (Prešov)
Stredoveký stavebný rozmach sa zachoval v hodnotnej architektúre historického centra, ktoré bolo vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Na námestí vretenovitého tvaru je centrálne situovaný farský Kostol sv. Mikuláša. Pôvodne ho postavili v polovici 14. storočia ako jednoloďový v  gotickom slohu a po vyše sto rokoch trvajúcej prestavbe v roku 1515 vzniklo halové trojlodie. Dominantou je 66m vysoká negotická veža. K najcennejším pamiatkam interiéru patrí monumentálny oltár z roku 1696, predstavujúci vzácnu symbiózu gotického a barokového sakrálneho umenia. Na štíte stoja plastiky anjelov z dielne Majstra Pavla z Le-voče. V kostole sa nachádzajú aj viaceré ďalšie diela tohto nevšedného neskoro-gotického spišského umelca svetového významu. Oltár patrí medzi najkrajšie sakrálne umelecko-historické diela na Slovensku.

La Sagrada Familia (Barcelona)
Jeden z najvýznamnejších symbolov Barcelony je Katedrála Sagrada Familia. Zlé jazyky vravia, že bez nej by katalánska metropola zostala iba rádovým európskym mestom. Hoci sa do rúk slávneho architekta Antonia Gaudího dostala v roku 1883, jej základy navrhol niekto iný. 19. 3. 1882 radní páni slávnostne umiestnili základný kameň.„Otec“ diela s katalánskym názvom Temple Expiatori de la Sagrada Familia (Chrám očistenia svätej rodiny) – Antonio Gaudí y Cornet sa narodil v roku 1852 v mestečku Reus neďaleko Barcelony. V skorej puberte ho rodičia poslali do školy, v ktorej vôbec nevynikal. Ak sa mu v niečom darilo, tak to bola geometria.Stavebné práce na chráme začali v roku 1884 v Európe, v Španielsku a trvajú dodnes. Chrám je severne od centra Barcelony na križovatke Calle de Sardenya a Calle de Malorca. Nedokončená stavba je na celom svete známa ako hlavné dielo slávneho architekta Antonia Gaudího. Keď v roku 1926 staviteľ zomrel, nikto nevedel túto stavbu dokončiť. O pláne dokončiť chrám Sagrada Familia prebiehalo plno diskusii .Niektorí si mysleli, že je to nemožné, ale pokúšajú sa chrám dokončiť.